Ferrata

Großer Friedrichskopf a Möllschlucht

27. 12. 2016
Vysoké Taury (Hohe Tauern) majú deväť podskupín. Zatiaľ som navštívil šesť a z nich sa mi najviac páčila Schobergruppe. Špicaté, farbami hrajúce štíty oblasti majú čosi viac ako 3000 metrov. Tohto roku som opäť zavítal do východnej časti pohoria, pričom jedným z cieľov bolo vyjsť na Großer Friedrichskopf.

Predpokladám, že o Großer Friedrichskopfe ste nikdy nepočuli. Prečo by mal byť zaujímavý neznámy kopec na pomedzí Korutánska a Tirolska? Nuž, vedie naň ferrata, ale nie značka. Kopec má 3134 m, ale cestou naň nie je žiadna chata. Treba ho vyliezť a zliezť za deň. Lákalo ma to. Ale poďme po poriadku.

Oberdrauburg Klettersteig

Z domu som vyrazil trochu neskôr, pretože autíčku sa dlhá cesta nevidela. Snažilo sa hodiť na maródku. Simulanstvo sme však rýchlo odhalili, a tak autíčko po hodine jazdy prestalo trucovať a rezignovane zhaslo výstražné kontrolky.

V údolí Drautal som sa zastavil v mestečku Oberdrauburg. Za kostolom sú schované tri krátke ferraty. Burgforst (B/C), Kirchblick (B/C) a Draublick (C/D). Istené sú hrubým lanom a stredne veľkými kramľami, pričom každá má nejakú atrakciu. Na Burgforste je lavička, na Kirchblicku dva dvojlanové mosty a na Draublicku je sieť. Podobná je na nedávno otvorenej ferrate na Spielmäueri, avšak sieť v Oberdrauburgu je hustejšia, bližšie ku skale a je na menej exponovanom mieste. Keď som sa pozabával na ferratách, presunul som sa do kempu v údolí Mölltal.

Großer Friedrichskopf

Doteraz zakaždým, keď som liezol na trojtisícovku, som noc pred výstupom spal na chate s nadmorskou výškou nad 2000 m. Teraz som spal v kempe, ktorý nemal ani 1000 m. Autom som sa vyviezol na malé parkovisko pred osadou Ranach (1350 m) a mohol som začať stúpať. Máme 6.30 h. Pri parkovisku je mapa a najmä smerovníky. Stojí na nich “Großer Friedrichskopf 5”. Žeby vyznačili cestu až na vrchol? Nechám sa prekvapiť.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Kráčal som naľahko, iba s malým batohom, takže som stúpal rýchlo. Sprvu po lesnej ceste, za potokom po chodníku. Minul som nejaké chaty a kráčal som lesom. Postupne redol a v podraste začalo prevládať čučoriedie.

O 8.45 h som prišiel k lavičke. Super, najvyšší čas zjesť raňajky. Spestril som si ich čučoriedkami. Kúsok nad lavičkou som prišiel na rázcestie. Doposiaľ som išiel výrazným, dobre vychodeným chodníkom, za rázcestím sa to zhoršilo.

Vystúpal som k Winkler See. Je to bývalé jazero, ktoré sa zanieslo a vznikol močiar. Celý je zarastený páperníkom. Pri jazere je stôl s lavičkami a smerovníkmi. Na nich stálo “Großer Friedrichskopf 3”. Doposiaľ som vystúpal 900 metrov, polovicu prevýšenia, a podľa smerovníkov mi to malo trvať dve hodiny. Idem rýchlo, ale takéto tempo veru nemám.

Nad Winkler See je terén náročnejší. Treba vystúpať ďalší svah, pričom za ním sa ide po veľkých balvanoch. Chodníka niet, ale na skalách vidno značky. Nič však netrvá večne. Prišiel som do kotla pod hrebeňom a značenie sa stratilo. Cestou späť som našiel skalu so značkou a vtipným nápisom “ENDE”, akože “ende markierung” (koncová značka).

Kúsok ďalej však bol kamenný mužík a od neho som na skale zočil povraz. Na hrebeň sa ide po hladkých platniach, preto je tu istenie. Sú tu staré skoby, na ktorých je konopné lano. Vyzerá to tak, že staré oceľové lano chcú vymeniť za nové, avšak zatiaľ k tomu neprišlo. Tak chodník provizórne zaistili konopným lanom.

Istenie na hrebeni nekončí, ale pokračuje. Hrebienok je dosť zubatý a pomerne ostrý. V jednom komíniku som sa musel trochu obracať, kým som okolo seba našiel čo bolo treba, ostatné miesta boli ľahšie. Náročnosť ferraty je B. Posledný úsek na vrchol je choďák. Aby som sa nenudil, príroda mi sem capla 10-centimetrov čerstvého snehu. Značenie žiadne, skalní mužíci nikde, je však zrejmé, že treba ísť hore.

O 13.00 h som vyšiel na vrchol Großer Friedrichskopfu (3134 m). Kopec bol v oblakoch, ktoré sa pretrhávali. Sem-tam som zazrel kus údolia Mölltal, doliny Gradental či zopár štítov. Z panorámy však nebolo nič. Čosi som videl až počas zostupu, keď sa oblaky začali dvíhať.

Výstup mi mal podľa smerovníkov trvať 5 hodín, pričom veľmi svižným tempom som to zvládol za 6,5 h. Dolu však pôjdem rýchlo, takže času mám dosť. Začal som sa flákať. Nižšie som si dokonca zhodil batoh a venoval som sa čučoriedkam. Napriek tomu som bol o 17.15 h pri aute.

Möllschlucht Klettersteig

Ďalší deň bol oddychový. Ráno som sa vybral k dedinke Heiligenblut. Je tu roklina Möllschlucht a v nej nádherná ferrata. Parkuje sa pri Gasthofe nad ferratou. Nato zbehnete dolu a zábava sa môže začať.

Ferratu Möllschlucht Klettersteig charakterizujú lanové mosty. Je ich tu šesť. Prvé dva sú nepálske, prvý dokonca s dvojitým spodným lanom. Ďalšie tri sú trojlanové, pričom každý ďalší je dlhší od predchádzajúceho. Z toho dôvodu má predposledný most v strede jednu a posledný dokonca tri spojky. Mosty sú pomerne voľné, takže preklikávanie karabín na spojkách je veselé. Je tu aj jeden krátky dvojlanový most. Ten je však našponovaný dosť, na ňom sa človek cíti bezpečne.

Najnáročnejším miestom je traverz okolo skalného rebra. Človek tam ide v previse, úsek je náročný na silu. Oficiálne je jeho obtiažnosť D, ale hodnotil by som ho skôr D/E. Nad previsom je strašidelná maska, všimol som si ju však až keď som náročné miesto preliezol. Roklina je pekná. Sú v nej veľké obrie hrnce a nejaké vodopády, no v nich bolo v auguste vody pomenej.

Gößnitz Tal

Po prelezení ferraty som sa presunul na parkovisko pod vodopádom Gößnitzfall (1230 m). Bol čas na raňajky. Keď som sa najedol a vysušil stan, nabalil som si batoh jedlom na štyri dni a vyrazil som na túru.

Minul som močiar Kachlsee a vystúpal som na vyhliadku na Gößnitzfall. Vodopád je nádherný. Schladil som sa vodnou triešťou, prešiel som cez potok a začal som strmšie stúpať. Kráčal som po štrkovej ceste, slnko na mňa pražilo a ťažký batoh ma priklincovával k zemi. Potil som sa ako sviňa na ražni. Nevravel som, že mám dnes oddychový deň? Keď som však vystúpal prah vodopádu, prišiel som do nádherného údolia. Chodník sa umravnil, stúpal len mierne a mohol som sa kochať.

Údolie je dlhé, ale času som mal dosť. Podchvíľou som sa vyvaľoval a ako správny workoholik, pracoval som. Naveľa, nadlho, som o 17.30 h dorazil na chatu Elberfelder Hütte (2348 m). Chata patrí DAV, no majú v nej klasické postele s normálnou šírkou, čo ma potešilo. Zatelefonoval som domov a syn mi oznámil predpoveď na zajtra. Veľmi ma nepotešil, bude pršať. Ale o tom v druhej časti.

Záver

Šesťdňový výlet som rozdelil na dve časti. Prvé tri dni mi všetko vychádzalo, štvrtý deň sa to pokazilo. Napriek tomu bol výlet v druhej časti minimálne tak atraktívny ako v prvej.

Fórum nová téma
Großer Friedrichskopf a Möllschlucht 27/12/16 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Ferrata Karnské Alpy – Kollinkofel Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín. 01/09/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Svet Mŕtve hory – Warscheneck a Schrocken Vlani som vyšiel na Warscheneck, najvyšší kopec východnej časti Mŕtvych hôr (Totes Gebirge), a zbehol som na Zeller Hütte. Na chate som chcel prenocovať s tým, že sa ďalší deň vrátim na hrebeň a pôjdem ním na Schrocken. Počasie však bolo proti. Už druhý deň boli kopce v oblakoch a sústavne mrholilo. Na chate som zrušil rezerváciu ubytovania a išiel som preč. Teraz som sa do Mŕtvych hôr vrátil s tým, že dokončím, čo som vlani začal. Túra bude trochu dlhšia, pretože sa najprv potrebujem dostať na chatu. Ale že mi bude trvať 13,5 hodiny, to som nečakal. 25/08/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Dolinou Parichvost na Baníkov Ak by ste sa mali rozhodnúť, či ísť na zaujímavý vrchol trasou cez horskú chatu alebo mimo nej, ako by ste sa rozhodli? Pár rokov dozadu by som určite volila túru cez chatu. Ale čím som staršia, tým mám na horách menej rada príliš veľa ľudí. Pretože, kde sa ľudia zoskupujú? Okolo chát. Takže keď sa rozhodujem, kade vyjsť na Baníkov, obľúbený vrchol v roháčskej časti Západných Tatier, čo mi padne do oka? Áno, správne, dolina Parichvost. Tam určite nikto nebude. Je rozhodnuté. Pôjdeme na Baníkov tade a nie cez Žiarsku chatu alebo zo Zverovky. dnes Andrea Morongová Západné Tatry
Podcast O bratislavských lesoch s Jakubom Mrvom Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O zníženie ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi, hoci mesto je ochotné podieľať sa kompenzácii straty, ktorá Lesom vznikne? včera Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. 19/09/20 Vladimír Mikuš Nízke Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Großer Friedrichskopf a Möllschlucht 27/12/16 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) - Východné Alpy (Ostalpen) - Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Schobergruppe

  • Počet dní
    • 3

  • Nadmorská výška
    • max: 3134 m n. m. – Großer Friedrichskopf

    • min: 625 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 3300 m

    • klesanie: 2150 m

  • Vzdialenosť
    • 35 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 12.08.2016

  • Doprava
    • malé parkovisko pred osadou Ranach, gasthof nad Möllschlucht Klettersteig (parkovisko), parkovisko pod vodopádom Gößnitzfall

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.15 (0.43)