V dnešnom putovaní bude zčasti značená trasa, ale aj odbočenie za niečím novým, neznámym. Hrad poznám, ale pre spestrenie bude vhod pozrieť sa na zmeny, ktoré sa od poslednej návštevy udiali pri opravách hradieb a konzervačných prácach. To by však bolo málo, a tak sa budem snažiť dostať po lesnej ceste pod Pirnagov vrch k pamätníku padlých, kde som sa viackrát chcel ísť pozrieť.

Trasa

Vinianske jazero – Viniansky hrad – pamätník pod Pirnagovým vrchom – Vinianske jazero

Ešte sme len dorazili k jazeru a hneď balím ruksak, vkladám doň hlavne vodu a nejakú sladkosť, jabĺčko, banán. Beriem na nohy turistickú obuv a už sa lúčim s rodinou, nech si užijú posledné slnečné lúče na dovolenke a chladnejšie vody jazera. Vyrážam najprv na obhliadku po obvode celého jazera a potom sa chcem napojiť na značku, ktorá prichádza od Zemplínskej Šíravy z rekreačnej oblasti Medvedia hora.

Cestou okolo si robím zábery a som na značke. Mierne začínam stúpať pomedzi chatky, až kým sa nevnorím do lesného porastu. O chvíľu som na ceste a rázcestníku pod Dlhou, ktorý má smeruje popod horu zvážnicou do sedla pod Vinianskym hradom. Mierne stúpam, až sa dostanem k posedeniu a studničke nad Muničákom. Zídem dole k studničke, aby som ju zdokumentoval a trocha si vydýchnem. Potom pokračujem po lesnej ceste k ďalšiemu smerovníku, ktorý upozorňuje, že pocestný, ak chce ísť k hradu, musí odbočiť do lesa z peknej asfaltovej cesty. Je tu väčšia tabuľa, zatiaľ prázdna, ale pevne verím, že čoskoro na nej pribudnú nejaké zaujímavé údaje o okolí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

O chvíľku som v sedle pod hradom, kde sa stretáva žltá značka s modrou. Žltá, ktorou idem, prichádza od Zemplínskej Šíravy (Medvedia hora) a smeruje okolo hradu až do Trnavy pri Laborci. Za štvrť hodinku prekonám posledné prevýšenie niečo okolo 70 m a som pod zrúcaninou hradu Vinné. Bol som tu pred takmer tromi rokmi a som zvedavý, čo sa zmenilo pri rekonštrukcii a konzervácii niektorých časti zrúcanín.

Viniansky hrad

Obchádzam hradnú stenu z ľavej strany, aby som sa dostal na juhovýchodnú stranu hradu a mal si možnosť najprv pozrieť pekné výhľady smerom na Zemplínsku Šíravu a celú Východoslovenskú nížinu z hradieb. Za chladného počasia bez oparu je odtadiaľ veľmi pekný výhľad, čo dnes nie je. Viditeľnosť je oveľa menšia, ale aj tak mi poskytuje pohľad na celú vodnú nádrž z jej strediskami Hôrka, Lúč, Medvedia hora, Kamenec a Paľkov.

Pôvodne gotický hrad z 13. storočia bol postavený nad obcou v 325 m n. m. Slúžil ako strážny hrad a stál až do 18. storočia, keď ho zdemolovali vojská cisára počas Rákocziho povstania. Od tých čias len pustol, až sa s opravou a konzerváciou začalo zaoberať OZ Zemplínsko–užská hradná cesta, ktoré pokračuje v záchrane pamiatky. Zastrešili palác a prebiehajú konzervačné práce na hradbách a trojuholníkovej veži. Od roku 1963 bola zrúcanina vyhlásená za kultúrnu pamiatku a neskôr v roku 1984 vznikla prírodná rezerváca Viniansky hradný vrch s výmerou 52 ha. Po obhliadke okolia hradieb sa dostávam do budovy paláca, odkiaľ si môžem obzrieť okolie na východnej strane z lešenia.

Nadmieru spokojný odchádzam z hradných zrúcanín k smerovníku pod hradom a tu chcem pokračovať po modrej značke, ale odbočuje na západ do doliny a to by som sa dostal do dediny Porúbka a potom by som sa musel vracať asfaltkou späť oveľa dlhším stúpaním cez sedlo medzi Pirnagovým vrchom a Dlhou. Preto si to chcem trocha skrátiť. Možno trasa po lesnej ceste, aj keď asfaltovej, prinesie niečo zaujímavé. Je vidieť, že aj vo vojenských lesoch prebieha ťažba dreva, ako všade na Slovensku. Po necelých 4 km som sa dostal na spomínanú cestu, ktorá spája Porúbku a Vinné, v podstate Humenné a Michalovce, ale je len na zvláštne povolenie. Prechádza totiž Vojenským obvodom Valaškovce. Odbočujem za závorou vpravo a mierne stúpam do sedla. Na ceste nachádzam vyznačenú (neoficiálnu) trasu na Vihorlat, ktorá nie je v mapách a je značená neštandardne (jeden biely a jeden červený pás). Prechádza hrebeňmi Kyjova, pod Rozdieľnou, okolo Stoku a pod peknými skalami Peňažníka na vrchol Vihorlatu.

Napriek tomu, že je tu premávka osobných áut obmedzená, tak sem-tam nejaké okolo mňa prefrčí na jednu aj druhú stranu. Veď je leto a spája rekreačnú oblasť Vinianske jazero a Zemplínsku Šíravu s mestom Humenné. Po niečo cez 1,5 km sa dostanem k pamätníku, ktorý som už dávno chcel navštíviť. Cestička je priam stvorená na cyklistiku, a tak aj skutočne pár cyklistov prefrčí okolo. Konečne som na križovatke, kde cesta odbočuje vpravo a na priamej je závora (smer Jovsa).

Pamätník pod Pirnagovým vrchom

Tu sa nachádza spomínaný pamätník povstaleckým skupinám, ktoré sa počas II. svetovej vojny v týchto miestach ukrývali a odtiaľ napádali nepriateľa. Prvej Jánošíkovskej družine vedenej Pavlom Borošom z Vinného je venovaný pamätný kameň. Neskôr tu operovala partizánska brigáda Krivaň - oddiely Pugačov, Jastrib, Veža, Borkanuk a Bogun v roku 1944. Pod vrchom Kyjov je opravený jeden z partizánskych bunkrov. Dúfam, že sa mi podarí niekedy prísť do Kyjovského pralesa a trocha si v oblasti pochodiť. Dnešná prechádzka pola spontánna bez akejkoľvek prípravy. Škoda, že tabuľu s vrcholmi a oblasťou bojov nejaký "maliar" znehodnotil a počmáral.

Trocha som si oddýchol a idem po ceste dole k jazeru. Pozorne sledujem okolitú prírodu, kvietky a poletujúcich motýľov, včielky a ostatný hmyz, ktorý zberá peľ z kvitnúcich kvetov. Ešte sa trocha pristavím pri studničke na okraji cesty a opäť pokračujem po asfaltke až do miest, kde som odbočoval žltou značkou na hrad. Nepokračujem však k Vinianskemu jazeru po značkovanom chodníku, ale ostávam na ceste a až neskôr odbočujem pri prvých chatkách k vode. Mám ho ako na dlani. Trocha sa pozastavujem nad chátrajúcimi chatami, do ktorých zjavne nikto nechce investovať. Čo z nich bude o niekoľko rokov, ak sa ich nik neujme. Určite len ruiny. Škoda, veď Vinianske jazero je vsadené v prekrásnej prírode.

Posledné metre a som pri rodine, ktorá spokojne oddychuje na pláži. Rýchlo sa dostať ku kofole a doplniť tekutiny a potom sa tiež na chvíľu ponáram do vôd pekného jazera. Do nášho odchodu si užijem niekoľko dávok slnečných lúčov.

Záver

Nádherná okolitá príroda zanechala vo mne príjemné chvíle, z ktorých som sa tešil. Navštívil som peknú zrúcaninu hradu Vinné, kde je vidieť snahu zanietených ľudí o jeho zachovanie pre ďalšie generácie. Dozvedel som sa o jeho histórii. Obišiel som dookola vrch Dolha (Dlhá). Konečne som bol pri pamätníku pod Pirnagovým vrchom, o návšteve ktorého som dlhšie uvažoval. Čo viac som si mohol priať pre dnešok, aj keď to bolo len na krátko.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek