Túra

Vinianske jazero, hrad Vinné a Pirnagov vrch

06.01.17
V poslednú peknú augustovú nedeľu sme sa s návštevou z Čiech rozhodli ísť pozrieť jazero vo Vinnom. Trocha možno chytiť nejaký bronz, okúpať sa vo vodách jazera v podhorí Vihorlatských vrchov. Mňa takéto aktivity nelákajú, milšia a srdcu bližšia je mi príroda a túlanie sa v nej. Bolo by hriechom, ak by som sa odtiaľ niekde nevybral na kratšiu prieskumnú vychádzku.

V dnešnom putovaní bude zčasti značená trasa, ale aj odbočenie za niečím novým, neznámym. Hrad poznám, ale pre spestrenie bude vhod pozrieť sa na zmeny, ktoré sa od poslednej návštevy udiali pri opravách hradieb a konzervačných prácach. To by však bolo málo, a tak sa budem snažiť dostať po lesnej ceste pod Pirnagov vrch k pamätníku padlých, kde som sa viackrát chcel ísť pozrieť.

Trasa

Vinianske jazero – Viniansky hrad – pamätník pod Pirnagovým vrchom – Vinianske jazero

Ešte sme len dorazili k jazeru a hneď balím ruksak, vkladám doň hlavne vodu a nejakú sladkosť, jabĺčko, banán. Beriem na nohy turistickú obuv a už sa lúčim s rodinou, nech si užijú posledné slnečné lúče na dovolenke a chladnejšie vody jazera. Vyrážam najprv na obhliadku po obvode celého jazera a potom sa chcem napojiť na značku, ktorá prichádza od Zemplínskej Šíravy z rekreačnej oblasti Medvedia hora.

Cestou okolo si robím zábery a som na značke. Mierne začínam stúpať pomedzi chatky, až kým sa nevnorím do lesného porastu. O chvíľu som na ceste a rázcestníku pod Dlhou, ktorý má smeruje popod horu zvážnicou do sedla pod Vinianskym hradom. Mierne stúpam, až sa dostanem k posedeniu a studničke nad Muničákom. Zídem dole k studničke, aby som ju zdokumentoval a trocha si vydýchnem. Potom pokračujem po lesnej ceste k ďalšiemu smerovníku, ktorý upozorňuje, že pocestný, ak chce ísť k hradu, musí odbočiť do lesa z peknej asfaltovej cesty. Je tu väčšia tabuľa, zatiaľ prázdna, ale pevne verím, že čoskoro na nej pribudnú nejaké zaujímavé údaje o okolí.

O chvíľku som v sedle pod hradom, kde sa stretáva žltá značka s modrou. Žltá, ktorou idem, prichádza od Zemplínskej Šíravy (Medvedia hora) a smeruje okolo hradu až do Trnavy pri Laborci. Za štvrť hodinku prekonám posledné prevýšenie niečo okolo 70 m a som pod zrúcaninou hradu Vinné. Bol som tu pred takmer tromi rokmi a som zvedavý, čo sa zmenilo pri rekonštrukcii a konzervácii niektorých časti zrúcanín.

Viniansky hrad

Obchádzam hradnú stenu z ľavej strany, aby som sa dostal na juhovýchodnú stranu hradu a mal si možnosť najprv pozrieť pekné výhľady smerom na Zemplínsku Šíravu a celú Východoslovenskú nížinu z hradieb. Za chladného počasia bez oparu je odtadiaľ veľmi pekný výhľad, čo dnes nie je. Viditeľnosť je oveľa menšia, ale aj tak mi poskytuje pohľad na celú vodnú nádrž z jej strediskami Hôrka, Lúč, Medvedia hora, Kamenec a Paľkov.

Pôvodne gotický hrad z 13. storočia bol postavený nad obcou v 325 m n. m. Slúžil ako strážny hrad a stál až do 18. storočia, keď ho zdemolovali vojská cisára počas Rákocziho povstania. Od tých čias len pustol, až sa s opravou a konzerváciou začalo zaoberať OZ Zemplínsko–užská hradná cesta, ktoré pokračuje v záchrane pamiatky. Zastrešili palác a prebiehajú konzervačné práce na hradbách a trojuholníkovej veži. Od roku 1963 bola zrúcanina vyhlásená za kultúrnu pamiatku a neskôr v roku 1984 vznikla prírodná rezerváca Viniansky hradný vrch s výmerou 52 ha. Po obhliadke okolia hradieb sa dostávam do budovy paláca, odkiaľ si môžem obzrieť okolie na východnej strane z lešenia.

Nadmieru spokojný odchádzam z hradných zrúcanín k smerovníku pod hradom a tu chcem pokračovať po modrej značke, ale odbočuje na západ do doliny a to by som sa dostal do dediny Porúbka a potom by som sa musel vracať asfaltkou späť oveľa dlhším stúpaním cez sedlo medzi Pirnagovým vrchom a Dlhou. Preto si to chcem trocha skrátiť. Možno trasa po lesnej ceste, aj keď asfaltovej, prinesie niečo zaujímavé. Je vidieť, že aj vo vojenských lesoch prebieha ťažba dreva, ako všade na Slovensku. Po necelých 4 km som sa dostal na spomínanú cestu, ktorá spája Porúbku a Vinné, v podstate Humenné a Michalovce, ale je len na zvláštne povolenie. Prechádza totiž Vojenským obvodom Valaškovce. Odbočujem za závorou vpravo a mierne stúpam do sedla. Na ceste nachádzam vyznačenú (neoficiálnu) trasu na Vihorlat, ktorá nie je v mapách a je značená neštandardne (jeden biely a jeden červený pás). Prechádza hrebeňmi Kyjova, pod Rozdieľnou, okolo Stoku a pod peknými skalami Peňažníka na vrchol Vihorlatu.

Napriek tomu, že je tu premávka osobných áut obmedzená, tak sem-tam nejaké okolo mňa prefrčí na jednu aj druhú stranu. Veď je leto a spája rekreačnú oblasť Vinianske jazero a Zemplínsku Šíravu s mestom Humenné. Po niečo cez 1,5 km sa dostanem k pamätníku, ktorý som už dávno chcel navštíviť. Cestička je priam stvorená na cyklistiku, a tak aj skutočne pár cyklistov prefrčí okolo. Konečne som na križovatke, kde cesta odbočuje vpravo a na priamej je závora (smer Jovsa).

Pamätník pod Pirnagovým vrchom

Tu sa nachádza spomínaný pamätník povstaleckým skupinám, ktoré sa počas II. svetovej vojny v týchto miestach ukrývali a odtiaľ napádali nepriateľa. Prvej Jánošíkovskej družine vedenej Pavlom Borošom z Vinného je venovaný pamätný kameň. Neskôr tu operovala partizánska brigáda Krivaň - oddiely Pugačov, Jastrib, Veža, Borkanuk a Bogun v roku 1944. Pod vrchom Kyjov je opravený jeden z partizánskych bunkrov. Dúfam, že sa mi podarí niekedy prísť do Kyjovského pralesa a trocha si v oblasti pochodiť. Dnešná prechádzka pola spontánna bez akejkoľvek prípravy. Škoda, že tabuľu s vrcholmi a oblasťou bojov nejaký "maliar" znehodnotil a počmáral.

Trocha som si oddýchol a idem po ceste dole k jazeru. Pozorne sledujem okolitú prírodu, kvietky a poletujúcich motýľov, včielky a ostatný hmyz, ktorý zberá peľ z kvitnúcich kvetov. Ešte sa trocha pristavím pri studničke na okraji cesty a opäť pokračujem po asfaltke až do miest, kde som odbočoval žltou značkou na hrad. Nepokračujem však k Vinianskemu jazeru po značkovanom chodníku, ale ostávam na ceste a až neskôr odbočujem pri prvých chatkách k vode. Mám ho ako na dlani. Trocha sa pozastavujem nad chátrajúcimi chatami, do ktorých zjavne nikto nechce investovať. Čo z nich bude o niekoľko rokov, ak sa ich nik neujme. Určite len ruiny. Škoda, veď Vinianske jazero je vsadené v prekrásnej prírode.

Posledné metre a som pri rodine, ktorá spokojne oddychuje na pláži. Rýchlo sa dostať ku kofole a doplniť tekutiny a potom sa tiež na chvíľu ponáram do vôd pekného jazera. Do nášho odchodu si užijem niekoľko dávok slnečných lúčov.

Záver

Nádherná okolitá príroda zanechala vo mne príjemné chvíle, z ktorých som sa tešil. Navštívil som peknú zrúcaninu hradu Vinné, kde je vidieť snahu zanietených ľudí o jeho zachovanie pre ďalšie generácie. Dozvedel som sa o jeho histórii. Obišiel som dookola vrch Dolha (Dlhá). Konečne som bol pri pamätníku pod Pirnagovým vrchom, o návšteve ktorého som dlhšie uvažoval. Čo viac som si mohol priať pre dnešok, aj keď to bolo len na krátko.

Fórum 2 príspevky
Vinianske jazero, hrad Vinné a Pirnagov vrch 08/01/17 10:34 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Tomášovský výhľad - okruh z Čingova Leto a letné mesiace sú vraj ako stvorené pre realizovanie oddychu a času dovoleniek, preto tiež relaxujem v prírode na okraji Národného parku Slovenský raj. Ubytovaný som v zariadení, ktoré je len na skok od veľmi pekného a turistami navštevovaného miesta - Tomášovského výhľadu, jedného z najkrajších slovenských výhľadov. 19/04/19 Marián Jaššo Slovenský raj
Cyklotúra Podhorie Slanských vrchov 2 Konečne sa dostávam po ročnej odmlke k projektu podhoria, začatom v roku 2016 ako spoluputujúci priateľa Tona, ktorý ho začal realizovať ako prvý a rád by som prešiel a uzatvoril okruh tiež. Veď hory a ich dediny s tradíciami určite stoja za námahu. Bez dobrého parťáka je to však nejaké nemastné-neslané, vo dvojici nám to s priateľom šliapalo, pešo či bicyklom, oveľa lepšie. Podstatné je však, že som sa rozhýbal a dúfam, že to nejako doputujem do zdarného konca. 21/03/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko – Čingov Ubehlo niečo cez mesiac od prvej mojej tohtoročnej návštevy v Slovenskom raji, keď som absolvoval roklinu Piecky. Už vtedy po skončení jej prechodu som si vopred dával do plánu turistických podujatí, že sa sem počas letnej dovolenky určite vrátim a prejdem ďalšiu roklinu z desiatky, ktoré nádherný prírodný a čarovný Slovenský raj môže turistovi poskytnúť. Zvažoval som rôzne možnosti turistického vyžitia a prechody po roklinách, ale rozhodnutie aj tak padlo až počas samotných dni dovolenky pod Slovenským rajom v časti Čingov v hoteli, kde sme sa s rodinou ubytovali. Bude to roklina Suchá Belá. 07/01/19 Marián Jaššo Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. dnes Boro Tomis Príbehy
PR Obnovené značenie k zaujímavostiam v Trenčianskom kraji Zatraktívniť menej známe cyklistické a turistické trasy vedúce krásnou prírodou Trenčianskeho kraja a uľahčiť milovníkom cyklistiky i peším turistom orientáciu v teréne každoročne pomáha obnovené turistické značenie či nové cyklosmerovníky. Vďaka úzkej spolupráci Trenčianskeho samosprávneho kraja, Slovenského cykloklubu a Klubu slovenských turistov sa od roku 2015 podarilo obnoviť v kraji drobnú cyklistickú i turistickú infraštruktúru na približne 1 760 kilometroch cyklotrás a turistických trás. včera sponzorovaný článok
Túra Rozhľadňa Žalostiná s deťmi Kopaničiarska časť Záhoria smerom k hranici s Českou republikou je pre mňa neznámym miestom, z našej záhoráckej základne je to necelých 50 motoristických kilometrov. V májovú sobotu s premenlivým počasím sem vyrazíme so synom a deťmi. Ako cieľ si určíme rozhľadňu na Žalostinej. Snáď nezmokneme. včera Daniela Mäkká Biele Karpaty

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Vinianske jazero, hrad Vinné a Pirnagov vrch 08/01/17 10:34 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Vihorlatské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 467 m n. m.

    • min: 190 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 539 m

    • klesanie: 539 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 21.08.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8193 ° SŠ
      dĺžka: 21.9856 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.8193 ° SŠ
      dĺžka: 21.9856 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studnička nad Muničákom a studnička pri ceste

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Michalovce (vlak, bus) - Vinné (bus, parkovisko pri Vinianskom jazere)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.22)