Túra

Okruh z Magurky na Ďurkovú

02.01.17
Druhý decembrový víkend sme sa stretli viacerí priaznivci turistiky a nášho webu, aby sme sa aj na živo porozprávali a strávili pár spoločných chvíľ. V sobotu sme sa rozpŕchli v menších či väčších skupinkách po okolí. Keďže možností tu nie je až toľko, nakoniec mnohé trasy boli variantmi uvedenej túry.

Trasa

Magurka – Mestská hora – Nad sedlom Ďurkovej – sedlo Zámostskej hole – sedlo Latiborskej hole – Bašovňa – Magurka

Už predošlý deň sa začalo otepľovať a večer dokonca drobne mrholilo. Ani ráno nepôsobí príliš vľúdne, je pod mrakom, okolo nuly. Ale v chate predsa nepresedíme celý deň. Keďže "tote kusy výbavy" nevlastním, netuším, pokiaľ ma dnes kopce pustia... Tomáš ma však s prehľadom skúseného horala ubezpečuje, že hrebeň bude sfúkaný. Ako prvá dvojka vyrážame s Mirom po zelenej značke. Cesta sa stáča popri posledných chatách a nakrátko vchádza do Ďurkovej doliny s prameňom Ľupčianky, ktorou kedysi zelená značka viedla na hrebeň do sedla Ďurkovej. Kvôli lavínovému terénu bola preložená a aj my mostíkom prechádzame na druhú stranu a vnárame sa do lesa. (Pozn.: Iná skupina bola pozrieť aj povyše odbočky pri pamätníku obetiam jednej z lavín... my sme o ňom nevedeli.)

Smrekový les je na pomery NAPANT-u nezvyklo zachovalý. Prudké stúpanie poľovnícky chodník prekonáva viacerými serpentínami, snehu je zo začiatku poskromne - len aby pokrylo terén, s výškou ho mierne príbúda. V rozhovore cesta ubieha a ani nezbadáme a sme na hrebeni Mestskej hory. Les redne a v jednej medzere sa odkrýva pohľad na Magurku hlboko v doline, veď sme už takmer 500 metrov vyššie. Zároveň vidíme, že hlavný hrebeň nevidíme - od nejakých 1600 m sa topí v sivej vrstve súvislej oblačnosti.

Necelé dve hodiny od štartu sme na nevýraznom vrchole Mestskej hory (1529 m) a s nádejou sledujeme severný obzor, kde miestami presvitá modré nebo. Za sebou začujeme hlasy a už nás predbiehajú rýchlonohí Mišo & Mišo, o chvíľu púšťame pred seba Miša a Paľa a zanedlho sú nám v pätách Mišo s Luciou. To už šliapeme pomedzi kosodrevinu a od severu sa oblačnosť začína odsúvať. Postup sa spomaľuje - treba sa obzerať a kochať sa postupne sa meniacou panorámou. Oblačnej čiapky sa už zbavil neďaleký Salatín, trochu ďalej na sever vykúka z nízkej oblačnosti Veľký Choč a občas nesmelo aj malofatranské kopce viac na západ.

Hlavný hrebeň je ešte v mrakoch, ale vidno, že kým sa naň vyškriabeme, bude aj ten čistý. V nevýraznom sedielku sa všetci stretávame na krátkej občerstvovačke. Čaká nás zvyšných 200 výškových na hrebeň, zároveň v otvorenom teréne cítiť silnejúci vietor. Ešteže nám fučí do chrbta a tlačí nás na kopec. Sponad rázsochy Chabenca sa na severovýchode vynára zubatý hrebeň Západných Tatier... Koľká nádhera po nevľúdnom ráne! Na rázcestí nad sedlom Ďurkovej sa šiesti ešte stretáme a rozhodujeme sa, ako ďalej. Mišovia sú už v polovici stúpania na Chabenec. Mišo s Paľom mastia za nimi, Mišo s Luciou chcú opáčiť útulňu, Miro sa tiež nechá zlákať a zostupuje popri tyčovom značení. Ja mám obavy, že z Chabenca by ma vetrisko (odhadom 70 km/h) sfúkol a na guláš na chate je pre mňa priskoro. Tak kývnem zvyšku výpravy a poberám sa hrebeňovou červenou na západ.

Hrebeň je naozaj vyfúkaný, len miestami sa treba prebrodiť pásmi snehu, ktoré ostali v závetrí kosodreviny. Prehupnem sa cez sedlo Ďurkovej (odtiaľto zostupovala pôvodná zelená dolu žľabom, teraz je tu len neznačený prístup k útulni na opačnej strane), a o chvíľu som na Ďurkovej (1751 m) posiatej skalami. Točím sa dookola obdivujem všetko navôkol: Horehronie sa topí v smotane, nad ním v protisvetle dominuje silueta Ľubietovského Vepra, východný obzor zapĺňa hrebeň Skalky a rozložitý Chabenec, spoza neho ešte vidno Západné Tatry, Veľký Choč má nohy stále ukryté a Malú Fatru len tuším... Nízkotatranský hrebeň až po Chochuľu mám jasne pred sebou.

Na zostupe stretávam skupinku Čechov s veľkými batohmi, asi robia hrebeň. O chvíľu sa zdravím s roztratenou šesticou domácich a o ďalšiu zbadám siluetu postavy s čímsi v rukách - Martin nesie snežnice, naozaj ich tu niet kde použiť. Len na výstupe na hrebeň sa mu zišli. Po pár minútach stretávam oproti idúcu skupinu "baníkov", vedenú predákom Tomášom. Boli popozerať bývalé štôlne a teraz sa kúsok presúvajú po hrebeni. Ako prichádzam do sedla Latiborskej hole, opäť sadá oblačnosť nižšie. Som celkom rád, že začínam zostupovať z vetrom bičovaného hrebeňa po modrej značke.

Chodník vedie zo začiatku strmým žľabom pomedzi kosodrevinu po spádnici. Vidno Martinove snežnicové stupaje, sú podupkané "baníkmi", takže sa mi zostupuje celkom dobre. Po chvíli sa pešiacke stopyodpájajú kdesi doprava do lesa. Ide sa o kus horšie, ale to už chodník vyúsťuje na zvážnicu (hlavná banská cesta). S klesajúcou výškou rapídne ubúda snehu. Na ohybe cesty sa zľava pripájajú stopy (asi poľovníci) a vzniká pohodlný chodníček. Až tu si v závetrí dávam niečo pod zub a pijem čaj z termosky.

Ďalej modrá pozvoľne klesá po zvážnici, kľukatiacej sa severnými svahmi Zámostskej hole. Oproti sa na zvyškoch snehu šarpe zúfalý bežkár a pýta sa na podmienky na hrebeni. Keď sa dozvie o vetrisku a nepatrných fľakoch snehu, pokračuje ešte kúsok a o chvíľu sa vracia s lyžami v rukách. Kúsok kráčame spolu a rozhovor parafrázuje slová klasika: "Tento způsob zimy zdá se mi poněkud nešťastným." Potom sa pustí do poklusu - vraj trénovať treba. Zanedlho sa zľava pripája žltá zo sedla Zámostskej hole a opäť trochu strmšie po chodníku prichádzam k smerovníku v Magurke. Prejdem sa ešte ku kostolíku svätého Klementa a príjemne prevetraný zapadnem do vykúrenej Chaty Magurka.

Diskusia
Okruh z Magurky na Ďurkovú 04/01/17 20:28 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Mikulov – Děvín – Dolní Věstonice Mikulov je sympatické juhomoravské mestečko s pekným zámkom a historickým jadrom. Pred rokmi som tam strávil zopár týždňov a vždy, keď nás v maskovaných mundúroch prevážali na cvičisko, vykúkal som spoza plachty V3S-ky a pozoroval panorámu nezvyklého plochého kopca a akýchsi zrúcanín. Tadiaľ by som sa niekedy chcel prejsť, letelo mi mysľou. Splnilo sa mi to po vyše 30 rokoch. 12/02/19 Michal Bukvai Česko
Túra Lysica - Veľká Rača - Skalité, Serafínov Po čase ma opäť láka vypadnúť niekam osamote aspoň na dvojdňovku. Na víkend hlásia búrky, tak si beriem voľno v strede týždňa. Blíži sa letný slnovrat a teploty naberajú na intenzite. To vcelku obľubujem, ale aspoň prispôsobím trasu a poberám sa na sever - na Kysuciach predsa musí byť chladnejšie. Nebolo. 03/02/19 Michal Bukvai Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy
Túra Rozsutce z Bieleho Potoka Leto v roku 2018 nie a nie sa rozlúčiť. Ešte aj v polovici septembra teploty v podhorí dosahovali 25 stupňov. Keď sa po dlhšom čase objavil syn a chcel podniknúť nejakú túru, sadli sme si nad mapu a dumali, kde dávnejšie nebol. V Malej Fatre sme pred rokmi strávili zopár stanovačiek a vtedy naposledy bol aj na Veľkom Rozsutci. Voľba bola jasná - treba naplánovať výlet do tých končín. 17/01/19 Michal Bukvai Malá Fatra
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Benkoška Chata dýchala svojím životom a personál konal svoju dennodennú rutinu. Jedni tu boli preto, aby si užili svoj pobyt na chate, a tí druhí preto, aby držali chatu pri živote a prinášali svojim hosťom príjemnú pohodu. Personál na horských chatách bol, a možno ešte aj je, vždy trošku „rázovitý“. Niekedy sem utekali tí, ktorým bežný život v dolinách liezol na nervy a oni chceli konečne vypadnúť z civilizácie, iní sa zasa ukrývali pred trestným stíhaním či vojenskou správou, ktorá ich chcela silou mocou dostať do zeleného mundúru. dnes Boro Tomis Príbehy
PR HORY A MESTO uvedie v slovenskej premiére Free Solo Jubilejný dvadsiaty ročník Medzinárodného festivalu horského filmu a dobrodružstva HORY A MESTO sa nemohol otvoriť vo väčšom štýle, ako sa stane v stredu 27. marca 2019. Festival uvedie slovenskú premiéru veľkofilmu FREE SOLO, ktorý má nomináciu na Oscara v kategórii najlepší dokument a tento víkend získal v rovnakej kategórii cenu BAFTA (Britsh Academy Film Awards). Film je pôsobivým portrétom amerického horolezca svetového formátu Alexa Honnolda, ktorý bol pred šiestimi rokmi hosťom festivalu, rovnako ako niektorí jeho spolulezci, aj tí navštívili vďaka festivalu Slovensko a Bratislavu. včera sponzorovaný článok
Túra Menina planina – rozhľadňa Vivodnik s deťmi Náš predposledný deň v Kamnicko-Savinjských Alpách sme sa rozhodli dať si oddychovú túru. Ide už o tretí deň turistikovania a mňa z nosenia detí v nosiči už bolí chrbát. Naša voľba teda padla na Meninskú planinu (Menina planina). Je to miesto, podľa ktorého je aj pomenovaný náš kemp. včera Danka Laciková Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okruh z Magurky na Ďurkovú 04/01/17 20:28 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1750 m n. m.

    • min: 1035 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 852 m

    • klesanie: 852 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 10.12.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9437 ° SŠ
      dĺžka: 19.4299 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9437 ° SŠ
      dĺžka: 19.4299 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata Magurka

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) - Liptovská Lúžna (bus) / Partizánska Ľupča (bus)
      Magurka (parkovanie pri turistickej chate)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.38)