Túra

Okruh z Magurky na Ďurkovú

02.01.17
Druhý decembrový víkend sme sa stretli viacerí priaznivci turistiky a nášho webu, aby sme sa aj na živo porozprávali a strávili pár spoločných chvíľ. V sobotu sme sa rozpŕchli v menších či väčších skupinkách po okolí. Keďže možností tu nie je až toľko, nakoniec mnohé trasy boli variantmi uvedenej túry.

Trasa

Magurka – Mestská hora – Nad sedlom Ďurkovej – sedlo Zámostskej hole – sedlo Latiborskej hole – Bašovňa – Magurka

Už predošlý deň sa začalo otepľovať a večer dokonca drobne mrholilo. Ani ráno nepôsobí príliš vľúdne, je pod mrakom, okolo nuly. Ale v chate predsa nepresedíme celý deň. Keďže "tote kusy výbavy" nevlastním, netuším, pokiaľ ma dnes kopce pustia... Tomáš ma však s prehľadom skúseného horala ubezpečuje, že hrebeň bude sfúkaný. Ako prvá dvojka vyrážame s Mirom po zelenej značke. Cesta sa stáča popri posledných chatách a nakrátko vchádza do Ďurkovej doliny s prameňom Ľupčianky, ktorou kedysi zelená značka viedla na hrebeň do sedla Ďurkovej. Kvôli lavínovému terénu bola preložená a aj my mostíkom prechádzame na druhú stranu a vnárame sa do lesa. (Pozn.: Iná skupina bola pozrieť aj povyše odbočky pri pamätníku obetiam jednej z lavín... my sme o ňom nevedeli.)

Smrekový les je na pomery NAPANT-u nezvyklo zachovalý. Prudké stúpanie poľovnícky chodník prekonáva viacerými serpentínami, snehu je zo začiatku poskromne - len aby pokrylo terén, s výškou ho mierne príbúda. V rozhovore cesta ubieha a ani nezbadáme a sme na hrebeni Mestskej hory. Les redne a v jednej medzere sa odkrýva pohľad na Magurku hlboko v doline, veď sme už takmer 500 metrov vyššie. Zároveň vidíme, že hlavný hrebeň nevidíme - od nejakých 1600 m sa topí v sivej vrstve súvislej oblačnosti.

Necelé dve hodiny od štartu sme na nevýraznom vrchole Mestskej hory (1529 m) a s nádejou sledujeme severný obzor, kde miestami presvitá modré nebo. Za sebou začujeme hlasy a už nás predbiehajú rýchlonohí Mišo & Mišo, o chvíľu púšťame pred seba Miša a Paľa a zanedlho sú nám v pätách Mišo s Luciou. To už šliapeme pomedzi kosodrevinu a od severu sa oblačnosť začína odsúvať. Postup sa spomaľuje - treba sa obzerať a kochať sa postupne sa meniacou panorámou. Oblačnej čiapky sa už zbavil neďaleký Salatín, trochu ďalej na sever vykúka z nízkej oblačnosti Veľký Choč a občas nesmelo aj malofatranské kopce viac na západ.

Hlavný hrebeň je ešte v mrakoch, ale vidno, že kým sa naň vyškriabeme, bude aj ten čistý. V nevýraznom sedielku sa všetci stretávame na krátkej občerstvovačke. Čaká nás zvyšných 200 výškových na hrebeň, zároveň v otvorenom teréne cítiť silnejúci vietor. Ešteže nám fučí do chrbta a tlačí nás na kopec. Sponad rázsochy Chabenca sa na severovýchode vynára zubatý hrebeň Západných Tatier... Koľká nádhera po nevľúdnom ráne! Na rázcestí nad sedlom Ďurkovej sa šiesti ešte stretáme a rozhodujeme sa, ako ďalej. Mišovia sú už v polovici stúpania na Chabenec. Mišo s Paľom mastia za nimi, Mišo s Luciou chcú opáčiť útulňu, Miro sa tiež nechá zlákať a zostupuje popri tyčovom značení. Ja mám obavy, že z Chabenca by ma vetrisko (odhadom 70 km/h) sfúkol a na guláš na chate je pre mňa priskoro. Tak kývnem zvyšku výpravy a poberám sa hrebeňovou červenou na západ.

Hrebeň je naozaj vyfúkaný, len miestami sa treba prebrodiť pásmi snehu, ktoré ostali v závetrí kosodreviny. Prehupnem sa cez sedlo Ďurkovej (odtiaľto zostupovala pôvodná zelená dolu žľabom, teraz je tu len neznačený prístup k útulni na opačnej strane), a o chvíľu som na Ďurkovej (1751 m) posiatej skalami. Točím sa dookola obdivujem všetko navôkol: Horehronie sa topí v smotane, nad ním v protisvetle dominuje silueta Ľubietovského Vepra, východný obzor zapĺňa hrebeň Skalky a rozložitý Chabenec, spoza neho ešte vidno Západné Tatry, Veľký Choč má nohy stále ukryté a Malú Fatru len tuším... Nízkotatranský hrebeň až po Chochuľu mám jasne pred sebou.

Na zostupe stretávam skupinku Čechov s veľkými batohmi, asi robia hrebeň. O chvíľu sa zdravím s roztratenou šesticou domácich a o ďalšiu zbadám siluetu postavy s čímsi v rukách - Martin nesie snežnice, naozaj ich tu niet kde použiť. Len na výstupe na hrebeň sa mu zišli. Po pár minútach stretávam oproti idúcu skupinu "baníkov", vedenú predákom Tomášom. Boli popozerať bývalé štôlne a teraz sa kúsok presúvajú po hrebeni. Ako prichádzam do sedla Latiborskej hole, opäť sadá oblačnosť nižšie. Som celkom rád, že začínam zostupovať z vetrom bičovaného hrebeňa po modrej značke.

Chodník vedie zo začiatku strmým žľabom pomedzi kosodrevinu po spádnici. Vidno Martinove snežnicové stupaje, sú podupkané "baníkmi", takže sa mi zostupuje celkom dobre. Po chvíli sa pešiacke stopyodpájajú kdesi doprava do lesa. Ide sa o kus horšie, ale to už chodník vyúsťuje na zvážnicu (hlavná banská cesta). S klesajúcou výškou rapídne ubúda snehu. Na ohybe cesty sa zľava pripájajú stopy (asi poľovníci) a vzniká pohodlný chodníček. Až tu si v závetrí dávam niečo pod zub a pijem čaj z termosky.

Ďalej modrá pozvoľne klesá po zvážnici, kľukatiacej sa severnými svahmi Zámostskej hole. Oproti sa na zvyškoch snehu šarpe zúfalý bežkár a pýta sa na podmienky na hrebeni. Keď sa dozvie o vetrisku a nepatrných fľakoch snehu, pokračuje ešte kúsok a o chvíľu sa vracia s lyžami v rukách. Kúsok kráčame spolu a rozhovor parafrázuje slová klasika: "Tento způsob zimy zdá se mi poněkud nešťastným." Potom sa pustí do poklusu - vraj trénovať treba. Zanedlho sa zľava pripája žltá zo sedla Zámostskej hole a opäť trochu strmšie po chodníku prichádzam k smerovníku v Magurke. Prejdem sa ešte ku kostolíku svätého Klementa a príjemne prevetraný zapadnem do vykúrenej Chaty Magurka.

Fórum 8 príspevkov
Okruh z Magurky na Ďurkovú 04/01/17 20:28 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Roháče – Plačlivé a Ostrý Roháč Týždeň uplynul a po nevýraznom studenom fronte, ktorý načas zhoršil počasie cez víkend sa od západu znova rozširuje tlaková výš. Tradične, v sobotu sa chystá prechod ďalšieho, a tak, ignorujúc piatok 13-teho, znovu si so šéfom vybavujeme voľno v práci. Trasa je tentoraz jasná – pokračovanie hrebeňa Roháčov. 31/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Túra Roháče – Baníkov a Tri kopy Letné horúčavy pominuli a s nimi aj búrky na horách, ktoré v auguste hrozili takmer každodenne. Na prvý septembrový týždeň predpovede hlásili stabilné slnečné počasie, ale už v piatok mal opäť od západu prechádzať front. Našťastie, keď má človek za šéfa turisticky naladeného človeka, nie je problém uvoľniť sa aj v pracovný deň. Nakoniec si voľno vybavil aj samotný šéf a operatívne sme sa dohodli na štvrtok. 23/10/19 Michal Bukvai Západné Tatry
Prístrešok Chata Závršie Počas putovania Bielymi Karpatmi a Chvojnickou pahorkatinou som si spravil okruh zo Sobotišťa. Pod Uchánkom je možnosť nocľahu v obnovenej útulni. Jedinou nevýhodou je neprítomnosť vodného zdroja. Pri klesaní do doliny potoka Teplica som v lokalite Závršie natrafil na chátrajúcu poľovnícku chatu s voľne prístupnou terasou. Môže poslúžiť ako alternatíva, ak niekto nestíha pod Uchánok. 05/10/19 Michal Bukvai Myjavská pahorkatina, Záhorie
Najnovšie články na titulke
 
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. dnes Vladimír Popluhár Príbehy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Túra Južný Cyprus – pohorie Troodos s deťmi Po týždni strávenom pri mori sa presúvame do hôr. Málokto, kto počuje Cyprus, si predstaví hory. A pritom tu sú. Troodos National Forest Park - najvyšší vrchol – Mount Olympus má 1952 m. V zime sa tu lyžuje. A ak patríte medzi ľadové medvede, iba hodinka cesty autom a po lyžovačke sa môžete v Limassole okúpať v mori. V letných horúčavách je pohorie Troodos vítaným vyslobodením – chladnejšie počasie a tieň stromov vytvorí priam oázu. včera Danka Laciková Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okruh z Magurky na Ďurkovú 04/01/17 20:28 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Nízke Tatry - Ďumbierske Tatry (Národný park Nízke Tatry)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1750 m n. m.

    • min: 1035 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 852 m

    • klesanie: 852 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 10.12.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9437 ° SŠ
      dĺžka: 19.4299 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9437 ° SŠ
      dĺžka: 19.4299 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Chata Magurka

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Ružomberok (vlak, bus) - Liptovská Lúžna (bus) / Partizánska Ľupča (bus)
      Magurka (parkovanie pri turistickej chate)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.02 (0.37)