Treba povedať dve veci. Prvou je, že sú oblasti, obyčajne kotliny, ktorých najvyšší bod leží na svahu priľahlého pohoria. O tom séria článočkov nebude, takže tu nebudeme hovoriť o najvyšších bodoch geomorfologických celkov Slovenska. To ani nie je možné, pretože hranice medzi oblasťami sú na svahoch priľahlých pohorí určené iba približne.

Druhým problémom je určiť, čo je to kopec. Na to slúži pojem prominencia (relatívna výška vrcholu). Pojem sa dobre vysvetľuje pomocou hladiny mora. Predstavme si, že stojíme v bode, ktorý je kopčekom (na obrázku bod A) a hladina oceánu stúpne tak, že nám obmýva podrážky topánok. V tejto chvíli sa vzdialenosť k najbližšej súši (na obrázku označená b) nazýva izolácia (po nemecky Dominanz). Teraz však oceán začne klesať. To znamená, že sa zem pod nami vynorí z mora a budeme stáť na najvyššom bode ostrova. Keď však bude hladina klesať ďalej, tak pokiaľ nestojíme na vrchole Mount Everestu, raz hladina klesne tak hlboko, že už nebudeme na najvyššom bode súše. Nuž a práve údaj, o koľko musí oceán klesnúť, aby sme nestáli na najvyššom bode, sa nazýva prominencia (relatívna výška vrcholu, na obrázku označená c).

V rôzne vysokých pohoriach sa za kopce považujú kóty s rôzne veľkou prominenciou. V Alpách sa požaduje prominencia 100 až 300 metrov, v Himalájach 500 m. Zdá sa teda, že kopec by mal mať prominenciu, ktorá je aspoň istým percentom jeho nadmorskej výšky (údaj sa nazýva dominancia). My za kopec prehlásime kótu, ktorá má prominenciu aspoň 10 % svojej nadmorskej výšky. To nám problém úplne nevyrieši, pretože v niektorých geomorfologických celkoch Slovenska majú najvýraznejšie kóty prominenciu iba 5 % svojej nadmorskej výšky. Vtedy sa musíme uspokojiť s “polokopcom”. Niektoré oblasti majú dokonca iba “štvrtinakopce”. Avšak pomocou tejto požiadavky (prominencia aspoň 10 % nadmorskej výšky) sa vyhneme nevýrazným ostrohom priľahlých pohorí. Pretože ideálny najvyšší kopec leží kdesi uprostred oblasti, je výrazný a zaujímavý. Bolo by príjemné, keby na jeho vrchole bolo čo odfotiť a nebolo by zlé, keby ponúkal zaujímavý výhľad.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V niektorých oblastiach je na najvyšší kopec viacero kandidátov. Môže ísť o “skorokopce”, pričom jeden môže byť vyšší, druhý zasa môže mať väčšiu prominenciu. Vtedy sme sa subjektívne rozhodli jeden z nich jednoducho vyhlásiť za “najvyšší kopec”. V takom prípade v popise uvedieme aj ostatných kandidátov, zväčša s vysvetlením, prečo sme ich zamietli. Pokiaľ nejaká autorita neprehlási jeden z nich za najvyšší, bude ich treba obehať všetky. Nuž, aspoň bude viac zábavy. Tiež treba podotknúť, že menej dôležité kóty majú na mapách uvedenú iba orientačnú nadmorskú výšku. Ich skutočná nadmorská výška sa môže líšiť aj o viac ako 10 metrov.

Keďže geomorfologických oblastí je u nás veľa, rozdelili sme ich na štyri skupiny (pozri obrázok). Sever, východ, juh a západ (S, V, J a Z). Teda seriál bude mať štyri pokračovania, pričom v každom stručne opíšeme najvyššie kopce oblastí jednej zo štyroch skupín. Dúfame, že sa vám séria článočkov bude páčiť.

Pokračovanie uverejníme čoskoro.

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov

Fotogaléria k článku