Extra

Najvyššie kopce Slovenska - úvod

11.01.17
Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich.

Treba povedať dve veci. Prvou je, že sú oblasti, obyčajne kotliny, ktorých najvyšší bod leží na svahu priľahlého pohoria. O tom séria článočkov nebude, takže tu nebudeme hovoriť o najvyšších bodoch geomorfologických celkov Slovenska. To ani nie je možné, pretože hranice medzi oblasťami sú na svahoch priľahlých pohorí určené iba približne.

Druhým problémom je určiť, čo je to kopec. Na to slúži pojem prominencia (relatívna výška vrcholu). Pojem sa dobre vysvetľuje pomocou hladiny mora. Predstavme si, že stojíme v bode, ktorý je kopčekom (na obrázku bod A) a hladina oceánu stúpne tak, že nám obmýva podrážky topánok. V tejto chvíli sa vzdialenosť k najbližšej súši (na obrázku označená b) nazýva izolácia (po nemecky Dominanz). Teraz však oceán začne klesať. To znamená, že sa zem pod nami vynorí z mora a budeme stáť na najvyššom bode ostrova. Keď však bude hladina klesať ďalej, tak pokiaľ nestojíme na vrchole Mount Everestu, raz hladina klesne tak hlboko, že už nebudeme na najvyššom bode súše. Nuž a práve údaj, o koľko musí oceán klesnúť, aby sme nestáli na najvyššom bode, sa nazýva prominencia (relatívna výška vrcholu, na obrázku označená c).

Kóta A má izoláciu b a prominenciu c

Kóta A má izoláciu b a prominenciu c

V rôzne vysokých pohoriach sa za kopce považujú kóty s rôzne veľkou prominenciou. V Alpách sa požaduje prominencia 100 až 300 metrov, v Himalájach 500 m. Zdá sa teda, že kopec by mal mať prominenciu, ktorá je aspoň istým percentom jeho nadmorskej výšky (údaj sa nazýva dominancia). My za kopec prehlásime kótu, ktorá má prominenciu aspoň 10 % svojej nadmorskej výšky. To nám problém úplne nevyrieši, pretože v niektorých geomorfologických celkoch Slovenska majú najvýraznejšie kóty prominenciu iba 5 % svojej nadmorskej výšky. Vtedy sa musíme uspokojiť s “polokopcom”. Niektoré oblasti majú dokonca iba “štvrtinakopce”. Avšak pomocou tejto požiadavky (prominencia aspoň 10 % nadmorskej výšky) sa vyhneme nevýrazným ostrohom priľahlých pohorí. Pretože ideálny najvyšší kopec leží kdesi uprostred oblasti, je výrazný a zaujímavý. Bolo by príjemné, keby na jeho vrchole bolo čo odfotiť a nebolo by zlé, keby ponúkal zaujímavý výhľad.

V niektorých oblastiach je na najvyšší kopec viacero kandidátov. Môže ísť o “skorokopce”, pričom jeden môže byť vyšší, druhý zasa môže mať väčšiu prominenciu. Vtedy sme sa subjektívne rozhodli jeden z nich jednoducho vyhlásiť za “najvyšší kopec”. V takom prípade v popise uvedieme aj ostatných kandidátov, zväčša s vysvetlením, prečo sme ich zamietli. Pokiaľ nejaká autorita neprehlási jeden z nich za najvyšší, bude ich treba obehať všetky. Nuž, aspoň bude viac zábavy. Tiež treba podotknúť, že menej dôležité kóty majú na mapách uvedenú iba orientačnú nadmorskú výšku. Ich skutočná nadmorská výška sa môže líšiť aj o viac ako 10 metrov.

Rozdelenie geomorfologických celkov Slovenska na štyri skupiny

Rozdelenie geomorfologických celkov Slovenska na štyri skupiny

Keďže geomorfologických oblastí je u nás veľa, rozdelili sme ich na štyri skupiny (pozri obrázok). Sever, východ, juh a západ (S, V, J a Z). Teda seriál bude mať štyri pokračovania, pričom v každom stručne opíšeme najvyššie kopce oblastí jednej zo štyroch skupín. Dúfame, že sa vám séria článočkov bude páčiť.

Pokračovanie uverejníme čoskoro.

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Fórum 49 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - úvod 02/02/19 14:49 49 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. dnes Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). včera Michal Bukvai Strážovské vrchy
Ferrata Ferrata Dve veže v Liptovských Revúcach Postupne aj na Slovensku pribúdajú zaistené cesty via ferrata. Nový prírastok k tomuto populárnemu sprístupneniu skál nehorolezcom pribudol na Liptove, neďaleko Nižnej Revúcej na skale nad Záhorovom. Dostal pomenovanie "Dve veže" a krátko pred oficiálnym otvorením sme ho vyskúšali spolu s asi tuctom iných ferratistov z okolia. 16/08/19 Ľubomír Mäkký Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - úvod 02/02/19 14:49 49 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.2)