Túra

Slanskými a Zemplínskymi vrchmi – III.

02.04.07
V tretej, záverečnej časti sa dostávame do oblasti južného Zemplína. Je to mimoriadne zaujímavý kút Slovenska. Zemplínske vrchy, perla tohto kraja, spolu s Tokajskou vinohradníckou oblasťou stále čakajú na svoje objavenie širokou turistickou verejnosťou. Nájdete tu viacero impozantných hradov a vrchov s výhľadmi. Podobne je to aj v okolí kóty 94,3 m n. m., ktorá je najnižšie položeným miestom Slovenska.

Zemplínske vrchy

Toto pohorie patrí do Matransko-slanskej oblasti. Napriek malej rozlohe, má pestré geologické zloženie. Reliéf pohoria je v západnej časti nížinný, na východe vrchovinový. Centrálna časť má členitý reliéf. Nadmorská výška pohoria sa pohybuje v predhorí okolo 105 až 130 m. Vo vrchovinovej časti vystupuje nad 300 až 350 m. Najvyšší vrch, Rozhľadňa dosahuje nadmorskú výšku 469,6 m. Vrchovinové partie pohoria sú porastené listnatými lesmi, znížené okraje sú odlesnené a poľnohospodársky využívané. Zasahuje sem známa Tokajská vinohradnícka oblasť.

Trasa

ATC Mária – Rozhľadňa – Malá Tŕňa – Piliš – Viničky – Borša – kóta 94,3 – Klin nad Bodrogom – Streda nad Bodrogom – Tarbucka – Veľký Kamenec

Rozhľadňa

Ráno vstávam netrpezlivo, lebo idem do kraja, kde som ešte nikdy nebol. Moja radosť je obrovská. Rýchlo sa pobalím a krížom cez polia prichádzam ku ATC Mária. Reštaurácia je ešte zatvorená, ale uhovorím kuchárku, aby mi urobila niečo teplé do žalúdka. U recepčnej zasa kúpim pivo. Za hlavnou cestou vstupujem do lesov Zemplínskych vrchov. Príjemným terénom prichádzam k miestu zvanému Kúpele. Minerálny prameň je trochu zanedbaný, ale voda z neho chutí dobre. Postupne prichádzam na rozsiahle lúky s hájmi pred dedinou Veľká Tŕňa. Pekne vidím Slanské vrchy, ale aj najvyšší vrch Zemplínskych vrchov, Rozhľadňu. V obci zájdem k obchodu, lebo sa chcem popýtať na cestu na vrchol. Predavačka zavolá nejakého pána, z ktorého sa vykľuje traktorista, ktorý o malú chvíľku pôjde traktorom skoro pod vrchol Rozhľadne. Slovo dalo slovo a ja sa pekne veziem na vlečke, až na hrebeň južne od vrcholu. Odtiaľto je to už len kúsok lesom. Škoda, že je vrchol zalesnený. Názov vrchu – Rozhľadňa, evokuje ďaleký výhľad všetkými smermi.

Slovenský Tokaj

Späť sa vraciam rovnakou trasou. Cestou do Malej Tŕne už vidím povestné vinohrady Tokajskej vinohradníckej oblasti. Mohla by tu byť aj dáka koštovka vínka, kde by som sa určite zastavil. V tomto ohľade ma Malá Tŕňa nesklamala. Asi kilometer za obcou prichádzam na rázcestie ciest. Tu sa definitívne odpojím od červenej značky a ďalej budem pokračovať podľa mapy.
Značka – Európska ďiaľková trasa E3, vedie do Slovenského Nového Mesta, ktoré bolo do roku 1918 súčasťou maďarského mestečka Sátoraljaújhely. Nad mestečkom sa týči dominantný vrch Magas-hegy s rozhľadňou. V okolí nájdete viacero hradných ruín.

Moje kroky teraz povedú cestou pomedzi rozsiahle vinohrady, z ktorej sú stále pohľady na maďarskú časť Slanských vrchov. Neskôr odbočím na poľnú cestu, ktorá ma dovedie na vrchol rozložitého vrchu Piliš, nad Veľkou Barou. Značka výhľadu na mape neklamala, výhľad je ozaj ďaleký. Najmä ak sa odvážite rebríkom vystúpiť na vrchol vykrývača. Len škoda silného oparu, ktorý čiastočne znižuje viditeľnosť. Z vrchu zbehnem po vyšliapanom chodníčku pomedzi borovice priamo do centra Veľkej Bary. Neďaleko, v oblasti Čelejka, sa nachádza reprezentačná vínna pivnica. V Malej Bare, ktorou prechádzam, sa oplatí vidieť interiér románskeho kostola. Potom popri samote Bečked lesom prejdem do plytkej doliny Babského potoka. Tou až na okraj obce Viničky. Teplom a vínom rozpálený hľadám útočisko v tieni krčmy.

Borša, rodisko kniežaťa Františka Rákócziho II.

Osviežený vychádzam pred krčmu. Hneď vedľa jedna symaptická dáma štartuje auto. Zacítim šancu na motorizovaný presun do obce Borša. Nahodil som asi ten správny úsmev, lebo o 10 minút vystupujem priamo pred kaštieľom v obci. Túto obec pozná hádam každý maďar. Netreba sa čudovať, veď v miestnom kaštieli, pôvodnom vodnom hrade, sa narodil jeden z najväčších a najslávnejších príslušníkov maďarského národa, Sedmohradské knieža, František Rákóczi II. Pred kaštieľom je jeho busta. Na objekte kaštieľa prebiehajú čiastočné rekonštrukčné práce, na bráne je kontakt na miestneho občana, ktorý za symbolický poplatok umožní prehliadku interiéru. Samozrejme, túto možnosť využijem.

Klin nad Bodrogom

Z Borše sa presúvam do obce Klin nad Bodrogom. Keďže obec sa nachádza na protiľahlom brehu Bodrogu, musím k nej postupovať oboma brehmi rieky. Tú prechádzam po železničnom moste. Z hrádze sú pekné pohľady na Zemplínske vrchy. V oblasti Klinu nad Bodrogom sa nachádzajú dve zaujímavé miesta, ktoré plánujem navštíviť. Jedno predstavujú ruiny gotického kostola tesne pri ochrannej hrádzi. Druhým je najnižšie položené miesto v SR, kóta 94,3 m n. m.

Kóta 94,3 m n. m.

Prístup na najnižšie položené miesto na Slovensku, kótu 94,3 vedie od ruín gotického kostola. Najprv idem asfaltkou, ktorá sa postupne mení na poľnú cestu. Prechádzam krížom cez polia, k okraju tenkého pása lužného lesa. Ním približne po 100 metroch prídem k obelisku, ktorý udáva kótu 94,3. Je to miesto na brehu Bodrogu, kde rieka opúšťa územie Slovenska. Zároveň tu je aj vodný turistický priechod http://hiking.sk/hk/ar/398/turisticke_priechody_h_sk.html.

Gejzov pekelný guláš a moje pekelné ráno

Ako sa tak blížim k vyššie opísanému miestu, zacítim dym. Neskôr rozoznávam hlas ľudí. Takže tu nebudem sám. Pri obelisku horí oheň a trojčlenná rodinka kuchtí guláš. Slušne pozdravím a idem si sadnúť na breh. Za polhodinku sa mi prihovorí hlava rodiny, Gejza. Ja neviem po maďarsky, ani on po slovensky, ale rukami nohami sa už len dáko dohovoríme. Pozýva ma na guláš. Zo slušnosti príjmam. Hneď vyťahuje slaninu a riadny demižón vína. Ponalieva a ukrojí slaninky s chlebom. Z jeho reči začínam chápať, že ide o maďarský zvyk, ako uvítať hosťa, podobný nášmu vítaniu chlebom a soľou. Takto svorne dovaríme guláš. Keď vidím, ako doň sype štipľavú papriku, len dúfam, že to môj žlčník prežije. Naložil mi ozaj obrovskú porciu. Ako som si dal prvé sústo, pocítil som v ústach pekelný oheň! Gejza, vidiac moje grimasy, hneď nalieva pohár vína. Potom ďalší a ďalší... Teda nielen mne, ale aj sebe. Guláš je už dávno zjedený, Gejza stále nalieva. Ten demižón hádam nemá dna! Nad hladinou Bodrogu sa už nesie mix slovensko-maďarských ľudových pesničiek. Dávno slnko zašlo, oheň dohorel, my stále pijeme. A veru, dodnes si nepamätám, ako som zaspal.

Budí ma ranný chlad, ktorý sa tiahne od rieky. Bŕŕŕŕŕ... riadna zima! Panebože, veď ja tu ležím len tak v tráve a ktomu celý mokrý od rosy! Ani spacák som nevytiahol, nieto ešte postavil stan. Aj Gejza chrápe dakde v kríkoch. V hlave mi duní hádam celý delostrelecký pluk a aspoň stovka kováčov používa moju hlavu ako kovadlinu.

Bývalý hrad v Strede nad Bodrogom

Keď sa ako tak spamätám, potichu sa rozlúčim s Gejzom a poberám sa späť do Klinu nad Bodrogom. Našťastie, obchod je už otvorený, tak hneď kupujem kofolu a nejaké rožky, maslo, syr... Pani predavačka, vidiac ma takto zdevastovaného, ochotne mi varí kávu. Podľa pôvodného plánu som sa chcel presunúť po brehu Starého Bodrogu, do obce Streda nad Bodrogom. Ale na to teraz nemám síl, tak na presun využijem prvý ranný autobus. Vystupujem pri obecnom úrade, ktorý sídli v kaštieli. Ten bol postavený na ruinách pôvodného hradu. Konfigurácia terénu v okolí tejto stavby jasne dokazuje priebeh obvodového opevnenia. Ešte treba dodať, že v centre obce, na malom námestí, je veľmi príjemná reštaurácia, kde sa dá veľmi dobre najesť za ozaj ľudové ceny.

Tarbucka, vrch nad pustou

V predhorí Zemplínskych vrchov sa nachádza niekoľko homoľovitých vrchov, ktoré poskytujú ďaleké kruhové výhľady. Na jeden z nich, Tarbucku, sa chystám vystúpiť.
K tomuto mimoriadne dominantnému a rozložitému vrchu sa dostanem po ceste zo Stredy nad Borogom, ktorá vedie do Veľkého Kamenca. V mieste, kde elektrické vedenie križuje cestu, treba odbočiť a stúpať chodníkom pomedzi vinohrady. Za nimi sa dostávam na riedko porastenú pláň. Odtiaľ je to na vrchol len kúsok. Vykrývač je spoľahlivým orientačným bodom. Z vrcholu, ktorý prevyšuje okolie o 160 metrov, vidieť Zemplínske a Slanské vrchy. Na juhu je to nekonečná rovina maďarskej pusty. Pod sebou mám unikátny pohľad na blízky hrad Kamec. Pre návrat odporúčam použiť rovnakú trasu.

Hrad Kamenec v obci Veľký Kamenec

Tak a mám pred sebou záverečné kilometre putovania. Pomaly prejdem Malým Kamencom. Cesta sa postupne stáča na severovýchod a pred očami sa mi vynára majestátna ruina hradu Kamenec. Hrad sa nachádza na skalnatom vrchu, priamo nad obcou Veľký Kamenec. Tu sa končí aj moja túra. Už sa neponáhľam a vychutnám si tento pohľad. V krčme si odložím veci, dám od smädu pivko a hneď zamierim na hrad. Od kostola sa dajú sledovať stopy po rozsiahlom systéme valov a múrov predradia. Mohutné ruiny vlastného hradu stoja na bralnatom vrchole a poskytujú doteraz netušené pohľady a výhľady. Kto rád chodí po hradoch, môže ešte využiť neďaleký hraničný priechod a v maďarskej pohraničnej dedinke Pácin navštíviť lokalitu dodnes zachovaného tzv. vodného hradu.

Po prehliadke ruín zamierim naspäť do krčmy. Milo ma prekvapuje fakt, že poskytujú aj teplú stravu v takom bohatom sortimente. Prevládajú pikantné jedlá maďarskej kuchyne. Ich chuť je vynikajúca! Potom v príjemnom chládku terasy posedím, posledný krát nazriem do máp a ohodnotím moje veľké putovanie Slanskými a Zemplínskymi vrchmi známkou – výborná!

Epilóg

Neveril by som, že v tejto časti Slovenska nájdem tak krajinársky rôznorodú a krásnu prírodu. Hlboké lesy a doliny Slanských vrchov, s množstvom rôznorodých pamätihodností plne vykompenzovali pomerne malý výskyt výhľadov. Napriek tomu, tie zo Šimonky a z okolia Čiernej hory sa radia medzi najkrajšie. Podobne aj Zemplínske vrchy s tokajskými vinicami a množstvom kultúrnohistorických pamiatok, radia tento kraj k mimoriadne atraktívnym lokalitám, ktorý musíte objaviť.

Niekoľko celkových faktov

Celková dĺžka trasy: 161,7 km
Maximálna nadmorská výška: Šimonka 1092 m
Minimálna nadmorská výška: 94,3 m, najnižšie miesto SR
Stúpanie spolu: 4761 m
Klesanie spolu: 5062 m
Náročnosť: 1 – 3
Počet dní: 6

Ďalšie info

www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=82000028
www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=81110
www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=81110819
http://sk.wikipedia.org/wiki/Streda_nad_Bodrogom
www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=81142
www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=82000012
www.pamiatky.net/?q=node/3&mon=81149
www.varak.hu

Fórum 10 príspevkov
Slanskými a Zemplínskymi vrchmi – III. 13/10/07 19:10 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Táborisko v sedle Tri kamene (U Tří kamenů) Odkedy som v roku 2007 objavil čaro Žalostínskej vrchoviny, chodievam sem veľmi rád. Páči sa mi tunajšia mäkko modelovaná krajina, kde sa striedajú lesy s lúkami posiatymi kopanicami. V jednej takejto osade mávam dosť často základný tábor, z ktorého vyrážam na viacdňové potulky. Počas jednej z nich som sa dostal do sedla Tri kamene. Tu, priamo v sedle, sa nachádza výborné miesto na táborenie. Okrem toho tu stojí menší prístrešok, ktorý rozširuje možnosť nocľahu v oblasti. 17/03/18 Anton Zahradník Biele Karpaty
Túra Žiar nad Hronom – Banská Štiavnica – Kozelník Pôvodne som tadiaľto vôbec nechcel ísť. V pláne som mal vander dakde inde, ďaleko a vysoko. Nakoniec ma ale súhra náhod a okolností prinútila zmeniť plány. A keďže sa Štiavnické vrchy nedávno stali mojím novým domovským pohorím, rozhodol som sa necestovať nikam a vyraziť si po známych aj menej známych chodníkoch v sopečných horách. 10/03/18 Anton Zahradník Štiavnické vrchy
Extra Nová rozhľadňa na Malom Lubíne Začiatkom januára som sa v rámci mojich hradologických aktivít dostal do oblasti Hornej Nitry. Tu som bádal po niekoľkých opevnených stredovekých lokalitách v okolí Nitrice a Zemianskych Kostolian. Obe sídla oddeľuje podcelok Strážovských vrchov – masív Drieňov, ktorým prechádza turistický chodník spájajúci Hornú Nitru s Vestonickou dolinou. Ja som sa po tomto chodníku presúval, no a na Malom Lubíne som „objavil“ novú rozhľadňu, o ktorej som doposiaľ nechyroval. Preto som sa rozhodol, zvesť o jej existencii rozšíriť medzi turistickú verejnosť. 07/03/18 Anton Zahradník Správy
Najnovšie články na titulke
 
Beh Cesta hrdinov SNP za 12 dní – Kráľova hoľa Na vysielači na Kráľovej holi je tradične napichnutý čierny mrak ako spečené Marshmallow na špajli. Vychádzame na najvyšší bod a Miki navrhuje, aby sme si na chvíľu oddýchli vnútri v domčeku. Schovávame sa dnu pred pľušťou, jedna dvojica tu už sedí a tiež sa zohrieva. Naťahujem si nohy, jem, pozerám na hodinky. Vyšli sme to za 1:55 hod, turisticky je to na 3:10. dnes Júlia Batmendijnová Slovensko
Búda Prístrešok a búda pred Čuntavou Okolie Čuntavy poskytuje dostatok možností na úkryt pred nepriazňou počasia alebo k núdzovému prenocovaniu. K týmto možnostiam môžeme pripojiť aj dva drevené objekty pri turistickom smerovníku „Pred Čuntavou.“ Obe ležia len pár metrov od seba a nachádzajú sa hneď pri turistickom chodníku. dnes Gabriela Ferencová Slovenský raj, Stolické vrchy, +
Skialp Na pásoch cez Železnú bránu a sedlo Váhy Je smutný, dlhý a zasoplený november. Zimné radovánky nie a nie začať. V rámci starostlivosti o spomienkový optimizmus snorím medzi fotkami so snehovými a ľadovými scenériami. A tu, aha, aká pekná skialpovačka z februára roku 2017... včera Michal Diviak Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slanskými a Zemplínskymi vrchmi – III. 13/10/07 19:10 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Zemplínske vrchy
  • Počet dní
    • 2
  • Nadmorská výška
    • max: 469 m n. m.
    • min: 94 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 873 m
    • klesanie: 908 m
  • Vzdialenosť
    • 44 km
  • Náročnosť
    • 1 - 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 05.05.2005
  • Štart trasy
    • šírka: 48.50497 ° SŠ
      dĺžka: 21.65416 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.35884 ° SŠ
      dĺžka: 21.80593 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Počas celej túry je veľa miest vhodných na táborenie, ja som táboril pri jazere pod Ondrejským kopcom a v okolí kóty 94,3 m. n. m.
  • Voda
    • Obchody a krčmy v obciach ktorými som prechádzal, ATC Mária, min. prameň Kúpele
  • Mapa
    • VKU Harmanec 148 Zemplínske vrchy
  • Doprava
    • Z Veľkého Kamenca autobusom alebo peši na žel. stanicu Somotor, odtiaľ vlakom do Košíc
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.13 (0.53)