Extra

Najvyššie kopce Slovenska - sever

18. 01. 2017 → posledná aktualizácia: 18. 04. 2018
Do severnej skupiny geomorfologických celkov sme zaradili naše najvyššie pohoria, čiže Tatry, Nízke Tatry, Oravské a Kysucké Beskydy, Veľkú a Malú Fatru, Chočské vrchy, ako aj priľahlé oblasti. A práve v priľahlých celkoch je určenie najvyššieho kopca pomerne náročné. Oblasti sme zoradili abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis.

a) Chočské vrchy: Veľký Choč (1608 m). Na “kopec s bradavicou” vedú tri značené turistické chodníky. Keďže Veľký Choč leží medzi najvyššími pohoriami Slovenska, ponúka nádherný kruhový výhľad, považovaný za najkrajší výhľadový vrchol u nás.

b) Jablunkovské medzihorie: Kykula (845 m). Tesne pod vrchol vedie zo Skalitého červená turistická značka, ktorá ide zväčša po poľnej ceste. Posledný úsek na vrchol treba vybehnúť hore lúkou. Vrchol Kykuly leží na slovensko-poľskej hranici. Je pomerne oblý a nie je vyznačený. V blízkosti sú hraničné kamene.

c) Kozie chrbty: Kozí kameň (1255 m). Priamo cez vrchol vedie modro značený turistický chodník.

d) Kysucká vrchovina: Pupov (1096 m). Pupov je výrazný kopec severovýchodne od Terchovej. Na nižší, západný vrchol, z ktorého je čiastočný výhľad, vedie žltá turistická značka. Ďalej treba pokračovať na východ lesnou cestou po hrebeni. Vrchol Pupova je vyznačený, leží však vo vysokej smrečine.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

e) Kysucké Beskydy: Veľká Rača (1236 m). Na najvyšší kopec Kysúc vedú tri značené turistické chodníky, z toho dva po slovensko-poľskej hranici. Priamo na vrchole je poľská turistická chata a drevená výhľadová plošina.

f) Malá Fatra: Veľký Kriváň (1709 m). Vrchol leží na krátkej odbočke z červeno značenej hrebeňovky Krivánskej časti Malej Fatry. Do Snilovského sedla 200 metrov pod vrcholom vedie lanovka z Vrátnej doliny, preto je Veľký Kriváň hojne navštevovaný.

g) Nízke Tatry: Ďumbier (2046 m). Na vrchol vedie odbočka z hrebeňovky Nízkych Tatier (Cesta hrdinov SNP). V minulosti viedla hrebeňovka priamo hrebeňom (dnes je legálna len zimná trasa cez Grúnik), kvôli erózii ju pretrasovali južným úbočím hory na Krúpovu hoľu. Z vrcholu sa ponúka krásny kruhový výhľad. Na začiatku 20. storočia stála na vrchole kamenná chatka - Karlova útulňa, ktorá bola najstarším turistickým objektom Nízkych Tatier. Dnes jej funkciu nahradila Chata gen. M. R. Štefánika v Ďumbierskom sedle. Ako jeden z mála vrchov u nás má vytvorenú monografiu.

h) Oravská kotlina: Staré lazy (696 m). Kopec má pri nadmorskej vyske 696 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec" ležiaci na okraji oblasti. Viac centrálne leží Závrch (666 m) južne od Bobrova je nižší a má menšiu prominenciu (42 m), ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z Bobrova hore kalváriou. Na vrchole sú vysielače mobilných operátorov. Neďaleký Bobrovský grúň ležiaci východne od Zubrohlavy je vyšší, avšak jeho prominencia je iba okolo 10 m.

i) Oravská Magura: Minčol (1396 m). Na kopec ide v súčasnosti iba červená turistická značka, pretože žltú, ktorá viedla na vrchol od severu, pretrasovali. V blízkosti stojí od roku 2015 meteorologický radar SHMÚ pre severné Slovensko. Vrchol sa občas nesprávne označuje ako Kubínska hoľa, čo sú prevažne odlesnené svahy východne od Minčola (okolo kóty 1346,4 m) v katastrálnom území Dolného Kubína.

j) Oravská vrchovina: Uhlisko (860 m). Cez kopec vedie červeno značený turistický chodník. Vyššia Kýčera (953 m) severozápadne od Zemianskej Dediny má prominenciu iba 20 m (“pätinakopec”) a Petrovka (942 m) západne od Zemianskej dediny má prominenciu asi 30 m. Vyšší Javorový vrch je už v Oravskej Magure.

k) Oravské Beskydy: Babia hora (1725 m). Kopec na slovensko-poľskej hranici. Na vrchol vedú dva značené turistické chodníky. Poľské pomenovanie je Diablak alebo tiež Babia Góra. Po Tatrách a Nízkych Tatrách sú Oravské Beskydy tretím najvyšším pohorím u nás. 350 m juhovýchodne od vrcholu stála v minulom storočí turistická chata Beskidverein (informačná tabuľa). Do začiatku Druhej svetovej vojny viedla hlavným hrebeňom na severovýchod štátna hranica medzi Československom a Poľskom, čo v teréne dodnes vyznačujú historické hraničné kamene. Súčasná hranica vedie od vrcholu kolmo na juh. Najznámejšou osobnosťou na vrchole bol Karol Józef Wojtyła (neskorší pápež Ján Pavol II.), čo pripomína spoločný poľsko-slovenský kamenný pamätník na vrchole.

l) Podbeskydská brazda: Poprovka (934 m). Poprovka leží severne od Rabčíc na slovensko-poľskej hranici. Pri nadmorskej výške 934 m má prominenciu asi 80 m, ide teda o “skorokopec”. Po hranici vedie priamo cez kopec žlto značený turistický chodník. Na vrchole je triangulácia. Vyšší Sihelniansky hrádok severne od Sihelného je skôr v Oravských Beskydoch.

m) Podbeskydská vrchovina: Vráta (1051 m). Kopec leží medzi Beňadovom a Oravskou Jesenicou. Tesne popod vrchol vedie lesná cesta idúca hrebeňom, značený turistický chodník na kopec nevedie. Na vrchole je triangulačná tyč.

n) Podtatranská brázda: Kýčera (888 m). Kopec má pri nadmorskej výške 888 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec". Na druhej časti celku ležia vyššie vrcholy Strednica (1129 m, prominencia asi 23 m), ktorá je východne od Ždiaru a Chovancov vrch (1038), ktorý leží severne od Tatranskej Javoriny, majú však veľmi malú prominenciu, ťažko ich považovať za samostatné kopce. Na oblom vrchole Strednice by mal byť triangulačný kameň, ale v smrekovej mladine a čučoriedí som ho nenašiel. Chovancov vrch (1038 m) má triangulačný kameň, no kopec leží za plotom vo zvernici.

o) Podtatranska kotlina: Hrubý grúň (973 m). Pri nadmorskej výške 973 m má prominenciu asi 58 m, je to teda “skorokopec”. Na vrchol nevedie turistická značka. Najľahší prístup je od severu, odkiaľ vedie nevýraznou dolinkou strmá lesná cesta do nevýrazného sedla, ktoré leží asi 300 m východne od vrcholu. Pastierske (932 m) ležiace západne od Štrby je nižšie a jeho prominencia je asi 10 m, naopak, Orlov (792 m) ležiaci južne od Vlkovej má prominenciu viac ako 90 m.

p) Skorušinské vrchy: Skorušina (1314 m). Na kopec vedú tri značené turistické chodníky a nájdeme tu drevený prístrešok a kovovú rozhľadňu so zarastajúcim výhľadom na Tatry.

r) Spišská Magura: Repisko (1259 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najľahší prístup je zo sedla Strednica. Asfaltkou sa vyjde na rázcestie turistických značiek a hrebienkom cez Príslop na Repisko. Na vrchole je v malinčí triangulačná tyč.

s) Tatry: Gerlachovský štít (2654,4 m). Najvyšší kopec Slovenska, krajín Vyšehradskej štvorky i celého Karpatského oblúka. V minulosti viedla na vrchol zelená turistická značka z Velickej doliny, odkiaľ je na vrchol najľahší prístup. Dobové názvy hory: Kotlový vrch, Kösselberg (Štít s kotlom), Gerlachovský chochol, Gerlsdorfer Spitze / Gerlachspitze (nemecky), Gerlachfálvi-csúcs (maďarsky), Gierlach / Garłuch (poľsky), štít Františka Jozefa (Ferencz József-csúcs), Gerlach, Szczyt Polski, Legionársky štít (Štít Legionářů), Gerlachovka, Slovenský štít (Slowakische Spitze), Stalinov štít. Na školách sa učí nesprávna nadmorská výška zaokrúhlená nahor (2655 m) namiesto 2654 m.

t) Turčianska kotlina: Hôrky (634 m). Hôrky ležia medzi Kláštorom pod Znievom a Valčou. Pri nadmorskej výške 634 m majú prominenciu asi 58 m, ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z asfaltky, ktorá vedie z Kláštora pod Znievom do Valčianskej doliny. Stačí z cesty odbočiť v sedle a lesná cesta privedie turistu na nevýrazný vrchol, ktorý sa nachádza vo vysokom lese. Je tam čiastočne vyvalený triangulačný kameň. Druhou možnosťou je Bieličie (589 m) severne od Podhradia.

u) Veľká Fatra: Ostredok (1595 m). Kopec, ktorého vrchol sa nedávno "sťahoval" asi 300 m juhovýchodným smerom - pre viac informácií pozri článok Najvyšší vrch Veľkej Fatry. V súčasnosti vedie priamo cez vrchol červená turistická značka - Veľkofatranská magistrála.

v) Žilinská kotlina: Diel (550 m). Diel leží západne od Belej. Pri nadmorskej výške 550 m má prominenciu asi 45 m. Je to teda “skorokopec”. Východne od Belej leží trochu vyšší Zavrch (564 m), ktorého prominencia je však iba okolo 20 m. Pod Zavrch vedie žltá turistická značka, na Diel turistický chodník nevedie. Najlepšie je ísť naň z Belej od juhovýchodu, zo sedla. Na obidvoch kopcoch sú triangulačné tyče, na Zavrchu dokonca dve.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov

Fórum 72 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - sever 25/08/20 20:53 72 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Ferrata Karnské Alpy – Kollinkofel Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín. 01/09/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Svet Mŕtve hory – Warscheneck a Schrocken Vlani som vyšiel na Warscheneck, najvyšší kopec východnej časti Mŕtvych hôr (Totes Gebirge), a zbehol som na Zeller Hütte. Na chate som chcel prenocovať s tým, že sa ďalší deň vrátim na hrebeň a pôjdem ním na Schrocken. Počasie však bolo proti. Už druhý deň boli kopce v oblakoch a sústavne mrholilo. Na chate som zrušil rezerváciu ubytovania a išiel som preč. Teraz som sa do Mŕtvych hôr vrátil s tým, že dokončím, čo som vlani začal. Túra bude trochu dlhšia, pretože sa najprv potrebujem dostať na chatu. Ale že mi bude trvať 13,5 hodiny, to som nečakal. 25/08/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O bratislavských lesoch s Jakubom Mrvom Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O zníženie ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi, hoci mesto je ochotné podieľať sa kompenzácii straty, ktorá Lesom vznikne? dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Rozhovor Miki Knižka: Zo Zbojníčky chcem urobiť modernú chatu Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách bude mať nového chatára. Majitelia tatranských chát, ktorými sú Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, vybrali v konkurze horského vodcu Mikiho Knižku. 18/09/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - sever 25/08/20 20:53 72 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.1 (0.36)