Extra

Najvyššie kopce Slovenska - sever

18.01.17 → posledná aktualizácia: 18.04.18
Do severnej skupiny geomorfologických celkov sme zaradili naše najvyššie pohoria, čiže Tatry, Nízke Tatry, Oravské a Kysucké Beskydy, Veľkú a Malú Fatru, Chočské vrchy, ako aj priľahlé oblasti. A práve v priľahlých celkoch je určenie najvyššieho kopca pomerne náročné. Oblasti sme zoradili abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis.

a) Chočské vrchy: Veľký Choč (1608 m). Na “kopec s bradavicou” vedú tri značené turistické chodníky. Keďže Veľký Choč leží medzi najvyššími pohoriami Slovenska, ponúka nádherný kruhový výhľad, považovaný za najkrajší výhľadový vrchol u nás.

b) Jablunkovské medzihorie: Kykula (845 m). Tesne pod vrchol vedie zo Skalitého červená turistická značka, ktorá ide zväčša po poľnej ceste. Posledný úsek na vrchol treba vybehnúť hore lúkou. Vrchol Kykuly leží na slovensko-poľskej hranici. Je pomerne oblý a nie je vyznačený. V blízkosti sú hraničné kamene.

c) Kozie chrbty: Kozí kameň (1255 m). Priamo cez vrchol vedie modro značený turistický chodník.

d) Kysucká vrchovina: Pupov (1096 m). Pupov je výrazný kopec severovýchodne od Terchovej. Na nižší, západný vrchol, z ktorého je čiastočný výhľad, vedie žltá turistická značka. Ďalej treba pokračovať na východ lesnou cestou po hrebeni. Vrchol Pupova je vyznačený, leží však vo vysokej smrečine.

e) Kysucké Beskydy: Veľká Rača (1236 m). Na najvyšší kopec Kysúc vedú tri značené turistické chodníky, z toho dva po slovensko-poľskej hranici. Priamo na vrchole je poľská turistická chata a drevená výhľadová plošina.

f) Malá Fatra: Veľký Kriváň (1709 m). Vrchol leží na krátkej odbočke z červeno značenej hrebeňovky Krivánskej časti Malej Fatry. Do Snilovského sedla 200 metrov pod vrcholom vedie lanovka z Vrátnej doliny, preto je Veľký Kriváň hojne navštevovaný.

g) Nízke Tatry: Ďumbier (2046 m). Na vrchol vedie odbočka z hrebeňovky Nízkych Tatier (Cesta hrdinov SNP). V minulosti viedla hrebeňovka priamo hrebeňom (dnes je legálna len zimná trasa cez Grúnik), kvôli erózii ju pretrasovali južným úbočím hory na Krúpovu hoľu. Z vrcholu sa ponúka krásny kruhový výhľad. Na začiatku 20. storočia stála na vrchole kamenná chatka - Karlova útulňa, ktorá bola najstarším turistickým objektom Nízkych Tatier. Dnes jej funkciu nahradila Chata gen. M. R. Štefánika v Ďumbierskom sedle. Ako jeden z mála vrchov u nás má vytvorenú monografiu.

h) Oravská kotlina: Staré lazy (696 m). Kopec má pri nadmorskej vyske 696 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec" ležiaci na okraji oblasti. Viac centrálne leží Závrch (666 m) južne od Bobrova je nižší a má menšiu prominenciu (42 m), ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z Bobrova hore kalváriou. Na vrchole sú vysielače mobilných operátorov. Neďaleký Bobrovský grúň ležiaci východne od Zubrohlavy je vyšší, avšak jeho prominencia je iba okolo 10 m.

i) Oravská Magura: Minčol (1396 m). Na kopec ide v súčasnosti iba červená turistická značka, pretože žltú, ktorá viedla na vrchol od severu, pretrasovali. V blízkosti stojí od roku 2015 meteorologický radar SHMÚ pre severné Slovensko. Vrchol sa občas nesprávne označuje ako Kubínska hoľa, čo sú prevažne odlesnené svahy východne od Minčola (okolo kóty 1346,4 m) v katastrálnom území Dolného Kubína.

j) Oravská vrchovina: Uhlisko (860 m). Cez kopec vedie červeno značený turistický chodník. Vyššia Kýčera (953 m) severozápadne od Zemianskej Dediny má prominenciu iba 20 m (“pätinakopec”) a Petrovka (942 m) západne od Zemianskej dediny má prominenciu asi 30 m. Vyšší Javorový vrch je už v Oravskej Magure.

k) Oravské Beskydy: Babia hora (1725 m). Kopec na slovensko-poľskej hranici. Na vrchol vedú dva značené turistické chodníky. Poľské pomenovanie je Diablak alebo tiež Babia Góra. Po Tatrách a Nízkych Tatrách sú Oravské Beskydy tretím najvyšším pohorím u nás. 350 m juhovýchodne od vrcholu stála v minulom storočí turistická chata Beskidverein (informačná tabuľa). Do začiatku Druhej svetovej vojny viedla hlavným hrebeňom na severovýchod štátna hranica medzi Československom a Poľskom, čo v teréne dodnes vyznačujú historické hraničné kamene. Súčasná hranica vedie od vrcholu kolmo na juh. Najznámejšou osobnosťou na vrchole bol Karol Józef Wojtyła (neskorší pápež Ján Pavol II.), čo pripomína spoločný poľsko-slovenský kamenný pamätník na vrchole.

l) Podbeskydská brazda: Poprovka (934 m). Poprovka leží severne od Rabčíc na slovensko-poľskej hranici. Pri nadmorskej výške 934 m má prominenciu asi 80 m, ide teda o “skorokopec”. Po hranici vedie priamo cez kopec žlto značený turistický chodník. Na vrchole je triangulácia. Vyšší Sihelniansky hrádok severne od Sihelného je skôr v Oravských Beskydoch.

m) Podbeskydská vrchovina: Vráta (1051 m). Kopec leží medzi Beňadovom a Oravskou Jesenicou. Tesne popod vrchol vedie lesná cesta idúca hrebeňom, značený turistický chodník na kopec nevedie. Na vrchole je triangulačná tyč.

n) Podtatranská brázda: Kýčera (888 m). Kopec má pri nadmorskej výške 888 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec". Na druhej časti celku ležia vyššie vrcholy Strednica (1129 m, prominencia asi 23 m), ktorá je východne od Ždiaru a Chovancov vrch (1038), ktorý leží severne od Tatranskej Javoriny, majú však veľmi malú prominenciu, ťažko ich považovať za samostatné kopce. Na oblom vrchole Strednice by mal byť triangulačný kameň, ale v smrekovej mladine a čučoriedí som ho nenašiel. Chovancov vrch (1038 m) má triangulačný kameň, no kopec leží za plotom vo zvernici.

o) Podtatranska kotlina: Hrubý grúň (973 m). Pri nadmorskej výške 973 m má prominenciu asi 58 m, je to teda “skorokopec”. Na vrchol nevedie turistická značka. Najľahší prístup je od severu, odkiaľ vedie nevýraznou dolinkou strmá lesná cesta do nevýrazného sedla, ktoré leží asi 300 m východne od vrcholu. Pastierske (932 m) ležiace západne od Štrby je nižšie a jeho prominencia je asi 10 m, naopak, Orlov (792 m) ležiaci južne od Vlkovej má prominenciu viac ako 90 m.

p) Skorušinské vrchy: Skorušina (1314 m). Na kopec vedú tri značené turistické chodníky a nájdeme tu drevený prístrešok a kovovú rozhľadňu so zarastajúcim výhľadom na Tatry.

r) Spišská Magura: Repisko (1259 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najľahší prístup je zo sedla Strednica. Asfaltkou sa vyjde na rázcestie turistických značiek a hrebienkom cez Príslop na Repisko. Na vrchole je v malinčí triangulačná tyč.

s) Tatry: Gerlachovský štít (2654,4 m). Najvyšší kopec Slovenska, krajín Vyšehradskej štvorky i celého Karpatského oblúka. V minulosti viedla na vrchol zelená turistická značka z Velickej doliny, odkiaľ je na vrchol najľahší prístup. Dobové názvy hory: Kotlový vrch, Kösselberg (Štít s kotlom), Gerlachovský chochol, Gerlsdorfer Spitze / Gerlachspitze (nemecky), Gerlachfálvi-csúcs (maďarsky), Gierlach / Garłuch (poľsky), štít Františka Jozefa (Ferencz József-csúcs), Gerlach, Szczyt Polski, Legionársky štít (Štít Legionářů), Gerlachovka, Slovenský štít (Slowakische Spitze), Stalinov štít. Na školách sa učí nesprávna nadmorská výška zaokrúhlená nahor (2655 m) namiesto 2654 m.

t) Turčianska kotlina: Hôrky (634 m). Hôrky ležia medzi Kláštorom pod Znievom a Valčou. Pri nadmorskej výške 634 m majú prominenciu asi 58 m, ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z asfaltky, ktorá vedie z Kláštora pod Znievom do Valčianskej doliny. Stačí z cesty odbočiť v sedle a lesná cesta privedie turistu na nevýrazný vrchol, ktorý sa nachádza vo vysokom lese. Je tam čiastočne vyvalený triangulačný kameň. Druhou možnosťou je Bieličie (589 m) severne od Podhradia.

u) Veľká Fatra: Ostredok (1595 m). Kopec, ktorého vrchol sa nedávno "sťahoval" asi 300 m juhovýchodným smerom - pre viac informácií pozri článok Najvyšší vrch Veľkej Fatry. V súčasnosti vedie priamo cez vrchol červená turistická značka - Veľkofatranská magistrála.

v) Žilinská kotlina: Diel (550 m). Diel leží západne od Belej. Pri nadmorskej výške 550 m má prominenciu asi 45 m. Je to teda “skorokopec”. Východne od Belej leží trochu vyšší Zavrch (564 m), ktorého prominencia je však iba okolo 20 m. Pod Zavrch vedie žltá turistická značka, na Diel turistický chodník nevedie. Najlepšie je ísť naň z Belej od juhovýchodu, zo sedla. Na obidvoch kopcoch sú triangulačné tyče, na Zavrchu dokonca dve.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Fórum 65 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - sever 09/06/19 21:19 65 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. 10/12/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Veľká Javorina z Cetuny Uplynulý rok sme v skorú jar z osady Grúne navštívili Veľký Lopeník v Bielych Karpatoch. Pri vystúpení z auta na Grúňoch nás ako prvý vítal pohľad na Veľkú Javorinu s Jelencom. Už vtedy sme si povedali, že aj na Javorinu sa pôjdeme niekedy pozrieť – veď je to najvyšší vrchol Bielych Karpát (969,8 m n. m.), dobre spoznateľný podľa rádiového a televízneho vysielača na jeho vrchu. Na konci decembra nastáva správa konštelácia hviezd a v predposledný deň roka 2019 sa vydávame práve na Veľkú Javorinu. dnes Jana Bílešová Biele Karpaty
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. včera Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. 21/01/20 Peter Gemeran Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - sever 09/06/19 21:19 65 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.2)