a) Chočské vrchy: Veľký Choč (1608 m). Na “kopec s bradavicou” vedú tri značené turistické chodníky. Keďže Veľký Choč leží medzi najvyššími pohoriami Slovenska, ponúka nádherný kruhový výhľad, považovaný za najkrajší výhľadový vrchol u nás.

b) Jablunkovské medzihorie: Kykula (845 m). Tesne pod vrchol vedie zo Skalitého červená turistická značka, ktorá ide zväčša po poľnej ceste. Posledný úsek na vrchol treba vybehnúť hore lúkou. Vrchol Kykuly leží na slovensko-poľskej hranici. Je pomerne oblý a nie je vyznačený. V blízkosti sú hraničné kamene.

c) Kozie chrbty: Kozí kameň (1255 m). Priamo cez vrchol vedie modro značený turistický chodník.

d) Kysucká vrchovina: Pupov (1096 m). Pupov je výrazný kopec severovýchodne od Terchovej. Na nižší, západný vrchol, z ktorého je čiastočný výhľad, vedie žltá turistická značka. Ďalej treba pokračovať na východ lesnou cestou po hrebeni. Vrchol Pupova je vyznačený, leží však vo vysokej smrečine.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

e) Kysucké Beskydy: Veľká Rača (1236 m). Na najvyšší kopec Kysúc vedú tri značené turistické chodníky, z toho dva po slovensko-poľskej hranici. Priamo na vrchole je poľská turistická chata a drevená výhľadová plošina.

f) Malá Fatra: Veľký Kriváň (1709 m). Vrchol leží na krátkej odbočke z červeno značenej hrebeňovky Krivánskej časti Malej Fatry. Do Snilovského sedla 200 metrov pod vrcholom vedie lanovka z Vrátnej doliny, preto je Veľký Kriváň hojne navštevovaný.

g) Nízke Tatry: Ďumbier (2046 m). Na vrchol vedie odbočka z hrebeňovky Nízkych Tatier (Cesta hrdinov SNP). V minulosti viedla hrebeňovka priamo hrebeňom (dnes je legálna len zimná trasa cez Grúnik), kvôli erózii ju pretrasovali južným úbočím hory na Krúpovu hoľu. Z vrcholu sa ponúka krásny kruhový výhľad. Na začiatku 20. storočia stála na vrchole kamenná chatka - Karlova útulňa, ktorá bola najstarším turistickým objektom Nízkych Tatier. Dnes jej funkciu nahradila Chata gen. M. R. Štefánika v Ďumbierskom sedle. Ako jeden z mála vrchov u nás má vytvorenú monografiu.

h) Oravská kotlina: Staré lazy (696 m). Kopec má pri nadmorskej vyske 696 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec" ležiaci na okraji oblasti. Viac centrálne leží Závrch (666 m) južne od Bobrova je nižší a má menšiu prominenciu (42 m), ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z Bobrova hore kalváriou. Na vrchole sú vysielače mobilných operátorov. Neďaleký Bobrovský grúň ležiaci východne od Zubrohlavy je vyšší, avšak jeho prominencia je iba okolo 10 m.

i) Oravská Magura: Minčol (1396 m). Na kopec ide v súčasnosti iba červená turistická značka, pretože žltú, ktorá viedla na vrchol od severu, pretrasovali. V blízkosti stojí od roku 2015 meteorologický radar SHMÚ pre severné Slovensko. Vrchol sa občas nesprávne označuje ako Kubínska hoľa, čo sú prevažne odlesnené svahy východne od Minčola (okolo kóty 1346,4 m) v katastrálnom území Dolného Kubína.

j) Oravská vrchovina: Uhlisko (860 m). Cez kopec vedie červeno značený turistický chodník. Vyššia Kýčera (953 m) severozápadne od Zemianskej Dediny má prominenciu iba 20 m (“pätinakopec”) a Petrovka (942 m) západne od Zemianskej dediny má prominenciu asi 30 m. Vyšší Javorový vrch je už v Oravskej Magure.

k) Oravské Beskydy: Babia hora (1725 m). Kopec na slovensko-poľskej hranici. Na vrchol vedú dva značené turistické chodníky. Poľské pomenovanie je Diablak alebo tiež Babia Góra. Po Tatrách a Nízkych Tatrách sú Oravské Beskydy tretím najvyšším pohorím u nás. 350 m juhovýchodne od vrcholu stála v minulom storočí turistická chata Beskidverein (informačná tabuľa). Do začiatku Druhej svetovej vojny viedla hlavným hrebeňom na severovýchod štátna hranica medzi Československom a Poľskom, čo v teréne dodnes vyznačujú historické hraničné kamene. Súčasná hranica vedie od vrcholu kolmo na juh. Najznámejšou osobnosťou na vrchole bol Karol Józef Wojtyła (neskorší pápež Ján Pavol II.), čo pripomína spoločný poľsko-slovenský kamenný pamätník na vrchole.

l) Podbeskydská brazda: Poprovka (934 m). Poprovka leží severne od Rabčíc na slovensko-poľskej hranici. Pri nadmorskej výške 934 m má prominenciu asi 80 m, ide teda o “skorokopec”. Po hranici vedie priamo cez kopec žlto značený turistický chodník. Na vrchole je triangulácia. Vyšší Sihelniansky hrádok severne od Sihelného je skôr v Oravských Beskydoch.

m) Podbeskydská vrchovina: Vráta (1051 m). Kopec leží medzi Beňadovom a Oravskou Jesenicou. Tesne popod vrchol vedie lesná cesta idúca hrebeňom, značený turistický chodník na kopec nevedie. Na vrchole je triangulačná tyč.

n) Podtatranská brázda: Kýčera (888 m). Kopec má pri nadmorskej výške 888 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec". Na druhej časti celku ležia vyššie vrcholy Strednica (1129 m, prominencia asi 23 m), ktorá je východne od Ždiaru a Chovancov vrch (1038), ktorý leží severne od Tatranskej Javoriny, majú však veľmi malú prominenciu, ťažko ich považovať za samostatné kopce. Na oblom vrchole Strednice by mal byť triangulačný kameň, ale v smrekovej mladine a čučoriedí som ho nenašiel. Chovancov vrch (1038 m) má triangulačný kameň, no kopec leží za plotom vo zvernici.

o) Podtatranska kotlina: Hrubý grúň (973 m). Pri nadmorskej výške 973 m má prominenciu asi 58 m, je to teda “skorokopec”. Na vrchol nevedie turistická značka. Najľahší prístup je od severu, odkiaľ vedie nevýraznou dolinkou strmá lesná cesta do nevýrazného sedla, ktoré leží asi 300 m východne od vrcholu. Pastierske (932 m) ležiace západne od Štrby je nižšie a jeho prominencia je asi 10 m, naopak, Orlov (792 m) ležiaci južne od Vlkovej má prominenciu viac ako 90 m.

p) Skorušinské vrchy: Skorušina (1314 m). Na kopec vedú tri značené turistické chodníky a nájdeme tu drevený prístrešok a kovovú rozhľadňu so zarastajúcim výhľadom na Tatry.

r) Spišská Magura: Repisko (1259 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najľahší prístup je zo sedla Strednica. Asfaltkou sa vyjde na rázcestie turistických značiek a hrebienkom cez Príslop na Repisko. Na vrchole je v malinčí triangulačná tyč.

s) Tatry: Gerlachovský štít (2654,4 m). Najvyšší kopec Slovenska, krajín Vyšehradskej štvorky i celého Karpatského oblúka. V minulosti viedla na vrchol zelená turistická značka z Velickej doliny, odkiaľ je na vrchol najľahší prístup. Dobové názvy hory: Kotlový vrch, Kösselberg (Štít s kotlom), Gerlachovský chochol, Gerlsdorfer Spitze / Gerlachspitze (nemecky), Gerlachfálvi-csúcs (maďarsky), Gierlach / Garłuch (poľsky), štít Františka Jozefa (Ferencz József-csúcs), Gerlach, Szczyt Polski, Legionársky štít (Štít Legionářů), Gerlachovka, Slovenský štít (Slowakische Spitze), Stalinov štít. Na školách sa učí nesprávna nadmorská výška zaokrúhlená nahor (2655 m) namiesto 2654 m.

t) Turčianska kotlina: Hôrky (634 m). Hôrky ležia medzi Kláštorom pod Znievom a Valčou. Pri nadmorskej výške 634 m majú prominenciu asi 58 m, ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z asfaltky, ktorá vedie z Kláštora pod Znievom do Valčianskej doliny. Stačí z cesty odbočiť v sedle a lesná cesta privedie turistu na nevýrazný vrchol, ktorý sa nachádza vo vysokom lese. Je tam čiastočne vyvalený triangulačný kameň. Druhou možnosťou je Bieličie (589 m) severne od Podhradia.

u) Veľká Fatra: Ostredok (1595 m). Kopec, ktorého vrchol sa nedávno "sťahoval" asi 300 m juhovýchodným smerom - pre viac informácií pozri článok Najvyšší vrch Veľkej Fatry. V súčasnosti vedie priamo cez vrchol červená turistická značka - Veľkofatranská magistrála.

v) Žilinská kotlina: Diel (550 m). Diel leží západne od Belej. Pri nadmorskej výške 550 m má prominenciu asi 45 m. Je to teda “skorokopec”. Východne od Belej leží trochu vyšší Zavrch (564 m), ktorého prominencia je však iba okolo 20 m. Pod Zavrch vedie žltá turistická značka, na Diel turistický chodník nevedie. Najlepšie je ísť naň z Belej od juhovýchodu, zo sedla. Na obidvoch kopcoch sú triangulačné tyče, na Zavrchu dokonca dve.

_Na texte spolupracoval FunTTomas

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov

Fotogaléria k článku

+37 ďalších fotiek