Severná skupina geomorfologických celkov
Extra

Najvyššie kopce Slovenska - sever

18. 01. 2017 aktualizovené 18. 04. 2018
Do severnej skupiny geomorfologických celkov sme zaradili naše najvyššie pohoria, čiže Tatry, Nízke Tatry, Oravské a Kysucké Beskydy, Veľkú a Malú Fatru, Chočské vrchy, ako aj priľahlé oblasti. A práve v priľahlých celkoch je určenie najvyššieho kopca pomerne náročné. Oblasti sme zoradili abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis.

a) Chočské vrchy: Veľký Choč (1608 m). Na “kopec s bradavicou” vedú tri značené turistické chodníky. Keďže Veľký Choč leží medzi najvyššími pohoriami Slovenska, ponúka nádherný kruhový výhľad, považovaný za najkrajší výhľadový vrchol u nás.

b) Jablunkovské medzihorie: Kykula (845 m). Tesne pod vrchol vedie zo Skalitého červená turistická značka, ktorá ide zväčša po poľnej ceste. Posledný úsek na vrchol treba vybehnúť hore lúkou. Vrchol Kykuly leží na slovensko-poľskej hranici. Je pomerne oblý a nie je vyznačený. V blízkosti sú hraničné kamene.

c) Kozie chrbty: Kozí kameň (1255 m). Priamo cez vrchol vedie modro značený turistický chodník.

d) Kysucká vrchovina: Pupov (1096 m). Pupov je výrazný kopec severovýchodne od Terchovej. Na nižší, západný vrchol, z ktorého je čiastočný výhľad, vedie žltá turistická značka. Ďalej treba pokračovať na východ lesnou cestou po hrebeni. Vrchol Pupova je vyznačený, leží však vo vysokej smrečine.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

e) Kysucké Beskydy: Veľká Rača (1236 m). Na najvyšší kopec Kysúc vedú tri značené turistické chodníky, z toho dva po slovensko-poľskej hranici. Priamo na vrchole je poľská turistická chata a drevená výhľadová plošina.

f) Malá Fatra: Veľký Kriváň (1709 m). Vrchol leží na krátkej odbočke z červeno značenej hrebeňovky Krivánskej časti Malej Fatry. Do Snilovského sedla 200 metrov pod vrcholom vedie lanovka z Vrátnej doliny, preto je Veľký Kriváň hojne navštevovaný.

g) Nízke Tatry: Ďumbier (2046 m). Na vrchol vedie odbočka z hrebeňovky Nízkych Tatier (Cesta hrdinov SNP). V minulosti viedla hrebeňovka priamo hrebeňom (dnes je legálna len zimná trasa cez Grúnik), kvôli erózii ju pretrasovali južným úbočím hory na Krúpovu hoľu. Z vrcholu sa ponúka krásny kruhový výhľad. Na začiatku 20. storočia stála na vrchole kamenná chatka - Karlova útulňa, ktorá bola najstarším turistickým objektom Nízkych Tatier. Dnes jej funkciu nahradila Chata gen. M. R. Štefánika v Ďumbierskom sedle. Ako jeden z mála vrchov u nás má vytvorenú monografiu.

h) Oravská kotlina: Staré lazy (696 m). Kopec má pri nadmorskej vyske 696 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec" ležiaci na okraji oblasti. Viac centrálne leží Závrch (666 m) južne od Bobrova je nižší a má menšiu prominenciu (42 m), ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z Bobrova hore kalváriou. Na vrchole sú vysielače mobilných operátorov. Neďaleký Bobrovský grúň ležiaci východne od Zubrohlavy je vyšší, avšak jeho prominencia je iba okolo 10 m.

i) Oravská Magura: Minčol (1396 m). Na kopec ide v súčasnosti iba červená turistická značka, pretože žltú, ktorá viedla na vrchol od severu, pretrasovali. V blízkosti stojí od roku 2015 meteorologický radar SHMÚ pre severné Slovensko. Vrchol sa občas nesprávne označuje ako Kubínska hoľa, čo sú prevažne odlesnené svahy východne od Minčola (okolo kóty 1346,4 m) v katastrálnom území Dolného Kubína.

j) Oravská vrchovina: Uhlisko (860 m). Cez kopec vedie červeno značený turistický chodník. Vyššia Kýčera (953 m) severozápadne od Zemianskej Dediny má prominenciu iba 20 m (“pätinakopec”) a Petrovka (942 m) západne od Zemianskej dediny má prominenciu asi 30 m. Vyšší Javorový vrch je už v Oravskej Magure.

k) Oravské Beskydy: Babia hora (1725 m). Kopec na slovensko-poľskej hranici. Na vrchol vedú dva značené turistické chodníky. Poľské pomenovanie je Diablak alebo tiež Babia Góra. Po Tatrách a Nízkych Tatrách sú Oravské Beskydy tretím najvyšším pohorím u nás. 350 m juhovýchodne od vrcholu stála v minulom storočí turistická chata Beskidverein (informačná tabuľa). Do začiatku Druhej svetovej vojny viedla hlavným hrebeňom na severovýchod štátna hranica medzi Československom a Poľskom, čo v teréne dodnes vyznačujú historické hraničné kamene. Súčasná hranica vedie od vrcholu kolmo na juh. Najznámejšou osobnosťou na vrchole bol Karol Józef Wojtyła (neskorší pápež Ján Pavol II.), čo pripomína spoločný poľsko-slovenský kamenný pamätník na vrchole.

l) Podbeskydská brazda: Poprovka (934 m). Poprovka leží severne od Rabčíc na slovensko-poľskej hranici. Pri nadmorskej výške 934 m má prominenciu asi 80 m, ide teda o “skorokopec”. Po hranici vedie priamo cez kopec žlto značený turistický chodník. Na vrchole je triangulácia. Vyšší Sihelniansky hrádok severne od Sihelného je skôr v Oravských Beskydoch.

m) Podbeskydská vrchovina: Vráta (1051 m). Kopec leží medzi Beňadovom a Oravskou Jesenicou. Tesne popod vrchol vedie lesná cesta idúca hrebeňom, značený turistický chodník na kopec nevedie. Na vrchole je triangulačná tyč.

n) Podtatranská brázda: Kýčera (888 m). Kopec má pri nadmorskej výške 888 m prominenciu čosi cez 50 m, ide teda o "skorokopec". Na druhej časti celku ležia vyššie vrcholy Strednica (1129 m, prominencia asi 23 m), ktorá je východne od Ždiaru a Chovancov vrch (1038), ktorý leží severne od Tatranskej Javoriny, majú však veľmi malú prominenciu, ťažko ich považovať za samostatné kopce. Na oblom vrchole Strednice by mal byť triangulačný kameň, ale v smrekovej mladine a čučoriedí som ho nenašiel. Chovancov vrch (1038 m) má triangulačný kameň, no kopec leží za plotom vo zvernici.

o) Podtatranska kotlina: Hrubý grúň (973 m). Pri nadmorskej výške 973 m má prominenciu asi 58 m, je to teda “skorokopec”. Na vrchol nevedie turistická značka. Najľahší prístup je od severu, odkiaľ vedie nevýraznou dolinkou strmá lesná cesta do nevýrazného sedla, ktoré leží asi 300 m východne od vrcholu. Pastierske (932 m) ležiace západne od Štrby je nižšie a jeho prominencia je asi 10 m, naopak, Orlov (792 m) ležiaci južne od Vlkovej má prominenciu viac ako 90 m.

p) Skorušinské vrchy: Skorušina (1314 m). Na kopec vedú tri značené turistické chodníky a nájdeme tu drevený prístrešok a kovovú rozhľadňu so zarastajúcim výhľadom na Tatry.

r) Spišská Magura: Repisko (1259 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najľahší prístup je zo sedla Strednica. Asfaltkou sa vyjde na rázcestie turistických značiek a hrebienkom cez Príslop na Repisko. Na vrchole je v malinčí triangulačná tyč.

s) Tatry: Gerlachovský štít (2654,4 m). Najvyšší kopec Slovenska, krajín Vyšehradskej štvorky i celého Karpatského oblúka. V minulosti viedla na vrchol zelená turistická značka z Velickej doliny, odkiaľ je na vrchol najľahší prístup. Dobové názvy hory: Kotlový vrch, Kösselberg (Štít s kotlom), Gerlachovský chochol, Gerlsdorfer Spitze / Gerlachspitze (nemecky), Gerlachfálvi-csúcs (maďarsky), Gierlach / Garłuch (poľsky), štít Františka Jozefa (Ferencz József-csúcs), Gerlach, Szczyt Polski, Legionársky štít (Štít Legionářů), Gerlachovka, Slovenský štít (Slowakische Spitze), Stalinov štít. Na školách sa učí nesprávna nadmorská výška zaokrúhlená nahor (2655 m) namiesto 2654 m.

t) Turčianska kotlina: Hôrky (634 m). Hôrky ležia medzi Kláštorom pod Znievom a Valčou. Pri nadmorskej výške 634 m majú prominenciu asi 58 m, ide teda o “skorokopec”. Najlepšie sa naň ide z asfaltky, ktorá vedie z Kláštora pod Znievom do Valčianskej doliny. Stačí z cesty odbočiť v sedle a lesná cesta privedie turistu na nevýrazný vrchol, ktorý sa nachádza vo vysokom lese. Je tam čiastočne vyvalený triangulačný kameň. Druhou možnosťou je Bieličie (589 m) severne od Podhradia.

u) Veľká Fatra: Ostredok (1595 m). Kopec, ktorého vrchol sa nedávno "sťahoval" asi 300 m juhovýchodným smerom - pre viac informácií pozri článok Najvyšší vrch Veľkej Fatry. V súčasnosti vedie priamo cez vrchol červená turistická značka - Veľkofatranská magistrála.

v) Žilinská kotlina: Diel (550 m). Diel leží západne od Belej. Pri nadmorskej výške 550 m má prominenciu asi 45 m. Je to teda “skorokopec”. Východne od Belej leží trochu vyšší Zavrch (564 m), ktorého prominencia je však iba okolo 20 m. Pod Zavrch vedie žltá turistická značka, na Diel turistický chodník nevedie. Najlepšie je ísť naň z Belej od juhovýchodu, zo sedla. Na obidvoch kopcoch sú triangulačné tyče, na Zavrchu dokonca dve.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov

Fórum 72 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - sever 25/08/20 20:53 72 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Túra Kamniške Alpe - Raduha s okolím Raduha je 2062 metrov vysoký kopec v Kamnických Alpách (Kamniške Alpe), ležiaci východne od Solčavy. Plánoval som naň vyjsť už dávnejšie, ale raz bolo proti počasie, inokedy červená kontrolka motora. Teraz mi to vyšlo. Nuž a okrem Raduhy som si pozrel aj čosi v okolí. 29/09/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na Čachtický hrad a Veľký Plešivec s deťmi Po minulotýždňových doslova monzúnových dažďoch tento víkend opäť nesľubuje ideálne počasie na turistiku. No aj naši dvaja turisti vedia, že neexistuje zlé počasie, iba zle vybavený turista. S týmto heslom v sobotu ráno chalani mudrujú nad mapou hradov západného Slovenska. Nedosiahnutých cieľov je v nej ešte veľa. Máme záujem o miesta, kde nestretneme veľa ľudí. No okrem hradu by sme sa radi pekne prešli, predýchali pľúca, čo je v "rúškovej" dobe veľmi potrebné. S maminou si balia batohy a ja sa s radosťou pripájam. dnes Daniela Mäkká Malé Karpaty
Cyklotúra Z Duklianskeho priesmyku na Devín na bicykloch 4 Krátka správa z dlhej trasy alebo dlhá správa z krátkej trasy... Posledný zo série štyroch článkov o cyklistickom prechode z Duklianskeho priesmyku na hrad Devín, ktorý je voľne inšpirovaný Cestou hrdinov SNP. V tejto časti prechádzame z Turčianskych Teplíc na hrad Devín. dnes Miloš Hajdin Biele Karpaty, Malé Karpaty, +
Podcast S Mariánom Jasíkom o ochrane biodiverzity v slovenskej prírode Okrem bezzásahu, ktorý je prospešný v lesoch, sú v ochrane prírody potrebné aj aktívne zásahy. Prečo ich robíme, kde sú nutné a ako prispievajú k zachovaniu biodiverzity, sme sa rozprávali v 20. dieli HIKING podcastu s Mariánom Jasíkom. včera Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - sever 25/08/20 20:53 72 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.14 (0.39)