Extra

Najvyššie kopce Slovenska - východ

25.01.17
V seriáli najvyšších kopcov pokračujeme geomorfologickými celkami na východe Slovenska. Zaradili sme sem Vihorlatské vrchy, Slanské vrchy, Čergov a priľahlé oblasti. Podobne ako v predchádzajúcej časti, oblasti sme zoradili abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis.

a) Bachureň: Bachureň (1082 m). Cez kopec vedie zelená turistická značka a ponúka obmedzený výhľad na západ k Levočským vrchom a Tatrám.

b) Beskydské predhorie: Paprtný vrch (622 m). Na výrazný lúčnatý kopec nevedie značený turistický chodník. Najjednoduchší prístup je z asfaltovej cesty zo sedla medzi Inovcami a Beňatinou. Hôrka (661 m), ležiaca 3 km východne, je vyššia, avšak jej prominencia je iba 30 metrov a je skôr výbežkom Vihorlatských vrchov. Naopak, Kosmatec (582 m), ležiaci na slovensko–ukrajinskej hranici JV od Uble, je nižší.

c) Branisko: Smrekovica (1200 m). Na kopec som išiel hrebienkom zo sedla Smrekovica, pretože naň neviedla turistická značka. Teraz tam idú tri trasy a priamo na vrchole je nový turistický prístrešok Vresovianka a drevený kríž. Vrchol ponúka výhľad na juh (Hornádska kotlina a okolie) a ďalšia vyhliadka západne na SZ (Levočské vrchy, Tatry).

d) Bukovské vrchy: Kremenec (1208 m), poľsky Krzemieniec, ukrajinsky Кременець / Кремінець, maďarsky Kremenáros, dobové názvy boli Rouny verch, Kremeny-Orosz (Ruský kameň). Slovensko–poľsko–ukrajinský trojhraničný bod (1207,7 m) v skutočnosti nie je kopcom. Hrebeň ďalej stúpa po poľsko–ukrajinskej hranici až na kótu 1221 m (bez výhľadu), tá je však 150 metrov mimo Slovenska. Za kruhovým výhľadom odporúčame zájsť na poľsko-ukrajinský vrchol Veľká Ravka (Wielka Rawka). Trojmedzie Kremenca je najvýchodnejším a zároveň najseverovýchodnejším bodom SR. Časový posun medzi Kremencom a Záhorím je 30 minút, čiže tu Slnko vychádza skôr. Zaujímavosťou je tiež, že sa hora nachádza na území Parku tmavej oblohy Poloniny, kde je nízke svetené znečistenie prostredia a možno nerušene pozorovať nočnú oblohu. V Bukovských vrchoch má kopec menovca, ale s nadmorskou výškou 478 m. Ide zároveň o historické pomedzie: Československo (Slovensko / Podkarpatská Rus) - Poľsko, Maďarské kráľovstvo - Nemecká ríša, a Československo - Poľsko -Sovietsky zväz. Masívom vedie Východokarpatská magistrála (červená značka), ktorá prechádza územím národnej prírodnej rezervácie Stužica, ktorej patrí do prírodného dedičstva UNESCO v rámci súboru bukových pralesov Východných Karpát.

e) Busov: Busov (1002 m). Cez vrchol vedie zeleno značený turistický chodník.

f) Čergov: Minčol (1157 m). Lúčnatý vrchol, na ktorý vedú značené turistické chodníky zo všetkých strán.

g) Čierna hora: Roháčka (1029 m). Cez vrchol kopca vedie modro značený turistický chodník.

h) Hornádska kotlina: Medvedí vrch (668 m). Na lúčnatý kopec nevedie turistická značka, najľahší výstup je od severu od osady Odorica. Na vrchole je triangulačná tyč. Kačelák ležiaci 2 km JZ je v skutočnosti nižší a je zarastený vysokou trávou a mladými stromčekmi. Diery (706 m), ležiace na okraji oblasti západne od Poľanoviec, majú prominenciu iba 30 m a sú skôr úplazom Levočských vrchov.

i) Košická kotlina: Záhumnie (Bukovina, 439 m). Pri nadmorskej výške 439 m a prominencii asi 34 m ide o “skorokopec”. Vrchol je neuveriteľne ploský, avšak je na ňom triangulačná tyč. Kóta 367 m, ležiaca V od obce Vyšný Čaj, má väčšiu prominenciu, je však o dosť nižšia a menej atraktívna. Naopak “skorokopec” Ostrá (549 m), ležiaci JV od Ruskej novej Vsi, patrí skôr do Slanských vrchov.

j) Laborecká vrchovina: Vysoký grúň (905 m), poľsky Wysoki Groń. Kopec leží na slovensko–poľskej hranici, po ktorej je červenou farbou vyznačená Východokarpatská magistrála.

k) Levočské vrchy: Čierna hora (1289 m). Na kopec nejde turistická značka. Išiel som naň dolinou potoka Šípková, no v súčasnosti vedie západne od kopca červená turistická značka naprieč pohorím, z ktorej by mal byť na vrchol jednoduchší prístup. V minulosti ležala Čierna hora vo vojenskom priestore Kežmarok, preto som obvodnú vojenskú správu žiadal o “povolenie na vstup za účelom turistického výstupu na Čiernu horu pre jednu osobu”. Povolenie som dostal, no na moje prekvapenie sa cez víkend vo vojenskom priestore motali davy výletníkov. Vysvetlením bolo, že cez víkend majú profesionálni vojaci voľno (teda keď zrovna neprebieha cvičenie), a preto sa dá ísť do vojenského priestoru bez problémov.

l) Ľubovnianska vrchovina: Eliášovka (1025 m), poľsky Eliaszówka (starší názov bol Heliášovka). Kopec leží na slovensko–poľskej hranici a vedie naň žlto značený turistický chodník. Na vrchole od roku 2014 stojí drevená rozhľadňa.

m) Ondavská vrchovina: Smilniansky vrch (749 m). Výrazný vrchol, na ktorý nevedie značený turistický chodník. Na zarastenom vrchole je triangulačná tyč.

n) Pieniny: Vysoké skalky (1050 m), poľsky Wysokie Skałki alebo tiež Wysoka. Kopec leží na slovensko–poľskej hranici. Ide sa naň od severu po hranici, od juhu je neschodný.

o) Slanské vrchy: Šimonka (1092 m). Na vrchol vedie žlto značená odbočka z hrebeňovky Slanských vrchov.

p) Spišsko-šarišské medzihorie: Hromovec (895 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník. Asi najjednoduchší prístup je od juhu zo sedla medzi Šambronom a Bajerovcami povedľa prieseku pre drôty vysokého napätia. V podraste rástlo množstvo ľalií zlatohlavých.

r) Šarišská vrchovina: Za horou (717 m) Na lúčnatý kopec nevedie turistická značka. Najľahší prístup je poľnou cestou od cintorína v Širokom. Na vrchole je triangulačná tyč.

s) Vihorlatské vrchy: Vihorlat (1076 m). V súčasnosti na kopec vedie odbočka zo zeleno značeného turistického chodníka. Samotný vrchol leží vo vojenskom priestore Valaškovce.

t) Východoslovenská pahorkatina: Kameň (350 m). Pri nadmorskej výške 350 m a prominencii asi 20 m ide o “polokopec”. Na vrchole je kríž s lavičkami a je od neho pekný výhľad na Petrovce. Neatraktívny a krovím zarastený Lazec (348 m), ležiaci V od Petroviec, má tiež prominenciou asi 20 m. Najkrajší a asi jediný “kopec” oblasti - Hôrka (228 m), ležiaca 8 km SZ od Michaloviec, je oplotená a strážená kamerovým systémom.

u) Východoslovenská rovina: Tarbucka (278 m). Kopec, ktorého prominencia je neuveriteľných 66 % nadmorskej výšky (väčšiu dominanciu má u nás iba Gerlachovský štít). Na vrchol nevedie značený turistický chodník. Najjednoduchší prístup je z asfaltky medzi Stredou nad Bodrogom a Malým Kamencom cestou cez záhradkársku oblasť (vinice). Na kopci je triangulačná tyč a vysielač mobilných operátorov.

v) Zemplínske vrchy: Rozhľadňa (469 m). V súčasnosti už cez sedlo 200 metrov J od vrcholu vedie žlto značený turistický chodník. Zalesnený vrchol neposkytuje výhľad.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Fórum 34 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - východ 05/05/19 11:32 34 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. 10/12/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. 18/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - východ 05/05/19 11:32 34 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.18)