Extra

Najvyššie kopce Slovenska - juh

02.02.17 → posledná aktualizácia: 18.04.17
V ďalšom dieli seriálu o najvyšších kopcoch pokračujeme geomorfologickými celkami na juhu Slovenska. Zaradili sme sem Slovenské rudohorie, Slovenské stredohorie a priľahlé oblasti. Geomorfologické celky sú zoradené abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis.

a) Bodvianska pahorkatina: Líščia diera (401 m) v blízkosti jaskyne Domica. Na kopec vedie modrá a zelená maďarská turistická značka. Najjednoduchší prístup je z hraničného priechodu s Maďarskom (Dlhá Ves - Aggtelek) z Ružového kopca po štátnej hranici na JZ. Za hranicou na maďarskej strane kopec kulminuje výškou 411 m.

b) Cerová vrchovina: Karanč (725 m, maďarsky Karancs). Kopec s vysokou kovovou rozhľadňou (kruhový výhľad) leží na slovensko–maďarskej hranici. Na vrchol vedie jednak náš červeno značený turistický chodník, ako aj zeleno značený maďarský chodník, ktorý vedie štátnou hranicou, a zároveň náučný chodník Novohradská magistrála. Okolitý ľud horu nazýva "Palócky Olymp".

c) Horehronské podolie: Skalka (Breznianska skalka, 946 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo zelenej značky, vedúcej z Brezna do Bystrej, z ktorej treba odbočiť pri masívnom betónovom vysielači Diel nad Dedečkovou chatou. Samotný vrchol je na skale JZ od štíhleho vysielača mobilných operátorov. Ďalšie kopce s podobnou či väčšou výškou ležia už v susedných pohoriach.

d) Javorie: Javorie (1044 m). Na kopec nevedie turistická značka. Na vrchole je malinčie s triangulačnou tyčou a neponúka výhľad. Kopec leží na hranici vojenského priestoru Lešť, preto naň treba ísť len od severu. Odporúčame prístup od samoty Polomy (cez poľovnícku chatu Rimáň) alebo od osady Blýskavica.

e) Juhoslovenská kotlina: Malkiná (379 m). Na výrazný kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo sedla, ležiaceho západne od Prihradzian, po zvážnici, ktorá vedie až na Malkinú. Na vrchole je vo vysokom lese triangulácia.

f) Kremnické vrchy: Flochová (1317 m). Cez kopec vedie zeleno značený turistický chodník. Samotný vrchol je veľmi rozľahlý a plochý a neponúka žiadne výhľady. Triangulačná tyč je na SZ svahu kopca. Turistické označenie vrcholu je osadené od roku 2011 vďaka turčianskym značkárom.

g) Krupinská planina: Kopaný závoz (775 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo sedla na hlavnej ceste asi 1,5 km západne od kopca. Hrebienkom vedie lesná cesta, ktorá sa v závere vetví. Treba vystúpať opäť na hrebeň, kde je posed s krmoviskom, od neho pár metrov južne sa nachádza vrchol s triangulačnou tyčou. Keďže kopec leží asi 1 km vo vnútri vojenského priestoru Lešť, je dobré vybrať sa naň v deň pracovného voľna, v dobe keď neprebieha v priestore cvičenie (viď poznámka k Levočským vrchom).

h) Ostrôžky: Ostrôžka (877 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník, hoci neďaleko od vrcholu ide červeno značená Rudná magistrála cez osadu Sliačska Podpoľana. Na vrchole je triangulačná tyč zastoknutá do černičia. Neponúka výhľad, ale z blízkych lúk pod vrcholom sa otvárajú pohľady do krajiny.

i) Pliešovská kotlina: Hrádok (540 m). Pri nadmorskej výške 540 m a prominencii asi 35 m ide o “polokopec”. Na vrchol s triangulačnou tyčou nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je z Pliešoviec. Asfaltovou cestou treba vyjsť takmer až do sedla východne od kopca, a potom pokračovať hrebienkom okrajom lúky do poľa (kruhový výhľad).

j) Poľana: Poľana (Zadná Poľana, 1458 m). Cez temeno kopca vedie červeno značená Rudná magistrála. Samotný vrchol (skalisko) leží pár metrov JV od smerovníkov (vychodený chodník do lesa). V pláne je výstavba mohutnej kovovej rozhľadne vo forme špirály, ktorá umožní dokonaný kruhový výhľad, lebo v súčasnosti je vrchol bez výhľadu.

k) Revúcka vrchovina: Veľký Radzim (991 m). Na kopec vedie z Brdárky žlto značený turistický chodník. Klasická značka končí na Vdovčíkovom kresle, ďalej sa pokračuje po provizórnom značení. Na vrchole je vrcholová kniha. Vrch Železník (814 m), ležiaci východne od Sirku, je podstatne nižší.

l) Rožňavská kotlina: Sedlo (470 m). Na kopec nevedie turistická značka. Išiel som naň zo stanice v Rožňave, čiže od juhu. Na vrchole je triangulačný kameň. Roveň (528 m) SZ od Kružnej má prominenciu iba 35 m a je skôr úplazom Slovenskeho krasu. Aj na Rovni, ktorého vrchol je zarastený kriačím, je triangulačný kameň.

m) Slovenský kras: Dvorník (932 m). Na “skorokopec” s prominenciou asi 70 m, ktorý leží kilometer južne od Matesovej skaly (uvádzaný najvyšší bod), nevedie chodník značený turistickou značkou. Jeho vrchol sa nachádza v redšom lese (bez výhľadu) a nie je na ňom triangulačný kameň. Najjednoduchší prístup je z Bôrky hore dolinou Červeného potoka a následne z rozľahlej lúky južne od Matesovej skaly lesom. Často uvádzaný Jelení vrch (947 m) je najvyšším bodom Národného parku Slovenský kras, ale geomorfologicky prislúcha Volovským vrchom.

n) Spišsko-gemerský kras: Kľak (Muránsky Kľak, 1409 m). Na zalesnený kopec nevedie turistická značka (bez výhľadu). Najjednoduchší prístup je z červeno značenej Rudnej magistrály, ktorá vrchol obchádza po vrstevnici (lyžiarska cesta). Na vrchole je triangulačný kameň. Názov pohoria je neznámy medzi turistickou verejnosťou, lebo turisti hlavne poznajú národné parky, ktoré sa rozprestierajú v pohorí - NP Slovenský raj (najvyšší bod je Ondrejisko-Borovniak) a NP Muránska planina (najvyšší bod je Fabova hoľa vo Veporských vrchoch). Okrem Muránskeho Kľaku je na Muránskej planine tiež Tisovský Kľak, ale asi najznámejší spomedzi rovnomenných vrchov je malofatranský Kľak v Lúčanskej Fatre či veľkofatranský Kľak.

o) Starohorské vrchy: Kozí chrbát (1330 m). Cez kopec vedie frekventovaný červeno značený turistický chodník - Cesta hrdinov SNP (E-8) a poskytuje krásny kruhový výhľad.

p) Stolické vrchy: Stolica (1476 m). Stolica je zároveň najvyšším kopcom Slovenského rudohoria. Na vrchol vedú tri značené turistické chodníky a ponúka viaceré vyhliadky.

r) Štiavnické vrchy: Sitno (1009 m). Na povesťami opradený kopec vedie modro značený turistický chodník - Chodník Andreja Kmeťa. Priamo na vrchole je Chata Andreja Kmeťa na Sitne a najstaršia slovenská rozhľadňa. Názov vrchu je zastaraný význam pre "peklo".

s) Veporské vrchy: Fabova hoľa (1439 m). Súčasne je najvyšším bodom Národného parku Muránska planina. Na kopec vedú viaceré značené turistické chodníky vrátane Rudnej magistrály. Vrchol býval v nádhernom pralese (prírodná rezervácia), ktorý zničila víchrica v roku 2004. Z predvrcholu Tri kopce sa ponúka polkruhový výhľad na juh. Na internete sa možno stretnúť s chybne uvádzaným najvyšším bodom Klenovský Vepor, podľa ktorého dostalo pohorie pomenovanie.

t) Volovské vrchy: Zlatý stôl (1322 m). Cez kopec vedie modro značený turistický chodník. V oblasti sú rozsiahle polomy.

u) Zvolenská kotlina: Čierny diel (851 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je z lúky Úslnie, ktorá leží východne od vrcholu. Na lúke je čiernobiela zaisťovacia triangulačná tyč, od ktorej vidno v smere vrcholu starší zarastajúci priesek (bez výhľadu). Na kopci je triangulačný kameň.

v) Žiarska kotlina: Vlčí hrb (464 m). Pri nadmorskej výške 464 m a prominencii asi 19 m ide skôr o “tretinakopec”. Na vrchol nevedie turistická značka, najjednoduchší prístup je po poľnej ceste od Kosorína. Na kopci by mal byť triangulačný kameň, no žiaden som medzi hrobľami skália a raždím nenašiel. Na severnej strane kopca je starý pieskový lom. Kopanice (465 m), ležiace SZ od Slaskej majú prominenciu do 10 m a neskutočne oblý vrchol, ktorý má na SV strane sopečné skalky.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Fórum 39 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - juh 11/08/19 18:43 39 príspevkov
Najnovšie články autora
 
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. 17/09/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Túlačka cez Vlčí kút, Rakytu a Veľkú Somorovú Tribeč mi prirástol k srdcu. Napriek temnej povesti, ktorá vznikla po vydaní známeho slovenského hororu, je to skôr útulné, neveľké pohorie, priam ideálne pre tiché táranie sa v krásnej prírode. V tomto prípade som si chcel dopriať krátku túlačku v okolí Loviec a zároveň článkom otváram edíciu “Paliho bezvýznamných vandrov”. dnes Pavol Timko Tribeč
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. včera Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - juh 11/08/19 18:43 39 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.21)