Južná skupina slovenských geomorfologických celkov
Extra

Najvyššie kopce Slovenska - juh

02. 02. 2017 aktualizovené 18. 04. 2017
V ďalšom dieli seriálu o najvyšších kopcoch pokračujeme geomorfologickými celkami na juhu Slovenska. Zaradili sme sem Slovenské rudohorie, Slovenské stredohorie a priľahlé oblasti. Geomorfologické celky sú zoradené abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis.

a) Bodvianska pahorkatina: Líščia diera (401 m) v blízkosti jaskyne Domica. Na kopec vedie modrá a zelená maďarská turistická značka. Najjednoduchší prístup je z hraničného priechodu s Maďarskom (Dlhá Ves - Aggtelek) z Ružového kopca po štátnej hranici na JZ. Za hranicou na maďarskej strane kopec kulminuje výškou 411 m.

b) Cerová vrchovina: Karanč (725 m, maďarsky Karancs). Kopec s vysokou kovovou rozhľadňou (kruhový výhľad) leží na slovensko–maďarskej hranici. Na vrchol vedie jednak náš červeno značený turistický chodník, ako aj zeleno značený maďarský chodník, ktorý vedie štátnou hranicou, a zároveň náučný chodník Novohradská magistrála. Okolitý ľud horu nazýva "Palócky Olymp".

c) Horehronské podolie: Skalka (Breznianska skalka, 946 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo zelenej značky, vedúcej z Brezna do Bystrej, z ktorej treba odbočiť pri masívnom betónovom vysielači Diel nad Dedečkovou chatou. Samotný vrchol je na skale JZ od štíhleho vysielača mobilných operátorov. Ďalšie kopce s podobnou či väčšou výškou ležia už v susedných pohoriach.

d) Javorie: Javorie (1044 m). Na kopec nevedie turistická značka. Na vrchole je malinčie s triangulačnou tyčou a neponúka výhľad. Kopec leží na hranici vojenského priestoru Lešť, preto naň treba ísť len od severu. Odporúčame prístup od samoty Polomy (cez poľovnícku chatu Rimáň) alebo od osady Blýskavica.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

e) Juhoslovenská kotlina: Malkiná (379 m). Na výrazný kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo sedla, ležiaceho západne od Prihradzian, po zvážnici, ktorá vedie až na Malkinú. Na vrchole je vo vysokom lese triangulácia.

f) Kremnické vrchy: Flochová (1317 m). Cez kopec vedie zeleno značený turistický chodník. Samotný vrchol je veľmi rozľahlý a plochý a neponúka žiadne výhľady. Triangulačná tyč je na SZ svahu kopca. Turistické označenie vrcholu je osadené od roku 2011 vďaka turčianskym značkárom.

g) Krupinská planina: Kopaný závoz (775 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je zo sedla na hlavnej ceste asi 1,5 km západne od kopca. Hrebienkom vedie lesná cesta, ktorá sa v závere vetví. Treba vystúpať opäť na hrebeň, kde je posed s krmoviskom, od neho pár metrov južne sa nachádza vrchol s triangulačnou tyčou. Keďže kopec leží asi 1 km vo vnútri vojenského priestoru Lešť, je dobré vybrať sa naň v deň pracovného voľna, v dobe keď neprebieha v priestore cvičenie (viď poznámka k Levočským vrchom).

h) Ostrôžky: Ostrôžka (877 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník, hoci neďaleko od vrcholu ide červeno značená Rudná magistrála cez osadu Sliačska Podpoľana. Na vrchole je triangulačná tyč zastoknutá do černičia. Neponúka výhľad, ale z blízkych lúk pod vrcholom sa otvárajú pohľady do krajiny.

i) Pliešovská kotlina: Hrádok (540 m). Pri nadmorskej výške 540 m a prominencii asi 35 m ide o “polokopec”. Na vrchol s triangulačnou tyčou nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je z Pliešoviec. Asfaltovou cestou treba vyjsť takmer až do sedla východne od kopca, a potom pokračovať hrebienkom okrajom lúky do poľa (kruhový výhľad).

j) Poľana: Poľana (Zadná Poľana, 1458 m). Cez temeno kopca vedie červeno značená Rudná magistrála. Samotný vrchol (skalisko) leží pár metrov JV od smerovníkov (vychodený chodník do lesa). V pláne je výstavba mohutnej kovovej rozhľadne vo forme špirály, ktorá umožní dokonaný kruhový výhľad, lebo v súčasnosti je vrchol bez výhľadu.

k) Revúcka vrchovina: Veľký Radzim (991 m). Na kopec vedie z Brdárky žlto značený turistický chodník. Klasická značka končí na Vdovčíkovom kresle, ďalej sa pokračuje po provizórnom značení. Na vrchole je vrcholová kniha. Vrch Železník (814 m), ležiaci východne od Sirku, je podstatne nižší.

l) Rožňavská kotlina: Sedlo (470 m). Na kopec nevedie turistická značka. Išiel som naň zo stanice v Rožňave, čiže od juhu. Na vrchole je triangulačný kameň. Roveň (528 m) SZ od Kružnej má prominenciu iba 35 m a je skôr úplazom Slovenskeho krasu. Aj na Rovni, ktorého vrchol je zarastený kriačím, je triangulačný kameň.

m) Slovenský kras: Dvorník (932 m). Na “skorokopec” s prominenciou asi 70 m, ktorý leží kilometer južne od Matesovej skaly (uvádzaný najvyšší bod), nevedie chodník značený turistickou značkou. Jeho vrchol sa nachádza v redšom lese (bez výhľadu) a nie je na ňom triangulačný kameň. Najjednoduchší prístup je z Bôrky hore dolinou Červeného potoka a následne z rozľahlej lúky južne od Matesovej skaly lesom. Často uvádzaný Jelení vrch (947 m) je najvyšším bodom Národného parku Slovenský kras, ale geomorfologicky prislúcha Volovským vrchom.

n) Spišsko-gemerský kras: Kľak (Muránsky Kľak, 1409 m). Na zalesnený kopec nevedie turistická značka (bez výhľadu). Najjednoduchší prístup je z červeno značenej Rudnej magistrály, ktorá vrchol obchádza po vrstevnici (lyžiarska cesta). Na vrchole je triangulačný kameň. Názov pohoria je neznámy medzi turistickou verejnosťou, lebo turisti hlavne poznajú národné parky, ktoré sa rozprestierajú v pohorí - NP Slovenský raj (najvyšší bod je Ondrejisko-Borovniak) a NP Muránska planina (najvyšší bod je Fabova hoľa vo Veporských vrchoch). Okrem Muránskeho Kľaku je na Muránskej planine tiež Tisovský Kľak, ale asi najznámejší spomedzi rovnomenných vrchov je malofatranský Kľak v Lúčanskej Fatre či veľkofatranský Kľak.

o) Starohorské vrchy: Kozí chrbát (1330 m). Cez kopec vedie frekventovaný červeno značený turistický chodník - Cesta hrdinov SNP (E-8) a poskytuje krásny kruhový výhľad.

p) Stolické vrchy: Stolica (1476 m). Stolica je zároveň najvyšším kopcom Slovenského rudohoria. Na vrchol vedú tri značené turistické chodníky a ponúka viaceré vyhliadky.

r) Štiavnické vrchy: Sitno (1009 m). Na povesťami opradený kopec vedie modro značený turistický chodník - Chodník Andreja Kmeťa. Priamo na vrchole je Chata Andreja Kmeťa na Sitne a najstaršia slovenská rozhľadňa. Názov vrchu je zastaraný význam pre "peklo".

s) Veporské vrchy: Fabova hoľa (1439 m). Súčasne je najvyšším bodom Národného parku Muránska planina. Na kopec vedú viaceré značené turistické chodníky vrátane Rudnej magistrály. Vrchol býval v nádhernom pralese (prírodná rezervácia), ktorý zničila víchrica v roku 2004. Z predvrcholu Tri kopce sa ponúka polkruhový výhľad na juh. Na internete sa možno stretnúť s chybne uvádzaným najvyšším bodom Klenovský Vepor, podľa ktorého dostalo pohorie pomenovanie.

t) Volovské vrchy: Zlatý stôl (1322 m). Cez kopec vedie modro značený turistický chodník. V oblasti sú rozsiahle polomy.

u) Zvolenská kotlina: Čierny diel (851 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je z lúky Úslnie, ktorá leží východne od vrcholu. Na lúke je čiernobiela zaisťovacia triangulačná tyč, od ktorej vidno v smere vrcholu starší zarastajúci priesek (bez výhľadu). Na kopci je triangulačný kameň.

v) Žiarska kotlina: Vlčí hrb (464 m). Pri nadmorskej výške 464 m a prominencii asi 19 m ide skôr o “tretinakopec”. Na vrchol nevedie turistická značka, najjednoduchší prístup je po poľnej ceste od Kosorína. Na kopci by mal byť triangulačný kameň, no žiaden som medzi hrobľami skália a raždím nenašiel. Na severnej strane kopca je starý pieskový lom. Kopanice (465 m), ležiace SZ od Slaskej majú prominenciu do 10 m a neskutočne oblý vrchol, ktorý má na SV strane sopečné skalky.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov

Fórum 42 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - juh 24/11/20 12:11 42 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Wölzer Tauern – Hohenwart Pred pár rokmi, keď som vyšiel na Greim, Rettlkirchspitze a Schoberspitze, sa mi vo Wölzer Tauern (časť Nízkych Taurov) veľmi páčilo. Nie sú tam žiadne veľké atrakcie, ale krajina “plies a čučoriedok” ma očarila. Tak som si povedal, že by nebolo od veci pozrieť sa tam zas. 03/11/20 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – Kreuzmauer Gesäuse je v mojich očiach najkrajším národným parkom Rakúska. Vápencové hory nie sú príliš vysoké, sú však poriadne divoké. Hrebene pohoria sú pre bežného turistu neschodné, hoci ich časti sa prejsť dajú. Vlani som prešiel z Malého na Veľký Pyhrgas, nuž a tento rok som chcel prejsť z Frauenscharte na Kreuzmauer. Problém bol v tom, že sa mi to nepodarilo. Napriek tomu bola prechádzka atraktívna. Myslím, že to bola najkrajšia túra, akú som túto sezónu v Rakúsku prešiel. 20/10/20 Martin Knor Svet
Túra Ennstaler Alpen – Tamischbachturm Gesäuse je národný park zaberajúci časť Ennstalských Álp (Ennstaler Alpen) a pre mňa ide o najkrajšiu časť Rakúska. Snažím sa prejsť tu každý rok aspoň jednu - dve trasy, nuž a tento rok som vyšiel na Tamischbachturm a na Kreuzmauer. Prvá túra bola pohodová, druhá bola za hranicou mojich možností. Ale teraz budem písať iba o prechádzke na Tamischbachturm. 13/10/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Tri dni v Chočských vrchoch Slovensko máme celkom slušne prechodené, no nájde sa pár turisticky veľmi známych miest, ktoré sa nám úspešne vyhýbajú. Takými bola časť Chočských vrchov - Pravnáč a Čerenová skala. dnes Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. 28/11/20 Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +
Podcast O lavínach s Pavlom Krajčím zo Strediska lavínovej prevencie V 22. dieli HIKING podcastu bol naším hosťom Pavel Krajčí, odborník na lavínovú problematiku zo Strediska lavínovej prevencie. Hovorili sme o tom, čo robiť, ak sa my alebo naši kamaráti dostanú do lavíny, ako si plánovať túru v zime, aj ako Stredisko lavínovej prevencie tvorí každodenné lavínové správy. 27/11/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - juh 24/11/20 12:11 42 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.47 (0.38)