Extra

Najvyššie kopce Slovenska - západ

08.02.17 → posledná aktualizácia: 17.06.17
Posledný diel seriálu o najvyšších kopcoch je venovaný geomorfologickým celkom na západe Slovenska. Nachádzajú sa tu nižšie pohoria a najmä rozľahlá Podunajská nížina. Podobne ako v predchádzajúcich častiach, oblasti sme zoradili abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis s odkazom na mapu.

a) Biele Karpaty (česky Bílé Karpaty): Veľká Javorina (970 m), česky Velká Javořina a v miestnom nárečí Velká Javorina. Na kopec, ktorý leží na slovensko–českej hranici, vedie viacero turistických chodníkov. Na vrchole je vysielač a blízko stojí Holubyho chata. Vrchol ponúka kruhový výhľad.

b) Borská nížina: Kopec Márie Magdalény (291 m). Na kopec nevedie turistická značka. Na vrchole, ktorý je uprostred vinohradov, stojí kostolík Márie Magdalény. Najjednoduchší prístup je z Bílkových Humeniec cez osadu Habány.

c) Burda (Kováčovské kopce): Plešivec (396 m). Vrchol leží asi 500 m JZ od kopca Burdov. Na vrchol nevedie značený turistický chodník. Najjednoduchší prístup je od Z z modrej značky, pričom si treba dávať pozor, aby človek nezbehol z oblého hrebeňa.

d) Dolnomoravský úval: geomorfologický celok nemá žiaden kopec.

e) Hornonitrianska kotlina: Čausianska hora (478 m). Na kopec nevedie turistický chodník. Najjednoduchší prístup je z Malej Čausy cez sedlo SV od kopca. Remata (567 m) S od Handlovej s prominenciou asi 40 m má severovýchodné svahy v pohorí Žiar. Poznámka: na základe e-mapy geomorfologického členenia Slovenska je Malý Grič (876 m) na pomedzí Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny vyšší ako Čausianska hora, no geologicky Malý Grič prislúcha k pohoriu Vtáčnik, preto sme zvolili Čausiansku horu.

f) Chvojnická pahorkatina: Zámčisko (434 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník. Na jeho vrchole sú zvyšky hradiska. Najjednoduchší prístup je od JZ z Unína.

g) Javorníky: Veľký Javorník (1072 m). Cez vrchol, ktorý leží neďaleko slovensko–českej hranice (nezvyklo nevedie hrebeňom, ale 500 - 600 metrov na moravskú stranu), vedie červeno značený turistický chodník. Dvojkríž na západnom predvrchole (kóta 1070 m) postavila obec Makov v júni 2007 pri príležitosti 54. ročníka celoslovenského zrazu turistov. Výhľady sa ponúkajú na moravskú stranu, lebo na opačnej strane cloní pohľady lesný porast.

h) Malé Karpaty: Záruby (768 m). Na vrchol vedú značené turistické chodníky.

i) Moravsko-sliezske Beskydy (česky Moravskoslezské Beskydy): Veľký Polom (1067 m), česky Velký Polom. Kopec leží na slovensko–českej hranici a práve hranicou naň vedie turistický chodník. Najvyšším kopcom celého pohoria je Lysá hora (1323 m), ktorá leží v Sliezsku.

j) Myjavská pahorkatina: Bradlo / Slivková (543 m). Na kopec vedú značené turistické chodníky, pričom na jeho vrchole (výhľad) je monumentálna mohyla generála Milana Rastislava Štefánika, rodáka z blízkych Košarísk, ktorej autorom je známy architekt Dušan Samuel Jurkovič, rodák z blízkej Turej Lúky a pochovaný je v Brezovej pod Bradlom. 400 m na SV od mohyly sa nachádza kóta Slivková s identickou nadmorskou výškou, ktorá je na niektorých mapách označovaná ako Bradlo.

k) Podunajská pahorkatina: Brezina (370 m). Pri nadmorskej výške 370 m a prominencii asi 20 m ide o polokopec. Na vrchol nevedie turistický chodník, najjednoduchší prístup je od rázcestia žltej a modrej značky nad Dubničkou. Na mimoriadne ploskom vrchole je triangulačná tyč. Druhou možnosťou je Matejov laz (338 m) ležiaci južne od Neporadze, ktorého prominencia je okolo 40 m.

l) Podunajská rovina: geomorfologický celok nemá žiaden kopec, len nevýrazné pahorky.

m) Pohronský Inovec: Veľký Inovec (901 m). Cez vrchol kopca vedie červeno značená Rudná magistrála a v blízkosti stojí turistická chata. Výhľad sa otvára na východ a juh.

n) Považské podolie: Prielohy (540 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník. Najjednoduchší prístup je z Horného Moštenca po zelenej značke do sedla a ďalej po hrebeni lesnou cestou. Na vrchole je triangulačný kameň. Dielec (573), ležiaci V od Horného Moštenca, má prominenciu asi 10 m a je skôr výbežkom Súľovských vrchov.

o) Považský Inovec: Inovec (1042 m). Na vrchol vedú štyri značené turistické chodníky. Na vrchole stojí prístrešok, vysielač a veža súkromného meteorologického radaru, ktorého súčasťou je rozhľadňa. Severne od vrcholu stojí turistická chata.

p) Strážovské vrchy: Strážov (1213 m). Na vrchol vedie odbočka z červeno značeného turistického chodníka - Cesta hrdinov SNP. V krasovom masíve sa nachádza viacero verejnosti neprístupných jaskýň a známe sú tiež Strážovské vodopády. Panoramatické pohľady sa otvárajú na západ a juhozápad a z lúky pred vrcholom prevažne na východ.

r) Súľovské vrchy: Veľký Manín (891 m). Priamo na vrchol značený turistický chodník nevedie, žltá značka zahýba pod hrebeňom na sever. Treba z nej vybehnúť na hrebeň a ním pokračovať na juh. Na vrchole je pyramída s vrcholovou knihou.

s) Tribeč (starší názov Tríbeč): Veľký Tribeč (830 m). Na kopec vedie viacero značených turistických chodníkov. Na vrchole je rozsiahle hradisko.

t) Turzovská vrchovina: Beskydok (953 m), česky Beskydek. Pri nadmorskej výške 953 m a prominencii 83 m ide o “skorokopec”. Leží na slovensko–českej hranici. V minulosti priamo cez vrchol viedol červeno značený turistický chodník, teraz značka vrchol traverzuje. 450 metrov severne leží kopec Trojačka (939 m), kde sa stretávajú historické hranice Uhorska a Moravy, čo dodnes označuje kamenný pätník z roku 1906.

u) Vtáčnik: Vtáčnik (1346 m). Na kopec vedie viacero značených turistických chodníkov vrátane Ponitrianskej magistrály. Vrchol ponúka dobré výhľady do krajiny (západ, sever a východ) a zaujímavý je výskytom tzv. listnatej kosodreviny (zakrpatená bučina).

v) Žiar: Chlieviská (1024 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je hrebeňom z kopca Zniev, na ktorom končí zeleno značený turistický chodník. Schádzanie zo Znievu je vcelku atraktívne (skaly). Na vrchole Chlievisk je triangulačná tyč.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Erik Kleinedler, Martin Knor, Soňa Mäkká a Tomáš Trstenský

Fórum 38 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - západ 08/03/19 19:32 38 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Lysca na Kľak - jarná samota vo Veľkej Fatre Po prechode liptovského hrebeňa Veľkej Fatry ma prirodzene zaujímal aj jeho sused, divoký, menej chodený turčiansky. Jeho časť od Borišova po Malý Lysec som si kedysi prešiel s kamarátmi, ale severnejšie sme sa vtedy nedostali. Keď som si v máji študoval mapy, veľkofatranské lesy a ich jarná krása ma k sebe zasa akosi pritiahli. Nemám síce dosť času na kompletnú hrebeňovku, ale na prejdenie ďalšieho úseku to stačiť bude. Počasie hlásia ideálne a teším sa, čo mi putovanie pre mňa doposiaľ neznámym krajom prinesie. dnes Martin Baniari Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). včera Michal Bukvai Strážovské vrchy
Podcast O Ceste hrdinov SNP za 12 dní s Julkou Batmendijnovou Bežkyňa, blogerka, autorka na HIKING.SK, organizátorka ultra trail pretekov Severný Živloplaz a členka Slovak Ultra Trail. Prešla Cestu Hrdinov SNP za 11 dní a 18 hodín! 765 kilometrov, viac ako 31 000 metrov stúpania. Julka Batmendijnová je mojou dnešnou hostkou v podcaste HIKING.SK. 23/08/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - západ 08/03/19 19:32 38 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.21)