Extra

Najvyššie kopce Slovenska - západ

08.02.17 → posledná aktualizácia: 17.06.17
Posledný diel seriálu o najvyšších kopcoch je venovaný geomorfologickým celkom na západe Slovenska. Nachádzajú sa tu nižšie pohoria a najmä rozľahlá Podunajská nížina. Podobne ako v predchádzajúcich častiach, oblasti sme zoradili abecedne a písmenom sme ich vyznačili na priloženej mapke. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a stručný opis s odkazom na mapu.

a) Biele Karpaty (česky Bílé Karpaty): Veľká Javorina (970 m), česky Velká Javořina a v miestnom nárečí Velká Javorina. Na kopec, ktorý leží na slovensko–českej hranici, vedie viacero turistických chodníkov. Na vrchole je vysielač a blízko stojí Holubyho chata. Vrchol ponúka kruhový výhľad.

b) Borská nížina: Kopec Márie Magdalény (291 m). Na kopec nevedie turistická značka. Na vrchole, ktorý je uprostred vinohradov, stojí kostolík Márie Magdalény. Najjednoduchší prístup je z Bílkových Humeniec cez osadu Habány.

c) Burda (Kováčovské kopce): Plešivec (396 m). Vrchol leží asi 500 m JZ od kopca Burdov. Na vrchol nevedie značený turistický chodník. Najjednoduchší prístup je od Z z modrej značky, pričom si treba dávať pozor, aby človek nezbehol z oblého hrebeňa.

d) Dolnomoravský úval: geomorfologický celok nemá žiaden kopec.

e) Hornonitrianska kotlina: Čausianska hora (478 m). Na kopec nevedie turistický chodník. Najjednoduchší prístup je z Malej Čausy cez sedlo SV od kopca. Remata (567 m) S od Handlovej s prominenciou asi 40 m má severovýchodné svahy v pohorí Žiar. Poznámka: na základe e-mapy geomorfologického členenia Slovenska je Malý Grič (876 m) na pomedzí Vtáčnika a Hornonitrianskej kotliny vyšší ako Čausianska hora, no geologicky Malý Grič prislúcha k pohoriu Vtáčnik, preto sme zvolili Čausiansku horu.

f) Chvojnická pahorkatina: Zámčisko (434 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník. Na jeho vrchole sú zvyšky hradiska. Najjednoduchší prístup je od JZ z Unína.

g) Javorníky: Veľký Javorník (1072 m). Cez vrchol, ktorý leží neďaleko slovensko–českej hranice (nezvyklo nevedie hrebeňom, ale 500 - 600 metrov na moravskú stranu), vedie červeno značený turistický chodník. Dvojkríž na západnom predvrchole (kóta 1070 m) postavila obec Makov v júni 2007 pri príležitosti 54. ročníka celoslovenského zrazu turistov. Výhľady sa ponúkajú na moravskú stranu, lebo na opačnej strane cloní pohľady lesný porast.

h) Malé Karpaty: Záruby (768 m). Na vrchol vedú značené turistické chodníky.

i) Moravsko-sliezske Beskydy (česky Moravskoslezské Beskydy): Veľký Polom (1067 m), česky Velký Polom. Kopec leží na slovensko–českej hranici a práve hranicou naň vedie turistický chodník. Najvyšším kopcom celého pohoria je Lysá hora (1323 m), ktorá leží v Sliezsku.

j) Myjavská pahorkatina: Bradlo / Slivková (543 m). Na kopec vedú značené turistické chodníky, pričom na jeho vrchole (výhľad) je monumentálna mohyla generála Milana Rastislava Štefánika, rodáka z blízkych Košarísk, ktorej autorom je známy architekt Dušan Samuel Jurkovič, rodák z blízkej Turej Lúky a pochovaný je v Brezovej pod Bradlom. 400 m na SV od mohyly sa nachádza kóta Slivková s identickou nadmorskou výškou, ktorá je na niektorých mapách označovaná ako Bradlo.

k) Podunajská pahorkatina: Brezina (370 m). Pri nadmorskej výške 370 m a prominencii asi 20 m ide o polokopec. Na vrchol nevedie turistický chodník, najjednoduchší prístup je od rázcestia žltej a modrej značky nad Dubničkou. Na mimoriadne ploskom vrchole je triangulačná tyč. Druhou možnosťou je Matejov laz (338 m) ležiaci južne od Neporadze, ktorého prominencia je okolo 40 m.

l) Podunajská rovina: geomorfologický celok nemá žiaden kopec, len nevýrazné pahorky.

m) Pohronský Inovec: Veľký Inovec (901 m). Cez vrchol kopca vedie červeno značená Rudná magistrála a v blízkosti stojí turistická chata. Výhľad sa otvára na východ a juh.

n) Považské podolie: Prielohy (540 m). Na kopec nevedie značený turistický chodník. Najjednoduchší prístup je z Horného Moštenca po zelenej značke do sedla a ďalej po hrebeni lesnou cestou. Na vrchole je triangulačný kameň. Dielec (573), ležiaci V od Horného Moštenca, má prominenciu asi 10 m a je skôr výbežkom Súľovských vrchov.

o) Považský Inovec: Inovec (1042 m). Na vrchol vedú štyri značené turistické chodníky. Na vrchole stojí prístrešok, vysielač a veža súkromného meteorologického radaru, ktorého súčasťou je rozhľadňa. Severne od vrcholu stojí turistická chata.

p) Strážovské vrchy: Strážov (1213 m). Na vrchol vedie odbočka z červeno značeného turistického chodníka - Cesta hrdinov SNP. V krasovom masíve sa nachádza viacero verejnosti neprístupných jaskýň a známe sú tiež Strážovské vodopády. Panoramatické pohľady sa otvárajú na západ a juhozápad a z lúky pred vrcholom prevažne na východ.

r) Súľovské vrchy: Veľký Manín (891 m). Priamo na vrchol značený turistický chodník nevedie, žltá značka zahýba pod hrebeňom na sever. Treba z nej vybehnúť na hrebeň a ním pokračovať na juh. Na vrchole je pyramída s vrcholovou knihou.

s) Tribeč (starší názov Tríbeč): Veľký Tribeč (830 m). Na kopec vedie viacero značených turistických chodníkov. Na vrchole je rozsiahle hradisko.

t) Turzovská vrchovina: Beskydok (953 m), česky Beskydek. Pri nadmorskej výške 953 m a prominencii 83 m ide o “skorokopec”. Leží na slovensko–českej hranici. V minulosti priamo cez vrchol viedol červeno značený turistický chodník, teraz značka vrchol traverzuje. 450 metrov severne leží kopec Trojačka (939 m), kde sa stretávajú historické hranice Uhorska a Moravy, čo dodnes označuje kamenný pätník z roku 1906.

u) Vtáčnik: Vtáčnik (1346 m). Na kopec vedie viacero značených turistických chodníkov vrátane Ponitrianskej magistrály. Vrchol ponúka dobré výhľady do krajiny (západ, sever a východ) a zaujímavý je výskytom tzv. listnatej kosodreviny (zakrpatená bučina).

v) Žiar: Chlieviská (1024 m). Na kopec nevedie turistická značka. Najjednoduchší prístup je hrebeňom z kopca Zniev, na ktorom končí zeleno značený turistický chodník. Schádzanie zo Znievu je vcelku atraktívne (skaly). Na vrchole Chlievisk je triangulačná tyč.

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Erik Kleinedler, Martin Knor, Soňa Mäkká a Tomáš Trstenský

Fórum 38 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - západ 08/03/19 19:32 38 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. dnes Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. včera Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - západ 08/03/19 19:32 38 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.23)