Extra Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie
Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článočkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich.
Treba povedať dve veci. Prvou je, že sú oblasti, obyčajne kotliny, ktorých najvyšší bod leží na svahu priľahlého pohoria. O tom séria článkov nie je, takže nebudeme hovoriť o najvyšších bodoch geomorfologických celkov Slovenska. To ani nie je možné, pretože hranice medzi oblasťami sú na svahoch priľahlých pohorí určené iba približne.
Druhým problémom je určiť, čo je to kopec. Na to slúži pojem prominencia (relatívna výška vrcholu). Pojem sa dobre vysvetľuje pomocou hladiny mora. Predstavme si, že stojíme v bode, ktorý je kopčekom (na obrázku bod A) a hladina oceánu stúpne tak, že nám obmýva podrážky topánok. V tejto chvíli sa vzdialenosť k najbližšej súši (na obrázku označená b) nazýva izolácia (po nemecky dominanz). Teraz však oceán začne klesať. To znamená, že sa zem pod nami vynorí z mora a budeme stáť na najvyššom bode ostrova. Keď však bude hladina klesať ďalej, tak pokiaľ nestojíme na vrchole Mount Everestu, raz hladina klesne tak hlboko, že už nebudeme na najvyššom bode súše. Nuž a práve údaj, o koľko musí oceán klesnúť, aby sme nestáli na najvyššom bode, sa nazýva prominencia (relatívna výška vrcholu, na obrázku označená c).
V rôzne vysokých pohoriach sa za kopce považujú kóty s rôzne veľkou prominenciou. V Alpách sa požaduje prominencia 100 až 300 metrov, v Himalájach 500 m. Zdá sa teda, že kopec by mal mať prominenciu, ktorá je aspoň istým percentom jeho nadmorskej výšky (tento údaj sa nazýva dominancia). My za kopec prehlásime kótu, ktorá má prominenciu aspoň 10 % svojej nadmorskej výšky. To nám problém úplne nevyrieši, pretože v niektorých geomorfologických celkoch Slovenska majú najvýraznejšie kóty prominenciu iba 5 % svojej nadmorskej výšky. Vtedy sa musíme uspokojiť s “polokopcom”. Niektoré oblasti majú dokonca iba “štvrtinakopce”. Avšak pomocou požiadavky (prominencia aspoň 10 % nadmorskej výšky) sa vyhneme nevýrazným ostrohom priľahlých pohorí. Pretože ideálny najvyšší kopec leží kdesi uprostred oblasti, je výrazný a zaujímavý. Bolo by príjemné, keby na jeho vrchole bolo čo odfotiť a nebolo by zlé, keby ponúkal zaujímavý výhľad.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
V niektorých oblastiach je na najvyšší kopec viacero kandidátov. Môže ísť o “skorokopce”, pričom jeden môže byť vyšší, druhý zasa môže mať väčšiu prominenciu. Vtedy sme sa subjektívne rozhodli jeden z nich jednoducho vyhlásiť za “najvyšší kopec”. V takom prípade v popise uvedieme aj ostatných kandidátov, zväčša s vysvetlením, prečo sme ich zamietli. Pokiaľ nejaká autorita neprehlási jeden z nich za najvyšší, bude ich treba obehať všetky. Nuž, aspoň bude viac zábavy. Tiež treba podotknúť, že menej dôležité kóty majú na mapách uvedenú iba orientačnú nadmorskú výšku. Ich skutočná nadmorská výška sa môže líšiť aj o viac ako 10 metrov.
Keďže geomorfologických oblastí je u nás veľa, rozdelili sme ich na štyri skupiny (pozri obrázok). Sever, východ, juh a západ (skrátene: S, V, J a Z). V nasledujúcej tabuľke sú všetky geomorfologické celky zoradené abecedne, pričom v prvom stĺpci je uvedený kód oblasti na obrázku. Napríklad Jd znamená oblasť označenú písmenom d v južnej (červenej) skupine. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a jeho nadmorská výška v metroch.
Najvyššie kopce geomorfologických jednotiek Slovenska
| # | Pohorie | Najvyšší kopec | Výška (m) |
|---|---|---|---|
| Va. | Bachureň | Bachureň | 1082 |
| Vb. | Beskydské predhorie | Paprtný vrch | 622 |
| Za. | Biele Karpaty | Veľká Javorina | 970 |
| Ja. | Bodvianska pahorkatina | Líščia diera | 401 |
| Zb. | Borská nížina | Kopec Márie Magdalény | 291 |
| Vc. | Branisko | Smrekovica | 1200 |
| Vd. | Bukovské vrchy | Kremenec | 1210 |
| Zc. | Burda | Plešivec | 396 |
| Ve. | Busov | Busov | 1002 |
| Jb. | Cerová vrchovina | Karanč | 725 |
| Vf. | Čergov | Minčol | 1157 |
| Vg. | Čierna hora | Roháčka | 1029 |
| Zd. | Dolnomoravský úval | nemá kopec | - |
| Jc. | Horehronské podolie | (Breznianska) Skalka | 946 |
| Vh. | Hornádska kotlina | Medvedí vrch | 668 |
| Ze. | Hornonitrianska kotlina | Čausianska hora | 478 |
| Sa. | Chočské vrchy | Veľký Choč | 1608 |
| Zf. | Chvojnícka pahorkatina | Zámčisko | 434 |
| Sb. | Jablunkovské medzihorie | Kykula | 845 |
| Jd. | Javorie | Javorie | 1044 |
| Zg. | Javorníky | Veľký Javorník | 1072 |
| Je. | Juhoslovenská kotlina | Malkiná | 379 |
| Vi. | Košická kotlina | Záhumnie | 439 |
| Sc. | Kozie chrbty | Kozí kameň | 1255 |
| Jf. | Kremnické vrchy | Flochová | 1317 |
| Jg. | Krupinská planina | Kopaný závoz | 775 |
| Sd. | Kysucká vrchovina | Pupov | 1096 |
| Se. | Kysucké Beskydy | Veľká Rača | 1236 |
| Vj. | Laborecká vrchovina | Vysoký grúň | 905 |
| Vk. | Levočské vrchy | Čierna hora | 1289 |
| Vl. | Ľubovnianska vrchovina | Eliášovka | 1025 |
| Sf. | Malá Fatra | Veľký Kriváň | 1709 |
| Zh. | Malé Karpaty | Záruby | 768 |
| Zi. | Moravsko-sliezske Beskydy | Veľký Polom | 1067 |
| Zj. | Myjavská pahorkatina | Bradlo/Slivková | 543 |
| Sg. | Nízke Tatry | Ďumbier | 2046 |
| Vm. | Ondavská vrchovina | Smilniansky vrch | 749 |
| Sh. | Oravská kotlina | Staré lazy | 696 |
| Si. | Oravská Magura | Minčol | 1396 |
| Sj. | Oravská vrchovina | Uhlisko | 860 |
| Sk. | Oravské Beskydy | Babia hora | 1725 |
| Jh. | Ostrôžky | Ostrôžka | 877 |
| Vn. | Pieniny | Vysoké skalky | 1050 |
| Ji. | Pliešovská kotlina | Hrádok | 540 |
| Sl. | Podbeskydská brázda | Poprovka | 934 |
| Sm. | Podbeskydská vrchovina | Vráta | 1051 |
| Sn. | Podtatranská brázda | Kýčera | 888 |
| So. | Podtatranská kotlina | Hrubý grúň | 973 |
| Zk. | Podunajská pahorkatina | Brezina | 370 |
| Zl. | Podunajská rovina | nemá kopec | - |
| Zm. | Pohronský Inovec | Veľký Inovec | 901 |
| Jj. | Poľana | (Zadná) Poľana | 1458 |
| Zn. | Považské podolie | Prielohy | 540 |
| Zo. | Považský Inovec | Inovec | 1042 |
| Jk. | Revúcka vrchovina | Veľký Radzim | 991 |
| Jl. | Rožňavská kotlina | Sedlo | 470 |
| Sp. | Skorušinské vrchy | Skorušina | 1314 |
| Vo. | Slanské vrchy | Šimonka | 1092 |
| Jm. | Slovenský kras | Dvorník | 932 |
| Sr. | Spišská Magura | Repisko | 1259 |
| Jn. | Spišsko-gemerský kras | (Muránsky) Kľak | 1409 |
| Vp. | Spišsko-šarišské medzihorie | Hromovec | 895 |
| Jo. | Starohorské vrchy | Kozí chrbát | 1330 |
| Jp. | Stolické vrchy | Stolica | 1476 |
| Zp. | Strážovské vrchy | Strážov | 1213 |
| Zr. | Súľovské vrchy | Veľký Manín | 891 |
| Vr. | Šarišská vrchovina | Za horou | 717 |
| Jr. | Štiavnické vrchy | Sitno | 1009 |
| Ss. | Tatry | Gerlachovský štít | 2654 |
| Zs. | Tribeč | Veľký Tribeč | 830 |
| St. | Turčianska kotlina | Hôrky | 634 |
| Zt. | Turzovská vrchovina | Beskydok | 953 |
| Su. | Veľká Fatra | Ostredok | 1595 |
| Js. | Veporské vrchy | Fabova hoľa | 1439 |
| Vs. | Vihorlatské vrchy | Vihorlat | 1076 |
| Jt. | Volovské vrchy | Zlatý stôl | 1322 |
| Zu. | Vtáčnik | Vtáčnik | 1346 |
| Vt. | Východoslovenská pahorkatina | Kameň | 350 |
| Vu. | Východoslovenská rovina | Tarbucka | 278 |
| Vv. | Zemplínske vrchy | Rozhľadňa | 469 |
| Ju. | Zvolenská kotlina | Čierny diel | 851 |
| Zv. | Žiar | Chlieviská | 1024 |
| Jv. | Žiarska kotlina | Vlčí hrb | 464 |
| Sv. | Žilinská kotlina | Diel | 550 |
Jednotlivým skupinám sa podrobnejšie venujeme v samostatných článkoch:
- Najvyššie kopce Slovenska - úvod,
- Najvyššie kopce Slovenska - sever,
- Najvyššie kopce Slovenska - východ,
- Najvyššie kopce Slovenska - juh,
- Najvyššie kopce Slovenska - západ,
- Najvyššie vrchy SR - najvyššie body okresov.
Tabuľka slovenských vrchov s dominanciou nad 50 %
(spracoval Milan Stuchlý)
Nadmorské výšky sediel sú zo zoznamu sediel ÚGKK SR alebo len odhadnuté podľa susedných vrstevníc na mape ZBGIS (prípadne KST). Preto dominancie od rôznych autorov sa môžu líšiť.
| Vrchol | Oddeľujúce sedlo | Rozdiel | Dominancia |
|---|---|---|---|
| Gerlachovský štít 2654 m | Moravská brána 309 m | 2345 m | 88,4 % |
| Šimonka 1092 m | Sedlo Petič 325 m | 767 m | 70,2 % |
| Vihorlat 1076 m | Stakčínske sedlo 362 m | 714 m | 66,4 % |
| Inovec 1042 m | Jastrabské sedlo 361 m | 681 m | 65,4 % |
| Karanč 725 m | sedlo SZ od Mátrabally 255 m | 470 m | 64,8 % |
| Tarbucka 278 m | Južný Radský kanál 98 m | 180 m | 64,7 % |
| Veľký Milič 895 m | SZ od obce Slančík 321 m | 574 m | 64,1 % |
| Rozhľadňa 469 m | JZ od obce Veľaty 174 m | 295 m | 62,9 % |
| Babia hora 1725 m | V od obce Pekielnik 645 m | 1080 m | 62,6 % |
| Veľký kopec 264 m | pri Kráľovskom Chlmci 100 m | 164 m | 62,1 % |
| Veľká lúka 1476 m | Vyšehradské sedlo 579 m | 897 m | 60,8 % |
| Plešivec 396 m (Burda) | V od obce Zalaba 156 m | 240 m | 60,6 % |
| Vetrová skala 1025 m | SV od obce Podhoroď 415 m | 610 m | 59,5 % |
| Veľká Javorina 970 m | J od obce Slavičín 395 m | 575 m | 59,3 % |
| Žibrica 617 m | obec Žirany 253 m | 364 m | 59,0 % |
| Javorie 1044 m | sedlo Podkriváň 432 m | 612 m | 58,6 % |
| Záruby 768 m | obec Buková 318 m | 450 m | 58,6 % |
| Devínska Kobyla 514 m | Bratislava 216 m | 298 m | 58,0 % |
| Sitno 1009 m | Z od Pliešoviec 427 m | 582 m | 57,7 % |
| Ďumbier 2046 m | obec Šuňava 868 m | 1178 m | 57,6 % |
| Veľký Kriváň 1709 m | sedlo Rovná hora 751 m | 958 m | 56,1 % |
| Vtáčnik 1346 m | Handlovské sedlo 600 m | 746 m | 55,4 % |
| Ragáč 537 m | JZ od obce Petrovce 241 m | 296 m | 55,1 % |
| Veľký vrch 272 m | S od Zempl. Jastrabia 123 m | 149 m | 54,8 % |
| Klokočiny 339 m | SV od Brekova 159 m | 180 m | 53,1 % |
| Drieňový vrch 616 m | Z od Novák 304 m | 312 m | 50,6 % |
Súvisiace mapy:
- Geomorfologické členenie Slovenska,
- Mapový klient základnej bázy GIS (najpodrobnejšia mapa SR).
_Na texte spolupracoval FunTTomas
Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský
Fotogaléria k článku
