Extra

Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie

15.02.17 → posledná aktualizácia: 14.03.18
Turisti zbierajú rôzne veci. Niekto turistické známky, iný kamienky z vrcholov, ďalší rozhľadne či fotografie smerovníkov. Poznám však viacero turistov, ktorí zbierajú najvyššie kopce. Jeden chce vyliezť na najvyššie kopce všetkých svetadielov, ďalšiemu stačia štáty Európy. Séria článočkov je venovaná najvyšším kopcom oblastí Slovenska. Geomorfologických celkov, čiže pohorí, kotlín, pahorkatín... Je ich u nás 84 jednotiek. Dosť na to, aby človeku chvíľu trvalo, kým vylezie na najvyšší kopec každej z nich.

Treba povedať dve veci. Prvou je, že sú oblasti, obyčajne kotliny, ktorých najvyšší bod leží na svahu priľahlého pohoria. O tom séria článkov nie je, takže nebudeme hovoriť o najvyšších bodoch geomorfologických celkov Slovenska. To ani nie je možné, pretože hranice medzi oblasťami sú na svahoch priľahlých pohorí určené iba približne.

Druhým problémom je určiť, čo je to kopec. Na to slúži pojem prominencia (relatívna výška vrcholu). Pojem sa dobre vysvetľuje pomocou hladiny mora. Predstavme si, že stojíme v bode, ktorý je kopčekom (na obrázku bod A) a hladina oceánu stúpne tak, že nám obmýva podrážky topánok. V tejto chvíli sa vzdialenosť k najbližšej súši (na obrázku označená b) nazýva izolácia (po nemecky dominanz). Teraz však oceán začne klesať. To znamená, že sa zem pod nami vynorí z mora a budeme stáť na najvyššom bode ostrova. Keď však bude hladina klesať ďalej, tak pokiaľ nestojíme na vrchole Mount Everestu, raz hladina klesne tak hlboko, že už nebudeme na najvyššom bode súše. Nuž a práve údaj, o koľko musí oceán klesnúť, aby sme nestáli na najvyššom bode, sa nazýva prominencia (relatívna výška vrcholu, na obrázku označená c).

Kóta A má izoláciu b a prominenciu c

Kóta A má izoláciu b a prominenciu c

V rôzne vysokých pohoriach sa za kopce považujú kóty s rôzne veľkou prominenciou. V Alpách sa požaduje prominencia 100 až 300 metrov, v Himalájach 500 m. Zdá sa teda, že kopec by mal mať prominenciu, ktorá je aspoň istým percentom jeho nadmorskej výšky (tento údaj sa nazýva dominancia). My za kopec prehlásime kótu, ktorá má prominenciu aspoň 10 % svojej nadmorskej výšky. To nám problém úplne nevyrieši, pretože v niektorých geomorfologických celkoch Slovenska majú najvýraznejšie kóty prominenciu iba 5 % svojej nadmorskej výšky. Vtedy sa musíme uspokojiť s “polokopcom”. Niektoré oblasti majú dokonca iba “štvrtinakopce”. Avšak pomocou požiadavky (prominencia aspoň 10 % nadmorskej výšky) sa vyhneme nevýrazným ostrohom priľahlých pohorí. Pretože ideálny najvyšší kopec leží kdesi uprostred oblasti, je výrazný a zaujímavý. Bolo by príjemné, keby na jeho vrchole bolo čo odfotiť a nebolo by zlé, keby ponúkal zaujímavý výhľad.

V niektorých oblastiach je na najvyšší kopec viacero kandidátov. Môže ísť o “skorokopce”, pričom jeden môže byť vyšší, druhý zasa môže mať väčšiu prominenciu. Vtedy sme sa subjektívne rozhodli jeden z nich jednoducho vyhlásiť za “najvyšší kopec”. V takom prípade v popise uvedieme aj ostatných kandidátov, zväčša s vysvetlením, prečo sme ich zamietli. Pokiaľ nejaká autorita neprehlási jeden z nich za najvyšší, bude ich treba obehať všetky. Nuž, aspoň bude viac zábavy. Tiež treba podotknúť, že menej dôležité kóty majú na mapách uvedenú iba orientačnú nadmorskú výšku. Ich skutočná nadmorská výška sa môže líšiť aj o viac ako 10 metrov.

Geomorfologické celky Slovenska

Geomorfologické celky Slovenska

Keďže geomorfologických oblastí je u nás veľa, rozdelili sme ich na štyri skupiny (pozri obrázok). Sever, východ, juh a západ (skrátene: S, V, J a Z). V nasledujúcej tabuľke sú všetky geomorfologické celky zoradené abecedne, pričom v prvom stĺpci je uvedený kód oblasti na obrázku. Napríklad Jd znamená oblasť označenú písmenom d v južnej (červenej) skupine. Za názvom oblasti nasleduje najvyšší kopec a jeho nadmorská výška v metroch.

Najvyššie kopce geomorfologických jednotiek Slovenska

# Pohorie Najvyšší kopec Výška (m)
Va. Bachureň Bachureň 1082
Vb. Beskydské predhorie Paprtný vrch 622
Za. Biele Karpaty Veľká Javorina 970
Ja. Bodvianska pahorkatina Líščia diera 401
Zb. Borská nížina Kopec Márie Magdalény 291
Vc. Branisko Smrekovica 1200
Vd. Bukovské vrchy Kremenec 1210
Zc. Burda Plešivec 396
Ve. Busov Busov 1002
Jb. Cerová vrchovina Karanč 725
Vf. Čergov Minčol 1157
Vg. Čierna hora Roháčka 1029
Zd. Dolnomoravský úval nemá kopec -
Jc. Horehronské podolie (Breznianska) Skalka 946
Vh. Hornádska kotlina Medvedí vrch 668
Ze. Hornonitrianska kotlina Čausianska hora 478
Sa. Chočské vrchy Veľký Choč 1608
Zf. Chvojnícka pahorkatina Zámčisko 434
Sb. Jablunkovské medzihorie Kykula 845
Jd. Javorie Javorie 1044
Zg. Javorníky Veľký Javorník 1072
Je. Juhoslovenská kotlina Malkiná 379
Vi. Košická kotlina Záhumnie 439
Sc. Kozie chrbty Kozí kameň 1255
Jf. Kremnické vrchy Flochová 1317
Jg. Krupinská planina Kopaný závoz 775
Sd. Kysucká vrchovina Pupov 1096
Se. Kysucké Beskydy Veľká Rača 1236
Vj. Laborecká vrchovina Vysoký grúň 905
Vk. Levočské vrchy Čierna hora 1289
Vl. Ľubovnianska vrchovina Eliášovka 1025
Sf. Malá Fatra Veľký Kriváň 1709
Zh. Malé Karpaty Záruby 768
Zi. Moravsko-sliezske Beskydy Veľký Polom 1067
Zj. Myjavská pahorkatina Bradlo/Slivková 543
Sg. Nízke Tatry Ďumbier 2046
Vm. Ondavská vrchovina Smilniansky vrch 749
Sh. Oravská kotlina Staré lazy 696
Si. Oravská Magura Minčol 1396
Sj. Oravská vrchovina Uhlisko 860
Sk. Oravské Beskydy Babia hora 1725
Jh. Ostrôžky Ostrôžka 877
Vn. Pieniny Vysoké skalky 1050
Ji. Pliešovská kotlina Hrádok 540
Sl. Podbeskydská brázda Poprovka 934
Sm. Podbeskydská vrchovina Vráta 1051
Sn. Podtatranská brázda Kýčera 888
So. Podtatranská kotlina Hrubý grúň 973
Zk. Podunajská pahorkatina Brezina 370
Zl. Podunajská rovina nemá kopec -
Zm. Pohronský Inovec Veľký Inovec 901
Jj. Poľana (Zadná) Poľana 1458
Zn. Považské podolie Prielohy 540
Zo. Považský Inovec Inovec 1042
Jk. Revúcka vrchovina Veľký Radzim 991
Jl. Rožňavská kotlina Sedlo 470
Sp. Skorušinské vrchy Skorušina 1314
Vo. Slanské vrchy Šimonka 1092
Jm. Slovenský kras Dvorník 932
Sr. Spišská Magura Repisko 1259
Jn. Spišsko-gemerský kras (Muránsky) Kľak 1409
Vp. Spišsko-šarišské medzihorie Hromovec 895
Jo. Starohorské vrchy Kozí chrbát 1330
Jp. Stolické vrchy Stolica 1476
Zp. Strážovské vrchy Strážov 1213
Zr. Súľovské vrchy Veľký Manín 891
Vr. Šarišská vrchovina Za horou 717
Jr. Štiavnické vrchy Sitno 1009
Ss. Tatry Gerlachovský štít 2654
Zs. Tribeč Veľký Tribeč 830
St. Turčianska kotlina Hôrky 634
Zt. Turzovská vrchovina Beskydok 953
Su. Veľká Fatra Ostredok 1595
Js. Veporské vrchy Fabova hoľa 1439
Vs. Vihorlatské vrchy Vihorlat 1076
Jt. Volovské vrchy Zlatý stôl 1322
Zu. Vtáčnik Vtáčnik 1346
Vt. Východoslovenská pahorkatina Kameň 350
Vu. Východoslovenská rovina Tarbucka 278
Vv. Zemplínske vrchy Rozhľadňa 469
Ju. Zvolenská kotlina Čierny diel 851
Zv. Žiar Chlieviská 1024
Jv. Žiarska kotlina Vlčí hrb 464
Sv. Žilinská kotlina Diel 550

Jednotlivým skupinám sa podrobnejšie venujeme v samostatných článkoch:

Tabuľka slovenských vrchov s dominanciou nad 50 %

(spracoval Milan Stuchlý)

Nadmorské výšky sediel sú zo zoznamu sediel ÚGKK SR alebo len odhadnuté podľa susedných vrstevníc na mape ZBGIS (prípadne KST). Preto dominancie od rôznych autorov sa môžu líšiť.

Vrchol Oddeľujúce sedlo Rozdiel Dominancia
Gerlachovský štít 2654 m Moravská brána 309 m 2345 m 88,4 %
Šimonka 1092 m Sedlo Petič 325 m 767 m 70,2 %
Vihorlat 1076 m Stakčínske sedlo 362 m 714 m 66,4 %
Inovec 1042 m Jastrabské sedlo 361 m 681 m 65,4 %
Karanč 725 m sedlo SZ od Mátrabally 255 m 470 m 64,8 %
Tarbucka 278 m Južný Radský kanál 98 m 180 m 64,7 %
Veľký Milič 895 m SZ od obce Slančík 321 m 574 m 64,1 %
Rozhľadňa 469 m JZ od obce Veľaty 174 m 295 m 62,9 %
Babia hora 1725 m V od obce Pekielnik 645 m 1080 m 62,6 %
Veľký kopec 264 m pri Kráľovskom Chlmci 100 m 164 m 62,1 %
Veľká lúka 1476 m Vyšehradské sedlo 579 m 897 m 60,8 %
Plešivec 396 m (Burda) V od obce Zalaba 156 m 240 m 60,6 %
Vetrová skala 1025 m SV od obce Podhoroď 415 m 610 m 59,5 %
Veľká Javorina 970 m J od obce Slavičín 395 m 575 m 59,3 %
Žibrica 617 m obec Žirany 253 m 364 m 59,0 %
Javorie 1044 m sedlo Podkriváň 432 m 612 m 58,6 %
Záruby 768 m obec Buková 318 m 450 m 58,6 %
Devínska Kobyla 514 m Bratislava 216 m 298 m 58,0 %
Sitno 1009 m Z od Pliešoviec 427 m 582 m 57,7 %
Ďumbier 2046 m obec Šuňava 868 m 1178 m 57,6 %
Veľký Kriváň 1709 m sedlo Rovná hora 751 m 958 m 56,1 %
Vtáčnik 1346 m Handlovské sedlo 600 m 746 m 55,4 %
Ragáč 537 m JZ od obce Petrovce 241 m 296 m 55,1 %
Veľký vrch 272 m S od Zempl. Jastrabia 123 m 149 m 54,8 %
Klokočiny 339 m SV od Brekova 159 m 180 m 53,1 %
Drieňový vrch 616 m Z od Novák 304 m 312 m 50,6 %

Súvisiace mapy:

Na texte spolupracoval Tomáš Trstenský

Autori fotografií: Martin Knor a Tomáš Trstenský

Fórum 65 príspevkov
Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie dnes 07:24 65 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. 10/12/19 Martin Knor Svet
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Skialp Na pásoch cez Železnú bránu a sedlo Váhy Je smutný, dlhý a zasoplený november. Zimné radovánky nie a nie začať. V rámci starostlivosti o spomienkový optimizmus snorím medzi fotkami so snehovými a ľadovými scenériami. A tu, aha, aká pekná skialpovačka z februára roku 2017... dnes Michal Diviak Vysoké a Belianske Tatry
Túra Jaskyňa v Skalke - tip na výlet s deťmi na Spiši Našu trilógiu hľadania verejnosti voľne prístupných jaskýň Belianských Tatier a Spišskej Magury zavŕšime Jaskyňou v Skalke. Ide o poslednú sprístupnenú jaskyňu v rámci danej lokality. Neobmedzený pohyb pri pátraní nám zabezpečí fakt, že sa budeme nachádzať mimo ochranného pásma Pieninského národného parku. včera Roman Matkovčík Jaskyne
Podcast Lofoty: Voda bola úplne všade, aj tam kde sme nechceli Či ide o Aljašku alebo Škandináviu, na severských destináciách fasicuje veľkosť krajiny a počas túr odľahlosť od civilizácie v porovnaní so slovenskými horami, či Alpami. V 13. epizóde HIKING podcastu sa rozprávame o Nórsku, ktoré k severskej odľahlosti pridáva ďalší rozmer – more. Reč je konkrétne o trekkingu na Lofotoch a hosťami sú Kika Miholeková s Palim Olejníkom, ktorí boli na týchto ostrovoch začiatkom septembra tohto roka. včera Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Najvyššie kopce Slovenska - záverečné zhrnutie dnes 07:24 65 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.21)