Túra

Lužným lesom Bratislavy

15.01.17
Predpoveď počasia bola priam katastrofálna, kamaráti to zabalili, tak ako ja pred týždňom. Lenže ráno za oknom to tak katastrofálne nevyzerá, a tak sa rozhodnem dokončiť trasu načatú pri hľadaní pozorovateľne vtáctva na brehu zdrže Hrušov. Neviem, prečo si myslím, že v lužných lesoch bude po daždivom týždni suchšie ako v Malých Karpatoch. Alebo keby sa predpoveď naplnila, aby bola civilizácia bližšie?

Trasa

Rusovce (MHD Čunovské jazerá) – Čunovské jazerá – vodný zdroj Čunovo – Bufet pri poldri – Rusovské rameno – Jarovské rameno – Vodácky areál Čunovo – Chorvátske rameno – Veľký Draždiak – ŽST Petržalka

Vystupujem z autobusu MHD č. 91 spolu s rybárom, ktorý si svoje nádobíčko vezie na dvojkoláku. Po asfaltke sa pohodlne dostaneme k Čunovským jazerám. Pri väčšom živo debatuje skupina chlapov. Cez mraky pomaly vykukuje slnko, po daždi a vetrisku ani stopy. Neviem kde udelali soudruzi z SHMÚ chybu pri predpovedi počasia, ale som rád, že im nevyšla.

Idem si spraviť fotopanorámu z ľavého – menšieho jazera, a potom sa vydávam popri pravom - tom väčšom. Má uprostred celkom veľký ostrov, z ktorého majú rybári zakázané chytať. Na stromoch vidno prvé stopy po bobroch. Na jednom pníku nachádzam pekný hríb, ktorému napodiv chladné počasie uplynulého týždňa neublížilo. Hneď vedľa je priam umelecky nahryznutý strom s červeným drevom.

Asfaltka ma doviedla až k objektu vodného zdroja Čunovo (VZČ). Z poza plotu sa na mňa zúrivo rozšteká vlčiak. Hm, tak tadeto neprejdem. Nepozriem sa do mapy, ale vnáram sa do lužného lesa a kráčam ním doprava. Vyplaším nejakého ušiačika, srnky a stojím pred bažinou, za ktorou je vedenie vysokého napätia. Tak tadeto neprejdem a podľa mapy sa plot ešte tiahne hodne doďaleka. Zbadám nenápadný chodníček, a tak sa vydávam doprava po ňom. Dovedie ma na lesnú cestu a tá pretína asfaltku kúsok pred VZČ. Keď sa stáča doľava pri poli s posedom, vnáram sa zase doprava do lesa. Klesnem do vyschnutej priehlbne, vyškriabem sa k plotu VZČ a po chvíľke sa plot konečne stáča doprava. V tom periférne zachytím pohyb na strome vzdialenom asi 20 m. Veverička sa usadila v rázsoche! Vyberám Canon a zoomujem. Podarí sa mi spraviť tri zábery, než ma pri pokuse zmeniť uhol záberu veverička zbadá a zmizne v korune ďalšieho stromu. Rozradostený z perfektného záberu sa cestičkou, vyšliapanou asi diviakmi vo vysokom poraste, konečne dostanem k asfaltke popri odvodňovacom kanáli. Mostíkom prejdem k Bufetu pri poldri. Nik tu nie je, ba ani v dvoch stanoch, ktoré stoja za bufetom na lúčke. Som pri zálive zdrže Hrušov, na ľavej strane ústi Rusovské rameno.

Asfaltka sa stáča doľava, ja však zachádzam doprava do lesíka s chatkami. Stoja na brehu zdrže ako pripomienka starej klasiky. Malé, nenápadné. Zato hneď pri asfaltke sa hojdá prvý moderný a hlavne obrovský hausbót. Napokon ich dnes uvidím možno stovky. Je pesnička kde sa spieva z města činžáku do města chat. Tak toto je asi druhá sloha, do města hausbótov.

Približne hodinu kráčam po brehu zdrže Hrušov a stretnem len jedného cyklistu. Zdrž tu rozdeľuje na dve polovice ostrov. Pravou plávajú lode. Jednu z nich doprevádza letom párik labutí. Mne sa podarí ďalší parádny záber ich letu i perfektného pristátia, keď im loď uniká v diaľ. Cez lúku prechádzam k Rusovskému ramenu. Aj tu sú stopy po bobroch, ale mňa zaujme priehľadná voda. Kochám sa ňou v lúčoch priam jarného slniečka a som veľmi rád, že som nezostal doma.

Za chvíľku som došiel k Jarovskému ramenu, a tak pokračujem povedľa neho. No a tu začína ono „Hausbótovo“. Starí vodní trampi asi nie sú nadšení z toho, čo sa stalo s ich končinami. Starú prestavanú „Raketu“ určite pohltili, ale potom už len samé nové honosné vodné kaštiele a fára pred nimi. Silne pochybujem, že ich majitelia si zahrajú futbal na pľaci s malými bránkami. „Vybývaný“ karavan vedľa nich v burine vyzerá absolútne nepatrične. Jachta vo mne zase vyvolá pocit, že som pri mori. Nuž s mojím stavom na účte sem evidentne patrím len ako stojaci s otvorenými ústami. Keď zbadám na druhej strane kaštieľ s dvomi vežičkami, som rád, že mi sánky udržali ústa. Inak by mi hlava zmizla za nimi.

Zabočil som doprava na ostroh vybiehajúci do ramena, aby som si haubóty pozrel aj z druhej strany. Napokon som sa vrátil k rozbitej asfaltke, ktorá vystupuje snáď 10 cm nad hladinu a po ktorej sa dá prejsť na územie medzi Dunajom a Jarovským ramenom. Uprostred toho je ešte vodná plocha na mape označená ako Vodácky areál Čunovo. Síce som suchou nohou prešiel na druhú stranu, ale tam bola asfaltka na asi 20 m úseku zaliata vodou, ktorú autá veselo rozstrekovali na okolité kríky. Vodeodolnosť mojich vibramiek mi umožnila prejsť úsek a potom som si už len mohol vyberať, či pôjdem lesom alebo popri hausbótoch. Došiel som až k ovežičkovanému. Je pred ním niečo ako námestíčko s medeným kohútom na drevenom stĺpiku. Stojí tu tiež drevený zrub a výčap. Kúsok ďalej je prístrešok so stolom, lavicou a krbom. Mal som hausbótov dosť, a tak som začal hľadať, ako sa dostanem k vodnému „slížu“. Zabočil som do lesa, ktorý úzkym pásom oddeľuje „slíž“ od ramena. Lesná cesta bola parádne rozbahnená, chvíľami som sa uchýlil radšej do lužného lesa a predieral pomedzi stromy. Na obzore som cez „slíž“ videl televízny vysielač na Kamzíku.

Cez stromy som zbadal na brehu vodnej plochy domček. Nemá síce dvere, ale dnu je stolík, dve palandy. Pod prístreškom lavica, stolík s dvomi stoličkami, v lese ohnisko a lavice so stolíkom. Nájsť to tak niekde v horách, dám polohu na Hiking. Takto to pre turistu nemá zmysel a nebudeme rybárom zavadzať. Plácal som sa ďalej lesom a míňal stále viac rybárov. Poniektorí mali len stoličku, iní stan, karavan, varič. Jeden sa dokonca na nafukovacom kajaku člnkoval.

Lesom som prešiel na breh Dunaja a tam má SVK svoj hausbót. Myslel som si, že vodáci sú len v okolí bratislavských mostov. Trošku ďaleko od civilizácie a dostať sa sem dá len autom.

Došiel som na koniec „slíža“ a pokračoval som lesom rovno úzkym chodníčkom. Ocitol som sa na brehu ramena, ktoré vytvára poloostrov oproti Dostihovej dráhe. V diaľke som videl lodný bager, ktorý ťaží štrk. Vedel som, že som na úrovni prečerpávacej stanice, ktorá živí Chorvátske rameno. Prekrižoval som cyklocestu a pokračoval popri Chorvátskom ramene. Na každom kroku som videl rybárov sediacich vo vysokom tŕstí a čakajúcich na úlovok. Prešiel som okolo nemocnice Antolská, Veľkého Draždiaka a Technopolu. Cez plávajúci mostík som prešiel k panelákom a pomedzi ne k podchodu na železničnú stanicu Petržalka. Práve začalo pršať, to mi však už neprekážalo, bol som skoro doma.

Fórum 6 príspevkov
Lužným lesom Bratislavy 18/01/17 07:17 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. dnes Soňa Mäkká Publicistika
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Útulňa Hájovňa v sedle Červená studňa Vraciam sa späť k tajchu Červená studňa a špekulujem nad umiestnením novej turistickej útulne v rovnomennom sedle. Pri murovanom dome priamo pri ceste sa ozýva krik detí. Podľa posedení to tam vyzerá na bufet. Pozerám, či je teraz funkčný. včera Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lužným lesom Bratislavy 18/01/17 07:17 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Podunajsko: Podunajská nížina - Podunajská rovina

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 143 m n. m.

    • min: 123 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 200 m

    • klesanie: 193 m

  • Vzdialenosť
    • 27 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 19.11.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.0327 ° SŠ
      dĺžka: 17.1656 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.12203 ° SŠ
      dĺžka: 17.09876 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bratislava (vlak, bus, MHD) - Čunovo (bus, MHD)
      Petržalka (vlak, bus, MHD) - Bratislava (vlak, bus, MHD)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.25)