Príbeh

A šťastný nový rok...

01. 01. 2017
Klišé, ktoré ste už určite veľakrát počuli a aj veľmi veľakrát sami použili a popriali druhému. No ja mám spomienky, ktoré potvrdzujú, že mať šťastie na Nový rok je skutočne fajn. Príbeh sa stal niekedy v roku 1975 práve na Nový rok.

Začalo sa to ešte v roku 1970, keď som slúžil základnú vojenskú službu. Celé dva roky sme sa pomerne flákali a chodili do strážnej služby na muničák a na strelnicu. Pri jednej strážnej službe som z nudy vyliezol na povalu strážneho domčeka a tam som medzi rôznymi haraburdami našiel mosadzný varič Meva. Bol v katastrofálnom stave. Pravdepodobne slúžil vojakom na ohrievanie potravín v stráži, ale pretože vojaci asi neprekypovali starostlivosťou o zverený majetok, skončil vyradením z evidencie a vyhodili ho na povalu. Varič vyzeral hrozne. Bol stokrát zaliaty a zaprskaný jedlom a mastnotou, horák bol zapečený, ventily sa nedali otáčať a tlaková pumpa nefungovala. Len v nádržke na palivo boli ešte zvyšky petroleja. Okamžite som vo variči objavil netušenú krásu, a tak som ho zabalil do celty a šup ho do batoha. Pri najbližšom opušťáku som si varič odniesol domov. Keď tak na to spomínam, zisťujem, že daný varič bol hádam jediná „dobrá“ vec, ktorú mi dala vojna.

Po návrate z vojny som varič vytiahol z pivnice, kde na mňa čakal a pustil som sa do čistenia. Rozobral som ho ako sa len dalo, vydrhol som ho všetkými možnými odmasťovačmi, vyškrabal z neho zvyšky jedál, na pumpičke vymenil tesnenia, rozhýbal a vyčistil ventil a horák. Nakoniec som ho vyleštil Sidolom, čo bola pasta na leštenie kovov. Varič vyzeral skvele. Čo skvele, vyzeral prepychovo, elegantne a honosne. Stál hrdo na troch nožičkách. Vyleštená mosadz sa blýskala zlatom a mne neostalo nič iné, len vyskúšať jeho funkčnosť.

Jeden kolega z práce mi dal inštruktáž, a tak som milý varič naplnil čerstvým petrolejom, nahrievací žliabok zalial denaturovaným liehom a napumpoval určitý tlak do nádržky. Horiaci lieh nahrial potrubie vedúce k horáku a keď som zatvoril ventil, tak varič začal postupne horieť prudkým modrým plameňom a hučal ako ruská stíhačka. Jeho výkon bol až strašidelný. Samozrejme, v porovnaní s varičom na pevný lieh, ktorý sme vtedy na vandroch občas používali. Bol som nadšený. Celý pokus som urobil na lúke pri našej trampskej chate, pretože som sa trošku obával nejakej explózie alebo podobnej reakcie a nechcel som riskovať ani vlastnú domácnosť.

Varič sa páčil úplne všetkým. Len naše priateľky a manželky ho odmietali obsluhovať s tým, že to určite v najbližšej dobe vybuchne a bude po chate. A tak sme varič obsluhovali len my, chlapi, a ženská časť osádka používala radšej starý dvojplatničkový elektrický varič, na ktorom jedna platnička nehriala a druhá sa rozohrievala asi 25 až 30 minút. Postupne sa používanie petrolejového variča stalo rutinou. Ak sme chceli uvariť rýchlo vodu napríklad na kávu či čaj, naštartovali sme varič. Ak išlo o dlhšie varenie, použili sme elektrinu.

No, a potom prišiel koniec roku a my sme ako vždy, nabehli do chaty a veselili sa, až sa hory zelenali. Neskôr sme všetci pospali a keď sme sa predobedom poprebúdzali, dali sme si niečo na popravku a chlapi sme sa rozhodli, že sa pôjdeme trošku vyvetrať a že si urobíme menšiu túru. Vonku pekne mrzlo, snehu bolo tak akurát a my sme opäť chytili správnu náladu, aj nám pekne vyhladlo i vysmädlo. A tak sme to otočili a vrátili sa na chatu. Naše dievčatá, manželky a frajerky zostali na chate, pretože sa im nikam nechcelo a tiež hovorili, že dajú chatu do poriadku, aby to tam zasa vyzeralo ako u ľudí. Vedeli sme, že si potrebujú oddýchnuť a trošku poklebetiť, a tak sme to len uvítali.

Keď sme sa vrátili, hneď sme vytušili, že niečo nie je v poriadku. Baby boli akési príliš tiché a skromné, nezabŕdali do nás, len si vymieňali pohľady. "Tak čo, ani nám neuvaríte kávu," spýtali sme sa. "Ale uvaríme," hovorili, "spustite ten váš varič a za chvíľu je hotovo." Tak som pristúpil k variču a hneď ma zarazilo, že varič stojí nakrivo. "Čo je s tým varičom?" spýtal som sa, "Robili ste s ním niečo?" Varič sa kýval ako opitý námorník, čo bolo, vzhľadom na to, že má len tri nohy, teoreticky nemožné. Zdvihol som varič, aby som ho skontroloval, a vtedy som to uvidel. Dno palivovej nádrže, ktoré je za normálnych okolností mierne vtlačené dnu, tak ako je to na plynových kartušiach, bolo na variči vypuklé až tak, že z nádržky na petrolej sa stala nádržka s "brušiskom", ktoré bolo väčšie ako dĺžka nožičiek, a tak sa varič na ňom prevaľoval.

"Preboha, to čo ste s tým varičom urobili?" hovorím. No a potom to z našich krajších polovičiek vyliezlo. Keď sme odišli, najprv upratali a potom si išli uvariť kávu. Lenže sa im nechcelo čakať, kým sa rozohreje obria platnička na elektrickom variči, a tak si povedali, že to skúsia aj ony na petrolejáku. Naliali do ohrievacieho žliabku lieh, a keď už doháral, tak začali pumpovať tlak do nádržky. Lenže oheň v žliabku zhasol a varič nič. Preto to zopakovali, a ešte raz, a potom tvrdohlavo zasa, a pumpovali a pumpovali, až sa zrazu varič začal kývať. A to už vytušili, že je zle. Naše baby do toho napumpovali toľko vzduchu, že vyduli dno a len vďaka použitému materiálu nedošlo k roztrhnutiu nádrže a následnému výbuchu, ale len k deformácii, ktorá ich prakticky zachránila.

Boli sme šokovaní. "No a ktorá z vás to obsluhovala?" pýtali sme sa. "Ja," prihlásila sa Jana, "ale keď to nechcelo horieť, tak sme sa pri pumpičke striedali, lebo už ma bolela ruka."

No, a bolo po variči. Nádržka, tak ako všetky tlakové nádoby, sa opravovať nesmie, a tak sme varič kdesi odložili. A všetci sme si uvedomili, že toto bol naozaj "šťastný Nový rok"!

Fórum 9 príspevkov
A šťastný nový rok... 08/01/17 22:03 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Posledná návšteva Bolo to niekedy medzi rokmi 2006 až 2009, keď sme sa napriek horúčavám, ktoré vtedy vládli, vybrali vandrovať do Veľkej Fatry. Mysleli sme, že na horách bude chladnejšie, ale bohužiaľ sme sa mýlili. Horúčava panovala aj tu, a tak po dvoch či troch dňoch sebazapierania, vysušení a spálení a s hlavami ako kokosy, sme sa rozhodli, že stačilo a že sa nemáme za čo hanbiť, ak zdrhneme z hrebeňa. 17/07/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Dve staré bludičky Rudo mi zavolal asi tak desať dní pred akciou. Ešte som sa ani nestačil začudovať, že čo mi tak nenazdajky volá, a už to vychrlil: "Ahoj starký, tak čo, dostal si pozvánku a hlavne – ideš?" "Rudo, dostal, vlani som nebol, ale tento rok by som veru rád išiel." 08/05/20 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Smrť v konzerve Keď som sa v 1971 vrátil z vojny, zostali mi spomienky na kamaráta Juriho, s ktorým sme spolu slúžili v Hodoníne pri delostreleckej batérii a s ktorým sme spolu zažili naozaj správne vandrácke chvíle pri vojenských cvičeniach v teréne. Juraj pochádzal z Trenčína a poviem vám, že keď sme sa spolu ocitli v kasárňach v Hodoši, ihneď sme vedeli, že sa stretli dvaja trampi. No, a tak sme spolu odolávali kreténskemu mechanizmu a môžem s kľudom povedať, že sme odolali. 20/03/20 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Naše dobrodružstvo naprieč Malými Karpatmi Nad hrebeňovkou Malých Karpát sme premýšľali od minulého roku a tento rok sme ju zrealizovali. Popravde, ani som nečakala, že tak skoro sa jej dočkám. Najprv sme hľadali termín, ktorý bol pre nás zo začiatku orieškom, no nakoniec sme sa zhodli a túra prebehla 3. - 7. júla. Potom sme hľadali trasy, miesta na stanovanie a najmä pitné pramene. Vypracovali sme trasy cez TuristickaMapa.sk a tabuľku s jedlom. Batohy sme si nabalili tak, aby sme to zvládali niesť. Čiže voda, nejaké oblečenie, prvá pomoc, jedlo a spací vak s karimatkou. A stan. A mohlo sa vyraziť! dnes Agnesa Baroková Malé Karpaty
Túra Čierny Balog, Dobroč – Zákľuky – Hronec Po týždňoch neustávajúcich dažďov konečne predpoveď počasia hlási, že môžeme očakávať teplý víkend bez zrážok. Tešíme sa a ihneď spriadame plány, kam sa s partiou kamarátov vydáme na hory. Stano otvára mapu a odpoveď je hneď jasná. A tak sa v sobotu ráno vyberáme do obce Čierny Balog, odkiaľ začíname našu dvojdňovú túru vo Veporských vrchoch. 01/08/20 Gabriela Ferencová Veporské vrchy
Prístrešok Lesný zrub Kubová V južnej časti Veporských vrchov sa nachádza dobre ukrytá, no pre cyklistov i peších turistov ľahko dostupná lesnícka chata, ktorá nie je takmer na žiadnej mape. 31/07/20 Vladimír Čech Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
A šťastný nový rok... 08/01/17 22:03 9 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.14 (0.53)