Príbeh

A šťastný nový rok...

01.01.17
Klišé, ktoré ste už určite veľakrát počuli a aj veľmi veľakrát sami použili a popriali druhému. No ja mám spomienky, ktoré potvrdzujú, že mať šťastie na Nový rok je skutočne fajn. Príbeh sa stal niekedy v roku 1975 práve na Nový rok.

Začalo sa to ešte v roku 1970, keď som slúžil základnú vojenskú službu. Celé dva roky sme sa pomerne flákali a chodili do strážnej služby na muničák a na strelnicu. Pri jednej strážnej službe som z nudy vyliezol na povalu strážneho domčeka a tam som medzi rôznymi haraburdami našiel mosadzný varič Meva. Bol v katastrofálnom stave. Pravdepodobne slúžil vojakom na ohrievanie potravín v stráži, ale pretože vojaci asi neprekypovali starostlivosťou o zverený majetok, skončil vyradením z evidencie a vyhodili ho na povalu. Varič vyzeral hrozne. Bol stokrát zaliaty a zaprskaný jedlom a mastnotou, horák bol zapečený, ventily sa nedali otáčať a tlaková pumpa nefungovala. Len v nádržke na palivo boli ešte zvyšky petroleja. Okamžite som vo variči objavil netušenú krásu, a tak som ho zabalil do celty a šup ho do batoha. Pri najbližšom opušťáku som si varič odniesol domov. Keď tak na to spomínam, zisťujem, že daný varič bol hádam jediná „dobrá“ vec, ktorú mi dala vojna.

Po návrate z vojny som varič vytiahol z pivnice, kde na mňa čakal a pustil som sa do čistenia. Rozobral som ho ako sa len dalo, vydrhol som ho všetkými možnými odmasťovačmi, vyškrabal z neho zvyšky jedál, na pumpičke vymenil tesnenia, rozhýbal a vyčistil ventil a horák. Nakoniec som ho vyleštil Sidolom, čo bola pasta na leštenie kovov. Varič vyzeral skvele. Čo skvele, vyzeral prepychovo, elegantne a honosne. Stál hrdo na troch nožičkách. Vyleštená mosadz sa blýskala zlatom a mne neostalo nič iné, len vyskúšať jeho funkčnosť.

Jeden kolega z práce mi dal inštruktáž, a tak som milý varič naplnil čerstvým petrolejom, nahrievací žliabok zalial denaturovaným liehom a napumpoval určitý tlak do nádržky. Horiaci lieh nahrial potrubie vedúce k horáku a keď som zatvoril ventil, tak varič začal postupne horieť prudkým modrým plameňom a hučal ako ruská stíhačka. Jeho výkon bol až strašidelný. Samozrejme, v porovnaní s varičom na pevný lieh, ktorý sme vtedy na vandroch občas používali. Bol som nadšený. Celý pokus som urobil na lúke pri našej trampskej chate, pretože som sa trošku obával nejakej explózie alebo podobnej reakcie a nechcel som riskovať ani vlastnú domácnosť.

Varič sa páčil úplne všetkým. Len naše priateľky a manželky ho odmietali obsluhovať s tým, že to určite v najbližšej dobe vybuchne a bude po chate. A tak sme varič obsluhovali len my, chlapi, a ženská časť osádka používala radšej starý dvojplatničkový elektrický varič, na ktorom jedna platnička nehriala a druhá sa rozohrievala asi 25 až 30 minút. Postupne sa používanie petrolejového variča stalo rutinou. Ak sme chceli uvariť rýchlo vodu napríklad na kávu či čaj, naštartovali sme varič. Ak išlo o dlhšie varenie, použili sme elektrinu.

No, a potom prišiel koniec roku a my sme ako vždy, nabehli do chaty a veselili sa, až sa hory zelenali. Neskôr sme všetci pospali a keď sme sa predobedom poprebúdzali, dali sme si niečo na popravku a chlapi sme sa rozhodli, že sa pôjdeme trošku vyvetrať a že si urobíme menšiu túru. Vonku pekne mrzlo, snehu bolo tak akurát a my sme opäť chytili správnu náladu, aj nám pekne vyhladlo i vysmädlo. A tak sme to otočili a vrátili sa na chatu. Naše dievčatá, manželky a frajerky zostali na chate, pretože sa im nikam nechcelo a tiež hovorili, že dajú chatu do poriadku, aby to tam zasa vyzeralo ako u ľudí. Vedeli sme, že si potrebujú oddýchnuť a trošku poklebetiť, a tak sme to len uvítali.

Keď sme sa vrátili, hneď sme vytušili, že niečo nie je v poriadku. Baby boli akési príliš tiché a skromné, nezabŕdali do nás, len si vymieňali pohľady. "Tak čo, ani nám neuvaríte kávu," spýtali sme sa. "Ale uvaríme," hovorili, "spustite ten váš varič a za chvíľu je hotovo." Tak som pristúpil k variču a hneď ma zarazilo, že varič stojí nakrivo. "Čo je s tým varičom?" spýtal som sa, "Robili ste s ním niečo?" Varič sa kýval ako opitý námorník, čo bolo, vzhľadom na to, že má len tri nohy, teoreticky nemožné. Zdvihol som varič, aby som ho skontroloval, a vtedy som to uvidel. Dno palivovej nádrže, ktoré je za normálnych okolností mierne vtlačené dnu, tak ako je to na plynových kartušiach, bolo na variči vypuklé až tak, že z nádržky na petrolej sa stala nádržka s "brušiskom", ktoré bolo väčšie ako dĺžka nožičiek, a tak sa varič na ňom prevaľoval.

"Preboha, to čo ste s tým varičom urobili?" hovorím. No a potom to z našich krajších polovičiek vyliezlo. Keď sme odišli, najprv upratali a potom si išli uvariť kávu. Lenže sa im nechcelo čakať, kým sa rozohreje obria platnička na elektrickom variči, a tak si povedali, že to skúsia aj ony na petrolejáku. Naliali do ohrievacieho žliabku lieh, a keď už doháral, tak začali pumpovať tlak do nádržky. Lenže oheň v žliabku zhasol a varič nič. Preto to zopakovali, a ešte raz, a potom tvrdohlavo zasa, a pumpovali a pumpovali, až sa zrazu varič začal kývať. A to už vytušili, že je zle. Naše baby do toho napumpovali toľko vzduchu, že vyduli dno a len vďaka použitému materiálu nedošlo k roztrhnutiu nádrže a následnému výbuchu, ale len k deformácii, ktorá ich prakticky zachránila.

Boli sme šokovaní. "No a ktorá z vás to obsluhovala?" pýtali sme sa. "Ja," prihlásila sa Jana, "ale keď to nechcelo horieť, tak sme sa pri pumpičke striedali, lebo už ma bolela ruka."

No, a bolo po variči. Nádržka, tak ako všetky tlakové nádoby, sa opravovať nesmie, a tak sme varič kdesi odložili. A všetci sme si uvedomili, že toto bol naozaj "šťastný Nový rok"!

Fórum 9 príspevkov
A šťastný nový rok... 08/01/17 22:03 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. dnes Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). včera Michal Bukvai Strážovské vrchy
Ferrata Ferrata Dve veže v Liptovských Revúcach Postupne aj na Slovensku pribúdajú zaistené cesty via ferrata. Nový prírastok k tomuto populárnemu sprístupneniu skál nehorolezcom pribudol na Liptove, neďaleko Nižnej Revúcej na skale nad Záhorovom. Dostal pomenovanie "Dve veže" a krátko pred oficiálnym otvorením sme ho vyskúšali spolu s asi tuctom iných ferratistov z okolia. 16/08/19 Ľubomír Mäkký Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
A šťastný nový rok... 08/01/17 22:03 9 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.2)