Monte Paterno, v nemčine nazývaný aj Paternkofel, je vrchol úchvatných tvarov, ktorý zaujme predovšetkým pohľadom od chaty Locatelli alias Dreizinnenhütte. Z tohto miesta totiž pozorovateľovi pripadá ako kolmý, nedostupný špic s nemožným výstupom bez horolezeckých skúseností. Opak je však pravdou. Nie je to ale jeho výška, expozícia, ba ani tvar, ktoré ma lákali už pred niekoľkými rokmi na výstup. Je to predovšetkým poloha beztak krásneho kopca. Nachádza sa totiž v srdci jednej z najzaujímavejších lokalít v Dolomitoch. Z jeho vrcholu je unikátne vidno na všetky svetové strany, dolu do zelených dolín i na okolité chaty. Avšak najkrajšia čerešnička na torte pri výhľade z kopca je rozhodne pohľad na mohutné severné steny Tre Cime.

Ak som vás dostatočne upútal na to, aby ste mali záujem o výstup na nádherný špic, poďme si popísať možnosti, kade je možné výstup absolvovať. Ak nerátame obdivuhodné množstvo horolezeckých ciest, na vrchol vedú tri zaistené cesty – ferraty. Všetky zaistené cesty na vrchol sú pomerne jednoduché v najťažších miestach nepresahujú klasifikáciu C. V drvivej väčšine ide iba o lano vedené povedľa chodníka pre pocit bezpečia nad strmými zrázmi (A/B). Na Monte Paterno môžeme vystúpiť od sedla Forcella Lavaredo, od chaty Locatelli alebo zo sedla Büllelejoch. Poslednú uvedenú cestu však odporúčam naplánovať ako zostupovú, pri podrobnejšom popise cesty uvediem prečo.

Od sedla Forcella Lavaredo

Prevažná väčšina turistov prichádza pozrieť do lokality okolo Tre Cime autom od dediny Misurina a pohodlne zaparkuje až pri chate Rifugio Auronzo. My sme tiež neboli výnimkou. Od chaty Auronzo, skadiaľ sú mimochodom taktiež nádherné výhľady, vedie pohodlný chodník – ba až cesta vysypaná štrkom - až do sedla Forcella Lavaredo. Popod južné steny Tre Cime prechádzame popri malej kaplnke až ku chate Rifugio Lavaredo. Odtiaľ nás čaká ešte výstup do sedla, ktorý nie je vôbec náročný, každý si môže dokonca zvoliť vlastnú alternatívu výstupu – prudšiu ale priamejšiu po chodníku alebo po štrkovej ceste v jemných serpentínach.

Tak ako tak, dostávame sa do sedla Forcella Lavaredo. Zo sedla je krásne vidno celé údolie pod severnými stenami Tre Cime a vôbec, otvorí sa nám celá krajina na sever. Priamo zo sedla máme výhľad do západných stien Monte Paterna. Pozornejší si určite všimnú cestičku vrezanú v stene, ktorá traverzuje horu v jednej výške. To je práve výstupová cesta od sedla. Priamo po hrebeni pomedzi veľké balvany sa po dobrom chodníčku dostávame až pod steny Monte Paterna. Odporúčam obliecť si ferratové vybavenie niekde nad sedlom, prípadne v tuneli, ktorý na nás čaká okamžite po výstupe k stene. Dolomity sú zväčša jedno veľké suťovisko a zbytočne sa zdržiavať pod otvorenou stenou nemusí byť vždy výhodou.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ako som prezradil, hneď po výstupe ku stene na nás vľavo čaká tunel. Čelovka sa na trase môže hodiť, na všetky ferraty v oblasti ju odporúčam. Tunel nás vedie cez rebro vybiehajúce zo steny na jeho druhú stranu. Občas sú v stene vysekané priezory, pravdepodobne staré strieľne. Je to pozostatok z I. svetovej vojny. Z priezorov sú nádherné výhľady a jedinečné fotografie. Tunely nás budú na ferratách sprevádzať častejšie, je to zaujímavé spestrenie dolomitských ciest. Po chvíli sa dostávame na rímsu - napoly prírodnú, napoly vysekanú, ktorá sa tiahne takmer naprieč celou západnou stenou Monte Paterna. Ponad bežný turistický chodník prechádzame po ľudoprázdnej ferrate a snažíme sa aby sme zbytočne z rímsy nezhodili žiadny kameň. Traverzy sú jedinečné a človek sa na nich nestíha nabažiť krásy okolitých scenérií. Netreba však zabudnúť dávať pozor pod nohy. Čoskoro sa tunelom premiestnime na opačnú stranu hrebeňa. Opäť a zas sa pred nami začnú vynárať nové a krajšie výhľady do zatiaľ pre nás neznámej doliny. Na východnom úbočí Monte Paterna od stien spadá masívne suťovisko. Chvalabohu, chodník je vždy vedený pohodlne tak, aby sme sa mu vyhli. Iba pre prístup do sedla Forcella del Camoscio je potrebné zájsť do suťoviska. Sedlo Forcella del Camoscio sa nachádza kúsok od vrcholu Monte Paterna a práve tu sa spájajú všetky tri výstupové cesty. Od chaty Auronzo až sem po sedlo Forcella del Camoscio nám výstup zabral niečo viac ako 2 hodiny pohodlného tempa.

Od chaty Locatelli

Tak ako v predošlom prípade sa od chaty Rifugio Auronzo dostávame do sedla Forcella Lavaredo po pohodlnej štrkovej ceste. Zo sedla nás však čaká mierny zostup do doliny a príjemná upravená cesta až k chate Locatelli (v nemčine Dreizinnenhütte). Tak ako na všetkých chatách v okolí, aj v tejto rozhodne odporúčam okúsiť domácu špecialitku. Nájdete tu pestrý výber tradičných jedál aj tekutých pochutín k jedlu v ľudovej cene. Ale rozhodne nie cene nášho ľudu. Niekedy si ale treba dopriať. Či už sa rozhodnete niečo ochutnať alebo nie, my pokračujeme priamo za nosom na hrebeň smerujúci na Monte Paterno.

Výrazný chodník sa nedá minúť, nenechajte sa odradiť pohľadom na vysoké exponované veže, ku ktorým sa približujete. Chodník ich bezpečne oblieza, podlieza, prelieza a keď to nejde inak, ide priamo tunelom cez ne. Tak ako všade na okolí, aj táto ferrata nazývaná aj Innerkofler klettersteig je pozostatkom vojenských čias, a tak sa opäť môžeme tešiť na početné, pracne vyrúbané podzemie.

Hneď na začiatku cesty nás privíta séria temných chodieb, kde sa rozhodne zíde čelová lampa. Chodník je miestami prudší, no nie je dôvod sa strachovať, celá cesta je bezpečne zaistená. Po výstupe z tunelov sa po rôznych rampách a rímsach prekvapivo rýchlo dostávame do sedla Forcella del Camoscio, kde sa stretávame s prechádzajúcou opisovanou cestou. Celý výstup od chaty Auronzo až sem nám dal zabrať približne 2,5 hodiny. Trasa je zážitkom sama o sebe, cez temné tunely až po krásne výhľady z exponovaných miest sa bezpečne a hravo zavďačí každému, kto sa odváži pre výstup. Cestu sme uskutočnili v strede septembra a napriek tomu bola pod snehom a ľadom, takže si vždy treba dobre uvážiť podmienky. Do mnohých miest cesty celý rok nezasvieti slnko, a tak sa často stáva, že je dosť namrznutá. Mnohokrát sme boli veľmi vďační za užitočné fixné lano.

Na vrchol

Nech sa rozhodneme pre ktorúkoľvek z ciest, ktoré sa končia v sedle Forcella del Camoscio, na vrchol vedie len jedna. A vlastne ani to nie je úplne pravda. Zaistená cesta nad sedlom je po pár výškových metroch zdvojená pre rozlíšenie smeru. Podľa šípok sa musíme zorientovať a vybrať si správnu vetvu pre výstup, aby sme nespôsobili dopravnú kolíziu. Pár výškových metrov ferraty prebehneme celkom rýchlo a ani sa nenazdáme a fixné lano končí. Na vrchol musí každý pokračovať bez neho. Nie je tu náročný terén - najťažšie miesta sú do lezeckej obtiažnosti I UIAA, podľa výberu cesty maximálne II-. Orientácia nie je náročná, aj bez ostatných turistov je vo svahu vidno vychodené cestičky. Cez náročnejší skalný prah, v ktorom sa nachádza pohodlný žliabok, sa ľahko dostávame na vrcholové plató. Už vidno kríž, pár metrov a sme tu. Uvažoval som, či sa oplatí popisovať pohľad z vrcholu. Unikátnosť výhľadov na jedny z najkrajších scenérií v Európe sa však ani dostatočne nedajú popísať. Treba to zažiť!

Zostup a návrat cez sedlo Büllelejoch.

Z vrcholu vedie do sedla Forcella del Camoscio cesta identická s výstupovou. Výnimkou môžu byť len varianty na ceste mimo fixného lana a, samozrejme, zdvojenie ferraty pre rozlíšenie výstupu a zostupu. Na zostupe je treba si dať pozor na vyšmýkané skaly, ktorými prešli tisícky turistov, no inak je zostup pomerne jednoduchý.

V sedle Forcella del Camoscio sa môžeme rozhodnúť pre zostup ktoroukoľvek z ciest opísaných vyššie, spoľahlivo sú použiteľné aj ako zostupové. Zo skúseností však odporúčam, že ako príjemný zostup, predovšetkým pokiaľ máte dostatok času (3 h), sa naskytá zaistená cesta Schartenweg. Cesta zo sedla sprvu stúpa po hrebeni kolmom na hrebeň Monte Paterna a vzďaľuje sa od smeru odkadiaľ sme prišli. Pomedzi početné vežičky a ponad strmé zrázy nás chodník vedie v spoločnosti fixného lana po umne vytesanom chodníku ďalej a ďalej. Postupne sa po chodníku vedúcom popod hrebeň vzďaľujeme od vrcholu Monte Paterna a nechávame ho za sebou. Ferrata v obtiažnosti A/B nám umožňuje jednoducho vystúpiť na krásne vrcholy na hrebeni a pokračovať v inak lezeckom teréne.

Čoskoro sa prehupneme na miesto, z ktorého budeme len klesať. Na čas. Najvyšší vrchol hrebeňa poskytuje krásne výhľady do doliny – na jednu i na druhú stranu. Netreba sa však nechať zmiasť terénom, ktorý máme po ceste. Takmer lúčny chrbát vrcholu, lákajúci k odstrojeniu ferratového vybavenia, klame. Na jeho konci nás ešte čaká roklina, do ktorej treba najskôr zliezť a následne vyliezť. Potom je to iba prechádzka. Traverzom obchádzame mohutné dolomitské končiare a okľukou cez krásne porastené trávnato-skalné lúky prichádzame do sedla Büllelejoch. Pre tých, ktorí budú mať viac času a chuti, kúsok od sedla sa nachádza rovnomenná chata. My sa vydávame zo sedla na zostup dole do nádhernej zelenej doliny, ktorá nás ponad očarujúce modré plesá dovedie k chate Locatelli.

Varianty trás

Popísané trasy si môže každý prispôsobiť podľa chuti, každou zo spomínaných ciest sa dá vystupovať aj zostupovať. V prípade množstva času môžem pre labužníkov ferrát odporučiť výstup na vežu neďaleko od chaty Locatelli – na Toblinger Knoten. Ide o zaujímavný ferratový výstup obtiažnosti C so vzrušujúcou expozíciou a nádhernými výhľadmi. Pre viac turisticky založených priaznivcov odporúčam návrat na chatu Auronzo okružnou trasou okolo Tre Cime - okolo chaty Lange alm. Trasu, kde sa dá skutočne oceniť monumentálnosť stien Lavaredských veží.

Záver

Bez ohľadu na výber trasy či varianty je celá oblasť okolo Tre Cime nádherná. Jediným nedostatkom sú zástupy turistov, ktoré sa dajú limitovať výberom menej populárnej cesty. V oblasti si užijú skúsení turisti ako aj milovníci jednoduchej a ľahkej prechádzky vo vysokohorskom prostredí. Na chodníku od parkoviska Auronzo nie je problém stretnúť "barbie" s kabelkovým psíkom pod pazuchou, ale aj športových lezcov nastupujúcich do stien Tre Cime. Preto sa dá vymyslieť široká paleta výletov, pre zdatných aj menej náročných, pre starších i deti.

Prajem veľa zážitkov všetkým, ktorí tieto krásne miesta navštívia.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek