Túra

Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel

24. 01. 2017
Kopce v juhovýchodnej časti Hochschwabu sú oblé, teda celkom vhodné na turistiku na snežniciach. Keďže na turistickej mape pohoria mám zakreslené lyžiarske trasy, rozhodol som sa, že jednu takú trasu prejdem na snežniciach. A výsledok? Lyžiarskym trasám na mape už neverím. Ale poďme po poriadku.

Výstup na Karlhoch Kogel

Čosi pred siedmou som auto odstavil na parkovisku za St. Ilgen pod Festlau (849 m). Prezul som sa, natiahol som si na gate šušťáky s návlekmi a bol čas vyraziť. Problém bol v tom, že bola tma. Rozhodol som sa preto, že pôjdem plánovanú trasu naopak a vyrazil som po asfaltke.

Keď som míňal Gasthof Bodenbauer (884 m), bolo už ako-tak vidno. Ešte kilometer som šliapal po rovinke a za potokom Trawies Bach som začal stúpať. Keďže na svahu bol sneh, nazul som si snežnice. Neskôr som išiel lesom po skalách, kde veľa snehu nebolo, no nechcelo sa mi snežnice vyzúvať, tak som šliapal v nich. Postupne snehu pribúdalo.

Prišiel som do záveru údolia Trawiestal a začal som prudšie stúpať. Smerovníky ma posielali na akési obchádzky, ja som sa tvrdohlavo držal stôp. Včera či predvčerom tu prešlo zopár turistov. Lenže vyššie sa stopy stratili, lebo ich zafúkal čerstvý sneh.

Záverečné metre na rázcestie G'hacktbrunn boli náročné. Na svahu bol tvrdý zľadovatelý sneh, na ktorom bola asi 5-centimetrová vrstva nového iskrivého snehu, ktorý bol ľahký ako páperie. Tieto dve vrstvy spolu nedržali, takže hoci som stúpal veľmi miernym svahom, podchvíľou som sa po starom zľadovatelom snehu skĺzol.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Pod G'hacktbrunn som vyšiel z tieňa na slnko. Hneď mi bolo veselšie. Na G'hacktbrunn začalo tyčové zimné značenie. Konečne som vedel, kde je chodník. Išiel som po ňom asi pol kilometra a zahol som na východ. Kamenistým svahom s minimálnym množstvom snehu som vystúpal na planinu. Ešte pár metrov po rovinke a som na Karlhoch Kogeli (2098 m). Je 13.00 h a čas mám dobrý.

Na vrchole

Na Karlhoch Kogel nevedie značený turistický chodník, preto ma prekvapilo, že je na ňom pekný vrcholový kríž. Dobre od neho vidno protiľahlý hrebienok s najvyšším kopcom Hochschwabu a chatu Schiestl Haus. Na východe vidno Hohe Veitsch, na západe Gesäuse a ďaleko na juhu sa medzi dolinami váľa nízka inverzná oblačnosť. Je slnečno, bezvetrie, počasie je nádherné.

Na vrchole som si chvíľu oddýchol a začal som zostupovať. Podľa mapy som mal na výber z dvoch trás. Priamu, dolu poriadne strmým svahom, som zavrhol. Vybral som sa na juh. Kamenistým žľabom som zbehol do širokého sedla a kráčal som po rovinke. Podišiel som oblý pahorok a zamieril som do vysneženého žľabu. Žľab sprvu klesal mierne, neskôr bol strmší. Zlomil som v ňom paličku. Putovala do batohu, do ruky som vzal čakan. Po chvíli sa v hradbe kosodreviny objavila špára s orezanými vetvami. Konečne som mohol zo žľabu odbočiť. Chodník ma priviedol k poľovníckej chate.

Karl Graben

Na chate som zjedol obed. Nato som zbehol do dolinky Karl Graben, ktorou som mal podľa mapy zostupovať. Spočiatku to bolo v pohode, neskôr sa začali na dne dolinky objavovať balvany. Nový sneh bol nafúkaný tak, že som sa doň na jednom mieste zaboril po stehno. A to som mal na nohách snežnice. Zo trikrát som z väčšieho kameňa zoskočil, no za posledným skokom bolo treba zopár krokov pobehnúť. V snežniciach nič moc. Rozhodol som sa, že zoskakovať už nebudem. Namiesto toho som si sadol na balvan a po zadku som sa zviezol dolu. Túto techniku som postupne zdokonaľoval.

Dolinka je celkom pekná. Dobre z nej vidno bralnatý hrebeň Fölzkogelu a na jednom mieste, kde sa dolina vetvila, boli krásne skalné veže. Len keby sa na dne neváľalo toľko balvanov. Ako toto mohli vyznačiť ako lyžiarsku trasu?

Postupne bolo balvanov viac a viac a snehu bolo menej. Začalo sa šeriť. Stále som zostupoval v snežniciach, ktorých hroty na vápenci hádzali iskry. Snažil som sa ísť opatrne, no začal ma tlačiť čas. Niektoré náročnejšie miesta, kde to už dnom dolinky nešlo, som obchádzal po ľavom svahu. Svah však bol strmý, takže som sa po ňom často skĺzol.

Hľadanie cesty v šere

Prišiel som na druhé vetvenie (1160 m). Sprava sa pridala dolinka, ktorou tiekol potok. Snehu bolo málo, a tak snežnice putovali do batoha. Pár metrov som preskákal po kameňoch, ale nižšie sa dolinka zúžila, menila sa na roklinu, ktorú voda zaplavovala od jednej zvislej skalnej steny po druhú.

Čo teraz? Naľavo je vysoká skalná stena, na pravej strane za mnou je iba strmý svah. Kúsok som sa vrátil a vyhrabal som sa z riečiska. Na poriadne strmom svahu je redší, stredne vysoký lesík.

Chvíľu som sa v lesíku lopotil, keď som si všimol na svahu nad sebou rovnú čiaru. Nebude to chodník? Veru tak. Chodník nebol značený a bol iba slabo vychodený, dal sa však sledovať. Najhoršie sa rozoznávali zákruty, pretože ho využíva zver, ktorá serpentíny nepozná.

Chodník ma priviedol na dno doliny a vyparil sa (950 m). Kaňon zostal hore, tu dolu bolo široké dno vysypané štrkom. Kadiaľ ďalej? Zbadal som obďaleč svetlo. Bol to pomník, na ktorom niekto dnes večer zapálil sviečku. Podstatné bolo, že zanechal v snehu stopy. Hurá! Stačí, keď budem sledovať stopy a prídem do civilizácie.

Návrat za tmy

Dotyčný išiel trochu kľukato, ale to mi neprekážalo. Svietil som si na jeho stopy čelovkou a držal som sa ich ako kliešť. Po chvíli sa k stopám pridali ďalšie a prišiel som na lesnú cestu. Konečne. Po čase cestička vyústila na asfaltku a o 17.30 h som bol pri aute. Uff.

Ráno mrzlo, neskôr bol na planine a v Karl Graben vďaka slnku odmäk, teraz opäť mrzlo. A to poriadne. Keď som si dával dolu šušťáky, ako keby som si vyzliekal plechové brnenie. Podobne vyzeral aj spodok vetrovky (techniku šmýkania sa po zadku bude treba ešte zdokonaliť) a rukavice. Kým som sa hýbal, tak to ušlo, avšak teraz ma začala klepať zima. Čo najrýchlejšie som sa prezliekol, oškrabal som námrazu z okien a mohol som ísť. No ešte dobrú štvrťhodinu som mal skrehnuté prsty úplne bez citu, kým sa vzduch v aute nezohrial.

Záver

Možno keď napadne v Karl Graben veľa snehu, tak sa dolinka dá zlyžovať. Nechápem však, ako sa má zísť v takých podmienkach záverečná časť. Lesom to v takých podmienkach nepôjde.

Fórum 4 príspevky
Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel 24/01/17 17:52 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Ferrata Karnské Alpy – Kollinkofel Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín. 01/09/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Svet Mŕtve hory – Warscheneck a Schrocken Vlani som vyšiel na Warscheneck, najvyšší kopec východnej časti Mŕtvych hôr (Totes Gebirge), a zbehol som na Zeller Hütte. Na chate som chcel prenocovať s tým, že sa ďalší deň vrátim na hrebeň a pôjdem ním na Schrocken. Počasie však bolo proti. Už druhý deň boli kopce v oblakoch a sústavne mrholilo. Na chate som zrušil rezerváciu ubytovania a išiel som preč. Teraz som sa do Mŕtvych hôr vrátil s tým, že dokončím, čo som vlani začal. Túra bude trochu dlhšia, pretože sa najprv potrebujem dostať na chatu. Ale že mi bude trvať 13,5 hodiny, to som nečakal. 25/08/20 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Podcast O bratislavských lesoch s Jakubom Mrvom Lesy v okolí Bratislavy využívajú na rekreáciu desiatky tisíc ľudí denne. O zníženie ťažby v nich sa dlhé roky usiluje občianske združenia Iniciatíva Naše Karpaty. Na úrovni mestských lesov sa to už podarilo, no ďalšie obľúbené lokality spravuje štátny podnik Lesy SR. Prečo viazne dohoda s nimi, hoci mesto je ochotné podieľať sa kompenzácii straty, ktorá Lesom vznikne? dnes Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Z Čergovského Minčola na Dukliansky priesmyk (2) Matka Božia držala nad nami v noci ochranný plášť na Svätej hore Javor. Vstávame do pokojného rána. Balenie trvá len krátko. Využijeme ešte možnosť raňajok v kultúrnejšom prostredí. Najväčší možný objem kávy sa snažím zohriať na vyššiu teplotu. Jej farba prekryje, ako dúfam len subjektívny, dojem závadnosti miestnej vody. Snažím sa totiž ušetriť niečo z posledných zásob z Kráľovej studne na priame pitie. Zostal mi necelý liter. Pribalím 1,5 l menej kalnej. Neviem, čo nás čaká. Nádej dáva sedlo s príznačným menom Regetovská voda. včera Vladimír Mikuš Nízke Beskydy
Rozhovor Miki Knižka: Zo Zbojníčky chcem urobiť modernú chatu Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách bude mať nového chatára. Majitelia tatranských chát, ktorými sú Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES, vybrali v konkurze horského vodcu Mikiho Knižku. 18/09/20 Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel 24/01/17 17:52 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2098 m n. m.

    • min: 849 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1300 m

    • klesanie: 1300 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 23.12.2016

  • Doprava
    • parkovisko za St. Ilgen

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.64 (0.25)