Túra

Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel

24.01.17
Kopce v juhovýchodnej časti Hochschwabu sú oblé, teda celkom vhodné na turistiku na snežniciach. Keďže na turistickej mape pohoria mám zakreslené lyžiarske trasy, rozhodol som sa, že jednu takú trasu prejdem na snežniciach. A výsledok? Lyžiarskym trasám na mape už neverím. Ale poďme po poriadku.

Výstup na Karlhoch Kogel

Čosi pred siedmou som auto odstavil na parkovisku za St. Ilgen pod Festlau (849 m). Prezul som sa, natiahol som si na gate šušťáky s návlekmi a bol čas vyraziť. Problém bol v tom, že bola tma. Rozhodol som sa preto, že pôjdem plánovanú trasu naopak a vyrazil som po asfaltke.

Keď som míňal Gasthof Bodenbauer (884 m), bolo už ako-tak vidno. Ešte kilometer som šliapal po rovinke a za potokom Trawies Bach som začal stúpať. Keďže na svahu bol sneh, nazul som si snežnice. Neskôr som išiel lesom po skalách, kde veľa snehu nebolo, no nechcelo sa mi snežnice vyzúvať, tak som šliapal v nich. Postupne snehu pribúdalo.

Prišiel som do záveru údolia Trawiestal a začal som prudšie stúpať. Smerovníky ma posielali na akési obchádzky, ja som sa tvrdohlavo držal stôp. Včera či predvčerom tu prešlo zopár turistov. Lenže vyššie sa stopy stratili, lebo ich zafúkal čerstvý sneh.

Záverečné metre na rázcestie G'hacktbrunn boli náročné. Na svahu bol tvrdý zľadovatelý sneh, na ktorom bola asi 5-centimetrová vrstva nového iskrivého snehu, ktorý bol ľahký ako páperie. Tieto dve vrstvy spolu nedržali, takže hoci som stúpal veľmi miernym svahom, podchvíľou som sa po starom zľadovatelom snehu skĺzol.

Pod G'hacktbrunn som vyšiel z tieňa na slnko. Hneď mi bolo veselšie. Na G'hacktbrunn začalo tyčové zimné značenie. Konečne som vedel, kde je chodník. Išiel som po ňom asi pol kilometra a zahol som na východ. Kamenistým svahom s minimálnym množstvom snehu som vystúpal na planinu. Ešte pár metrov po rovinke a som na Karlhoch Kogeli (2098 m). Je 13.00 h a čas mám dobrý.

Na vrchole

Na Karlhoch Kogel nevedie značený turistický chodník, preto ma prekvapilo, že je na ňom pekný vrcholový kríž. Dobre od neho vidno protiľahlý hrebienok s najvyšším kopcom Hochschwabu a chatu Schiestl Haus. Na východe vidno Hohe Veitsch, na západe Gesäuse a ďaleko na juhu sa medzi dolinami váľa nízka inverzná oblačnosť. Je slnečno, bezvetrie, počasie je nádherné.

Na vrchole som si chvíľu oddýchol a začal som zostupovať. Podľa mapy som mal na výber z dvoch trás. Priamu, dolu poriadne strmým svahom, som zavrhol. Vybral som sa na juh. Kamenistým žľabom som zbehol do širokého sedla a kráčal som po rovinke. Podišiel som oblý pahorok a zamieril som do vysneženého žľabu. Žľab sprvu klesal mierne, neskôr bol strmší. Zlomil som v ňom paličku. Putovala do batohu, do ruky som vzal čakan. Po chvíli sa v hradbe kosodreviny objavila špára s orezanými vetvami. Konečne som mohol zo žľabu odbočiť. Chodník ma priviedol k poľovníckej chate.

Karl Graben

Na chate som zjedol obed. Nato som zbehol do dolinky Karl Graben, ktorou som mal podľa mapy zostupovať. Spočiatku to bolo v pohode, neskôr sa začali na dne dolinky objavovať balvany. Nový sneh bol nafúkaný tak, že som sa doň na jednom mieste zaboril po stehno. A to som mal na nohách snežnice. Zo trikrát som z väčšieho kameňa zoskočil, no za posledným skokom bolo treba zopár krokov pobehnúť. V snežniciach nič moc. Rozhodol som sa, že zoskakovať už nebudem. Namiesto toho som si sadol na balvan a po zadku som sa zviezol dolu. Túto techniku som postupne zdokonaľoval.

Dolinka je celkom pekná. Dobre z nej vidno bralnatý hrebeň Fölzkogelu a na jednom mieste, kde sa dolina vetvila, boli krásne skalné veže. Len keby sa na dne neváľalo toľko balvanov. Ako toto mohli vyznačiť ako lyžiarsku trasu?

Postupne bolo balvanov viac a viac a snehu bolo menej. Začalo sa šeriť. Stále som zostupoval v snežniciach, ktorých hroty na vápenci hádzali iskry. Snažil som sa ísť opatrne, no začal ma tlačiť čas. Niektoré náročnejšie miesta, kde to už dnom dolinky nešlo, som obchádzal po ľavom svahu. Svah však bol strmý, takže som sa po ňom často skĺzol.

Hľadanie cesty v šere

Prišiel som na druhé vetvenie (1160 m). Sprava sa pridala dolinka, ktorou tiekol potok. Snehu bolo málo, a tak snežnice putovali do batoha. Pár metrov som preskákal po kameňoch, ale nižšie sa dolinka zúžila, menila sa na roklinu, ktorú voda zaplavovala od jednej zvislej skalnej steny po druhú.

Čo teraz? Naľavo je vysoká skalná stena, na pravej strane za mnou je iba strmý svah. Kúsok som sa vrátil a vyhrabal som sa z riečiska. Na poriadne strmom svahu je redší, stredne vysoký lesík.

Chvíľu som sa v lesíku lopotil, keď som si všimol na svahu nad sebou rovnú čiaru. Nebude to chodník? Veru tak. Chodník nebol značený a bol iba slabo vychodený, dal sa však sledovať. Najhoršie sa rozoznávali zákruty, pretože ho využíva zver, ktorá serpentíny nepozná.

Chodník ma priviedol na dno doliny a vyparil sa (950 m). Kaňon zostal hore, tu dolu bolo široké dno vysypané štrkom. Kadiaľ ďalej? Zbadal som obďaleč svetlo. Bol to pomník, na ktorom niekto dnes večer zapálil sviečku. Podstatné bolo, že zanechal v snehu stopy. Hurá! Stačí, keď budem sledovať stopy a prídem do civilizácie.

Návrat za tmy

Dotyčný išiel trochu kľukato, ale to mi neprekážalo. Svietil som si na jeho stopy čelovkou a držal som sa ich ako kliešť. Po chvíli sa k stopám pridali ďalšie a prišiel som na lesnú cestu. Konečne. Po čase cestička vyústila na asfaltku a o 17.30 h som bol pri aute. Uff.

Ráno mrzlo, neskôr bol na planine a v Karl Graben vďaka slnku odmäk, teraz opäť mrzlo. A to poriadne. Keď som si dával dolu šušťáky, ako keby som si vyzliekal plechové brnenie. Podobne vyzeral aj spodok vetrovky (techniku šmýkania sa po zadku bude treba ešte zdokonaliť) a rukavice. Kým som sa hýbal, tak to ušlo, avšak teraz ma začala klepať zima. Čo najrýchlejšie som sa prezliekol, oškrabal som námrazu z okien a mohol som ísť. No ešte dobrú štvrťhodinu som mal skrehnuté prsty úplne bez citu, kým sa vzduch v aute nezohrial.

Záver

Možno keď napadne v Karl Graben veľa snehu, tak sa dolinka dá zlyžovať. Nechápem však, ako sa má zísť v takých podmienkach záverečná časť. Lesom to v takých podmienkach nepôjde.

Fórum 4 príspevky
Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel 24/01/17 17:52 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Gutensteiner Alpen - vidmo na Gaissteine Vidmo (Brockenské strašidlo, gloriola) je meteorologický úkaz, s ktorým sa môžeme stretnúť na horách. Vzniká vtedy, keď je slnko nízko nad obzorom a svieti na pozorovateľa, za ktorým je hmla. Na bielej stene sa zjaví tieň, okolo ktorého je čosi ako dúha (svätožiara). Vidmo som v horách zažil už viackrát, ale nikdy nebolo také výrazné a nikdy som ho nevidel tak dlho, ako na Gaissteine. 07/01/20 Martin Knor Svet
Ferrata Totes Gebirge – Loser (klettersteig Sisi a Sophie) Jedna z najnáročnejších ferrát v Mŕtvych horách (Totes Gebirge) je Loser Panorama Klettersteig “Sisi”. Ide o športovú ferratu, a je zrejmé, že bola postavená preto, aby sa viac ľudí vybralo na kopec spoplatnenou cestou. Na mňa však také čosi neplatí. Pokiaľ môžem, parkujem na úpätí kopca, pretože chcem návštevu ferraty spojiť s turistickou prechádzkou. A tak to bolo aj na Loseri. 17/12/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Dachstein - na Stoderzinken cez Notgasse Konečne prišlo babie leto. Zo zoznamu plánovaných túr vyberám Dachstein, pretože tam som tohoto roku ešte nebol. Pôjdem na prechádzku podľa pána Paulisa, ktorý dáva reportáže zo svojich výletov na internet. Už ani neviem, prečo treba ísť cez Notgasse. Ale keď tadiaľ chodieva pán Paulis, nebude to zlá voľba. Druhým cieľom je obehať ferraty, ktoré sú tesne pod vrcholom kopca. 10/12/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek sa dozviete. dnes Tomáš Trstenský Svet
Túra Cez Malé Pieniny (sedlo Vabec – Červený Kláštor) Pieniny sú síce maličkým národným parkom, ale svojou rozmanitosťou sú stále oblasťou, kam sa rád vraciam. Zvlášť som si obľúbil a často navštevujem lokalitu blízko sedla Rozdiel nad Litmanovou. A pri voľbe dvojdňovej turistiky padla opäť voľba na túto oblasť s plánom, že noc strávime práve v tomto sedle. včera Stanislav Ďurica Pieniny
Túra Z Jablunkovského k Vlárskemu priesmyku (1) Aj keď som už niečo v živote prešiel, jedna časť Slovenska mi bola úplne neznáma. Severozápadné pohraničie Slovenska. Po jednom náhodnom zbere čučoriedok v oblasti Stratenca ma hrebeň Javorníkov chytil za srdce. Taký pekný kraj a pre mňa bez preháňania Terra incognita. Musím s tým niečo vykonať. Pomaly sa rodil plán na prechod pohraničných hôr z oblasti Beskýd Javorníkmi k Bielym Karpatom jedným vrzom. 18/01/20 Vladimír Mikuš Javorníky, Západné Beskydy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hochschwab – výstup na Karlhoch Kogel 24/01/17 17:52 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Vápencové Alpy (Kalkalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Hochschwab

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2098 m n. m.

    • min: 849 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1300 m

    • klesanie: 1300 m

  • Vzdialenosť
    • 17 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 23.12.2016

  • Doprava
    • parkovisko za St. Ilgen

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.45 (0.14)