VHT

Dolomity - výstup na Piz Boè (3152 m)

31.01.17
Začiatkom júla 2016 som bol s moravskou CK v Dolomitoch. Bývali sme v kempoch Cartinaccio Rosengarten v dedinke Pozza di Fassa a v Cortina D´Ampezzo, a tak sme sa mohli plne venovať spoznávaniu krás „bieleho“ pohoria. Celoročnej turistike je tu podriadené všetko. Každé ráno sme po raňajkách vyrážali autobusom pod niektorý kopec a maximálne po hodine jazdy sme mohli nastúpiť na túru. Lanoviek a chát je tu nespočetne, avšak počas túry človek kľudne aj celý deň kráčal sám. Náš zájazd sa delil na ferratistov a pešiakov. Šiesty deň sme sa vybrali na najvyšší kopec nášho zájazdu a po dlhom uvažovaní som zvolil lanovkový úvod túry.

Trasa

Funiva del Sass Pordoi – Sass Pordoi – Rifugio Forcella Pordoi – Rifugio Capanna Fassa – Forcella dai Ciamorces – Rifugio Forcela Pordoi – Funiva Sass Pordoi – pamätník Ossario del Pordoi a späť

Náš pobyt v luxusnom kempe Cartinaccio Rosengarten sa po piatich nociach končí, a tak je budíček o 6.30 h. Treba sa zbaliť, naraňajkovať a pred ôsmou nás autobus vezie do sedla Passo Pordoi v nadmorskej výške 2 239 m. Po včerajšej večeri sme pri popíjaní a speve riešili aj kto ako pôjde na vrchol. Poslúchol som svoje kolená a pridal som sa k skupine lanovkárov.

Veľkokapacitná kabína lanovky nás vyviezla za 10 minút k chate Rifugio Maria v 2 950 m n. m. V údolnej stanici má sochu Maria Piaz Dezulian, ktorá aj vo vysokom veku chodila na turistiku. Na tabuliach za ňou sú jej fotky z túr a informácie o nej. Kým v údolí bolo teplo, tu hore nás privítala síce modrá obloha, ale vietor a zima. Zišli sme pár metrov k vrcholovému krížu a otvoril sa nám fantastický výhľad na skalné veže skupiny Sasolungo, vrcholky skupiny Catinaccio, ale hlavne Marmolada s typickým ľadovcom. Človek by tu dokázal stáť hodiny a kochať sa! No ak sme nechceli prísť o výhodu získanú vyvezením sa lanovkou a vyhnúť sa davom pri výstupe na Piz Boé, museli sme sa pohnúť.

Snehovým poľom sme klesli 100 výškových metrov k chate Rifugio Forcella Pordoi. Práve tu chlapi z nej služobnou lanovkou vyvážali bedne s potravinami z údolia. V Dolomitoch, tak ako v celej západnej Európe, nepoznajú vysokohorských nosičov a zásobovanie chát riešia vrtuľníkmi, autami či nákladnými lanovkami. Ani sme nešli dnu, ale pokračovali sme chodníkom vyšliapaným v snehu. Predbehli sme pár, ktorý v teniskách, bez ochranných návlekov, paličiek, sa vybral na vrchol... Vyšli to, no toto nerád vidím v danej nadmorskej výške. Pri zmene počasia nastávajú problémy a záchranári majú o zábavu postarané.

Náš cieľ sa týčil pred nami a došli sme k rázcestníku. Vybrali sme sa doprava a sneh vystriedala skala. Výstup bol viac-menej bezproblémový. Občas nám pomáhalo oceľové lano, alebo kramle. Sivosť skál oživovali trsy nádherných fialových kvetov. Po niečo vyše hodine sme boli pri vrcholovom kríži a chate Rifugio Capanna Fassa. Pre tých, čo si niečo kúpia na posilnenie, sú tu drevené lavičky a stoly. Ostatní sa pousádzajú po vrchole a okrem stravy sa môžu opäť kochať fantastickými výhľadmi. No, a ešte sa zabávať na kavke žltozobej (čavka). Akonáhle človek vytiahol niečo z ruksaku, hneď ich pár pristálo obďaleč a čakalo na svoj prídel.

Prúd vystupujúcich turistov začal hustnúť, a tak sme sa rozhodli pre zostup. Napodiv bol ťažší než výstup. Hneď za chatou bolo natiahnuté lano, bez pomoci ktorého by sa strmý úsek snehovým žľabom schádzal dosť zle. Nasledovala sutinová skala, kde bolo treba dávať pozor na každý krok. Roztiahli sme sa doďaleka, a tak sme poslední traja nepostrehli, že skupina na rozdiel od dohovoru nezostupuje k Rifugio Boè na Col Toron v 2 871 m n. m. Keď sme to zistili, chceli sme si skrátiť cestu snehovým poľom, no začali sme zapadať až po kolená. Ale napokon sme sa bez úrazu dostali k ostatným na skalnatý chodník a už v pohode došli k rázcestníku, kde sme ráno odbočili doprava a začali výstup.

Oproti nám išli naozaj davy turistov a boli sme radi, že sme si zvolili skorší nástup a lanovku. Opäť sme stáli pri Rifugio Forcella Pordoi. Viacerí sme sa rozhodli pre peší zostup k autobusu. Pre mňa to znamenalo menší psychický problém. Bolo treba zliezť cez hranu a dosť strmo klesnúť snehovým poľom, držiac sa lana. Približne 20 metrov som sa dosť spotil, no keď popri mne zbiehal chlapík bez istenia, len zakopávajúc päty do snehu, uvedomil som si, že blbnem zbytočne.

Nasledoval bezproblémový zostup serpentínami suťoviskom a neskôr lúkami. Keď som došiel k autobusu, zistil som, že mám ešte dosť času, aby som po asfaltke zašiel k pamätníku z I. svetovej vojny. Stará sa oň nemecká armáda, lebo pripomína padlých Nemcov. Hoci ho práve renovovali, dalo sa vojsť dnu tiež hore točitým schodiskom. Z lavičky nad pamätníkom som sa ešte naposledy zadíval na zelené lúky a belostné skaly nad nimi a prášil som k autobusu, ktorý nás previezol do Cortina D´Ampezzo, kde sme absolvovali menšiu časť nášho desaťdňového zájazdu s cestovnou kanceláriou.

Fórum 2 príspevky
Dolomity - výstup na Piz Bo? (3152 m) 31/01/17 14:32 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. včera Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra GSB: Bacówka w Bartnem – Nowa Wieś Večer sme si s Borisom preprali nejaké veci, no hoci sme ich na paličkách vystrčili z okna von, ráno vôbec neboli suché. Chatár sa ponáhľal k lekárovi, a tak sme museli do ôsmej opustiť chatu. Raňajky o siedmej vôbec neboli na škodu. Parťáci si dali praženicu a dostali ju vcelku na jednej panvici. Ja som chcel klobásu, no večer sme všetky zjedli, a tak boli párky. Deň sa ukazoval byť opäť slnečný, tak sme vykročili na náš piaty deň putovania po Beskydskej magistrále (GSB) ovešaní neuschnutým prádlom. 21/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Poľsko
Túra GSB: Jaworzyna Krynicka – Bacówka w Bartnem Po úžasnej večeri sme strávili skoro hodinu nad papierovými mapami a rozoberali, kade zajtra pôjdeme. Čakala nás najdlhšia etapa nášho šesťdenného putovania a vzhľadom na horúčavy sme nechceli kráčať ani o meter viac. Pelé neverí elektronickým mapám, a tak všetko preveroval na papierových. Ale napokon vybrali časovo najkratšiu a presne takú, ako som naplánoval. Čiže od chaty po zelenej. Dnes dáme červenej GSB zbohom. 14/07/19 Miroslav Svítek Nízke Beskydy, Ľubovnianska vrchovina, +
Najnovšie články na titulke
 
Túra Javorinkou k hrebeňu Malej Magury Pekné počasie Mariánskeho leta mi spôsobilo alergické svrbenie piat. Jediným medikamentom bola možnosť to rozchodiť. Ordinujem si dva juhovýchodné podcelky Strážovských vrchov. Prechod hrebeňom Javorinky a prejdenie hrebeňa Malej Magury, ktoré lemujú v poloblúku severozápadný kraj hornej, Pravnianskej, časti Hornonitrianskej kotliny. dnes Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. včera Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Okolo Omšenia cez Baské, Homôľku a Bartošovicu Bez mučenia sa priznám, že Strážovské vrchy sú pre mňa takmer nedotknutým terénom. Lezenie pri Omšenskej Babe a silvestrovský pobyt v Chvojnici sa odohrali ešte hlboko v minulom tisícročí. Už ani neviem, prečo som sa začal ňúrať v mape práve okolo Omšenia – vrchy, výhľady, pramene, prístrešky – každopádne sa mi zrodil v hlave hrubý koncept. Najprv som mal ísť sám, ale potom sa Monike podarilo odtrhnúť sa od povinností, a tak sme mohli vyraziť v kompletnej zostave aj s Hugom a Čili. 18/10/19 Pavol Timko Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolomity - výstup na Piz Bo? (3152 m) 31/01/17 14:32 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) - horská skupina Sella (Gruppo del Sella)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 3152 m n. m. – Piz Boè (nemecky Boespitze)

    • min: 2259 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 549 m

    • klesanie: 900 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 07.07.2016

  • Doprava
    • zájazdový autobus CK

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.39 (0.09)