VHT

Dolomity - výstup na Piz Boè (3152 m)

31.01.17
Začiatkom júla 2016 som bol s moravskou CK v Dolomitoch. Bývali sme v kempoch Cartinaccio Rosengarten v dedinke Pozza di Fassa a v Cortina D´Ampezzo, a tak sme sa mohli plne venovať spoznávaniu krás „bieleho“ pohoria. Celoročnej turistike je tu podriadené všetko. Každé ráno sme po raňajkách vyrážali autobusom pod niektorý kopec a maximálne po hodine jazdy sme mohli nastúpiť na túru. Lanoviek a chát je tu nespočetne, avšak počas túry človek kľudne aj celý deň kráčal sám. Náš zájazd sa delil na ferratistov a pešiakov. Šiesty deň sme sa vybrali na najvyšší kopec nášho zájazdu a po dlhom uvažovaní som zvolil lanovkový úvod túry.

Trasa

Funiva del Sass Pordoi – Sass Pordoi – Rifugio Forcella Pordoi – Rifugio Capanna Fassa – Forcella dai Ciamorces – Rifugio Forcela Pordoi – Funiva Sass Pordoi – pamätník Ossario del Pordoi a späť

Náš pobyt v luxusnom kempe Cartinaccio Rosengarten sa po piatich nociach končí, a tak je budíček o 6.30 h. Treba sa zbaliť, naraňajkovať a pred ôsmou nás autobus vezie do sedla Passo Pordoi v nadmorskej výške 2 239 m. Po včerajšej večeri sme pri popíjaní a speve riešili aj kto ako pôjde na vrchol. Poslúchol som svoje kolená a pridal som sa k skupine lanovkárov.

Veľkokapacitná kabína lanovky nás vyviezla za 10 minút k chate Rifugio Maria v 2 950 m n. m. V údolnej stanici má sochu Maria Piaz Dezulian, ktorá aj vo vysokom veku chodila na turistiku. Na tabuliach za ňou sú jej fotky z túr a informácie o nej. Kým v údolí bolo teplo, tu hore nás privítala síce modrá obloha, ale vietor a zima. Zišli sme pár metrov k vrcholovému krížu a otvoril sa nám fantastický výhľad na skalné veže skupiny Sasolungo, vrcholky skupiny Catinaccio, ale hlavne Marmolada s typickým ľadovcom. Človek by tu dokázal stáť hodiny a kochať sa! No ak sme nechceli prísť o výhodu získanú vyvezením sa lanovkou a vyhnúť sa davom pri výstupe na Piz Boé, museli sme sa pohnúť.

Snehovým poľom sme klesli 100 výškových metrov k chate Rifugio Forcella Pordoi. Práve tu chlapi z nej služobnou lanovkou vyvážali bedne s potravinami z údolia. V Dolomitoch, tak ako v celej západnej Európe, nepoznajú vysokohorských nosičov a zásobovanie chát riešia vrtuľníkmi, autami či nákladnými lanovkami. Ani sme nešli dnu, ale pokračovali sme chodníkom vyšliapaným v snehu. Predbehli sme pár, ktorý v teniskách, bez ochranných návlekov, paličiek, sa vybral na vrchol... Vyšli to, no toto nerád vidím v danej nadmorskej výške. Pri zmene počasia nastávajú problémy a záchranári majú o zábavu postarané.

Náš cieľ sa týčil pred nami a došli sme k rázcestníku. Vybrali sme sa doprava a sneh vystriedala skala. Výstup bol viac-menej bezproblémový. Občas nám pomáhalo oceľové lano, alebo kramle. Sivosť skál oživovali trsy nádherných fialových kvetov. Po niečo vyše hodine sme boli pri vrcholovom kríži a chate Rifugio Capanna Fassa. Pre tých, čo si niečo kúpia na posilnenie, sú tu drevené lavičky a stoly. Ostatní sa pousádzajú po vrchole a okrem stravy sa môžu opäť kochať fantastickými výhľadmi. No, a ešte sa zabávať na kavke žltozobej (čavka). Akonáhle človek vytiahol niečo z ruksaku, hneď ich pár pristálo obďaleč a čakalo na svoj prídel.

Prúd vystupujúcich turistov začal hustnúť, a tak sme sa rozhodli pre zostup. Napodiv bol ťažší než výstup. Hneď za chatou bolo natiahnuté lano, bez pomoci ktorého by sa strmý úsek snehovým žľabom schádzal dosť zle. Nasledovala sutinová skala, kde bolo treba dávať pozor na každý krok. Roztiahli sme sa doďaleka, a tak sme poslední traja nepostrehli, že skupina na rozdiel od dohovoru nezostupuje k Rifugio Boè na Col Toron v 2 871 m n. m. Keď sme to zistili, chceli sme si skrátiť cestu snehovým poľom, no začali sme zapadať až po kolená. Ale napokon sme sa bez úrazu dostali k ostatným na skalnatý chodník a už v pohode došli k rázcestníku, kde sme ráno odbočili doprava a začali výstup.

Oproti nám išli naozaj davy turistov a boli sme radi, že sme si zvolili skorší nástup a lanovku. Opäť sme stáli pri Rifugio Forcella Pordoi. Viacerí sme sa rozhodli pre peší zostup k autobusu. Pre mňa to znamenalo menší psychický problém. Bolo treba zliezť cez hranu a dosť strmo klesnúť snehovým poľom, držiac sa lana. Približne 20 metrov som sa dosť spotil, no keď popri mne zbiehal chlapík bez istenia, len zakopávajúc päty do snehu, uvedomil som si, že blbnem zbytočne.

Nasledoval bezproblémový zostup serpentínami suťoviskom a neskôr lúkami. Keď som došiel k autobusu, zistil som, že mám ešte dosť času, aby som po asfaltke zašiel k pamätníku z I. svetovej vojny. Stará sa oň nemecká armáda, lebo pripomína padlých Nemcov. Hoci ho práve renovovali, dalo sa vojsť dnu tiež hore točitým schodiskom. Z lavičky nad pamätníkom som sa ešte naposledy zadíval na zelené lúky a belostné skaly nad nimi a prášil som k autobusu, ktorý nás previezol do Cortina D´Ampezzo, kde sme absolvovali menšiu časť nášho desaťdňového zájazdu s cestovnou kanceláriou.

Fórum 2 príspevky
Dolomity - výstup na Piz Bo? (3152 m) 31/01/17 14:32 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata pod dubom Pri turistickom okruhu zo Sklených Teplíc do Vyhní a späť som na zelenej značke z Pustého hradu našiel najprv pod kopcom Bralce pekne upravený prameň a asi po 1 km som natrafil na lúke Janovo s posedom veľký senník plný sena a na druhej strane v lese malú poľovnícku chatu s verandou. 09/11/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Túra Hontianske Nemce – Plášťovce – Dudince So ženou sme sa vybrali po štvrtýkrát do Dudiniec na relaxačný pobyt. V duchu som riešil, čo budem robiť, kade chodiť vo voľnom čase, keď som už všetko naokolo pochodil. Našťastie, po rokoch opäť sprevádzkovali, aj keď len cez pracovný týždeň, vlak Zvolen – Šahy. Žena brala kúry a ja túry. Vlak o 9.09 h býval vždy plný a aj spiatočný o 15.48 h z Krupiny. Babie leto bolo priam ideálne, a tak som si prešiel zase nové trasy v širšom okolí Dudiniec. 04/11/19 Miroslav Svítek Krupinská planina
Prístrešok Chata Lesov SR Vydrica Pri mojom trojtýždňovom pobyte v kúpeľoch Sklené Teplice som neraz kráčal Vydričnou dolinou. Zatiaľ čo kroky drvivej väčšiny kúpeľných hostí sa končili pri odbočke k miestnej časti Sady, kde sa nachádzala stajňa miestneho salaša, ja som ju prešiel celú zopárkrát. Tak isto som vyšiel aj všetkými lesnými odbočkami z nej do okolitých lesov. Keď som si naplánoval, že neznačene prejdem cez Holý vrch Čečetkovým lesom na samotu Konice, narazil som pár metrov od asfaltky na chatu Lesov SR, štátny podnik Banská Bystrica, odštepný závod Žarnovica. 19/10/19 Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. dnes Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. včera Ľubomír Mäkký Svet
Túra Cez Hrádok na Čertove chodníky vo Vtáčniku Sú miesta, na ktoré chodíme radi. Neprekáža nám, aj keď je to niekoľkokrát za rok. Miestne príslušný genius loci zabráni, aby sa nám to zunovalo. Jedným takým je Hrádok nad Bystričianskou dolinou. Magické miesto, známe hlavne skalolezeckej verejnosti. Ja síce z výšok mám skôr závrate, neprislúcham k tejto spoločnosti, no je to tiež turisticky veľmi atraktívna oblasť aj pre bežného návštevníka. Bola viackrát spomínaná na Hikingu ako zaujímavá časť pohoria Vtáčnik. včera Vladimír Mikuš Vtáčnik

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dolomity - výstup na Piz Bo? (3152 m) 31/01/17 14:32 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Taliansko: Alpy (Alpi) – Východné Alpy (Alpi Orientali) – Južné Vápencové Alpy (Alpi sud-orientali) – Dolomity (Dolomiti) - horská skupina Sella (Gruppo del Sella)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 3152 m n. m. – Piz Boè (nemecky Boespitze)

    • min: 2259 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 549 m

    • klesanie: 900 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 07.07.2016

  • Doprava
    • zájazdový autobus CK

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.41 (0.09)