Trasa

Nová Baňa – Kohútovo – Predný Šarvíz – Zadný Šarvíz – Tajch

Trasu začínam na železničnej stanici v Novej Bani. Do centra mesta ma privedie za 15 až 20 minút príjemný lesný chodník, značený súbežnými červenými, zelenými aj žltými značkami. Ako prvá nás opustí žltá značka, ktorou môžeme pokračovať na NCH Zvonička a na Kohútovo v prípade, ak chceme vynechať centrum Novej Bane. To však nie je môj prípad, a preto idem ďalej, tento raz popri ceste. Na Námestí sv. Alžbety sa značky rozchádzajú – červená smerom na Veľký Inovec, zelená do Veľkej Lehoty a najnovšie od decembra 2016 tu má východisko aj nová pásová modrá TZT do Žarnovice.

Centrum niekdajšieho slobodného kráľovského banského mesta rozhodne stojí za prehliadku. Pozornosť upúta budova mestskej radnice zo 14. storočia či kostol Narodenia Panny Márie. Najväčším dojmom však na mňa zapôsobilo neskoroklasicistické súsošie Najsvätejšej Trojice, ktoré prešlo v uplynulých rokoch komplexnou renováciou a pred zrakmi okoloidúcich ho roky ukrývalo lešenie. V závere roka 2016 sa však ukázalo v plnej kráse.

Od tzv. špitálskeho Kostolíka sv. Alžbety idem po modrej značke najprv poza paneláky a ďalej strmšie cestou do Kohútova, kde sa k nám pripája znova žltá značka od železničnej stanice v Novej Bani spolu s NCH Zvonička (k samotnej Zvoničke je to odtiaľto asi 7 minút peši, mimochodom aj exteriér Zvoničky bol v rokoch 2015-16 kompletne opravený). Kohútovo je pútnickým areálom Novej Bane, dominantou ktorého je neogotická kaplnka Panny Márie z roku 1863 a sekvojovec mamutí, ktorý dosahuje úctyhodnú výšku 34 m. Očaruje ma nádherné prírodné prostredie, do ktorého je areál zasadený.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kohútovo je zároveň východiskom (resp. ukončením, ak by sme chceli sledovať číslovanie stanovíšť vzostupne) nového náučného chodníka Zbojnícke studničky, ktorý pre verejnosť otvorili len prednedávnom - 9. novembra 2016. Chodník je dlhý približne 10 km, v celej dĺžke je značený symbolom náučného chodníka, a to trocha netradične - modrou farbou (obvykle sa pre tieto účely používa farba zelená). V tomto prípade však výber farby možno považovať za tak trocha symbolický, keďže NCH je tematicky zameraný práve na vodu. Studničky po trase chodníka boli opravené v priebehu roka 2016 na základe výzvy, vypísanej mestom Nová Baňa. Ďalšie údaje možno ľahko dohľadať na internete. Nasledujúce riadky budú preto skôr o mojich dojmoch z chodníka, ako aj o možnostiach, ako si možno jeho návštevu naplánovať.

Prvý úsek z Kohútova po Predný Šarvíz vedie spoločne s novou modrou pásovou značkou do Žarnovice, ako aj žltou značkou (a tiež zeleným náučným chodníkom) na Zvoničku – teda až na jednu menšiu výnimku, keď ma modré značenie náučného chodníka čoskoro posiela k prvej studničke Rovienka. Zastavím sa pri nej len krátko a hneď pokračujem na lúky na Prednom Šarvíze, kde definitívne opúšťam žltú TZT na Háj a Zvoničku a ďalej idem spolu s modrou značkou. Otvorený terén poskytuje pekné výhľady na severozápadnú stranu, smerom do pohoria Vtáčnik. Nasleduje mierne klesanie a už sa zastavujem pri Hraškovej studničke. O kúsok ďalej sa opäť otvoria výhľady, tento krát na novobanské štále pod Vojšínom. O chvíľu som sa rázcestí viacerých lesných ciest, neďaleko ktorého stojí poľovnícka chata na Zadnom Šarvíze.

Okolie pôsobí veľmi príjemným dojmom. Pár desiatok metrov od chaty je značená odbočka k dvom Zbojníckym studničkám (je tu ešte náznak tretieho prameňa, ten je však v čase mojej návštevy bez vody). Cestou nadol by sa dalo pohodlne zísť do Rudna nad Hronom, značená síce nie je, ale zablúdenie rozhodne nehrozí. Pri chate opúšťam modrú značku, ktorá odtiaľto pokračuje stúpaním na Drienčie a ďalej do Žarnovice. Láka ma aj táto trasa, ale šancu dostane až nabudúce. Len čo využívam chvíľku na drobné občerstvenie, stretávam turistu. Ten si to zamieril práve do Žarnovice v snahe vyskúšať nový chodník, ktorý sa zatiaľ nenachádza na žiadnej papierovej mape.

Pokračujem druhou časťou nášho náučného chodníka, ktorý odtiaľto klesá do nižších polôh, a teda výhľadov bude pomenej. Spočiatku kvalitnou lesnou cestou, potom kľukatiac sa lesným chodníčkom prichádzam k Johanskej studničke. Ako tak idem od jednej ku druhej, každá z nich ma zaujme originálnym vyhotovením a architektonickým stvárnením. Len kúsok ďalej nachádzam drevené prvky zabezpečujúce schodnosť chodníka v podobe schodíkov a mostíka ponad potok. Všetko je celkom nové. Ešte pár metrov a som pri Lipinskej studničke. Pomenovanie dostala podľa lipového porastu v jej okolí. Keďže je polovica decembra, vychutnávam si zaujímavé pohľady na ľadové kráľovstvo zahalené inovaťou, z ktorého občas vyčnievajú strašidelne vyzerajúce stromy. Ako však kráčam ďalej, je cítiť blížiacu sa civilizáciu – idem stále nižšie a aj cesta sa rozširuje.

Prichádzam k ďalšej zastávke - Jarmila. Tento raz to nie je studnička, ale rybník, ktorý bol vybudovaný v roku 1950. Existoval však len krátko, lebo o niekoľko rokov neskôr ho zničila silná prietrž mračien. Doteraz sú viditeľné stopy niekdajšej existencie. V každom prípade, nevyzerá to tu ani zďaleka tak dramaticky, ako som mal možnosť pocítiť pri mojej návšteve Protržené přehrady v Jizerských horách, kde sa udialo síce niečo podobné, avšak omnoho väčších rozmerov a žiaľ, aj s tragickými následkami na ľudských životoch či zničujúcich materiálnych škodách.

Záverečná časť chodníka vedie v blízkosti ľudských obydlí, okrajom sadov a záhrad. Víta ma drevená tabuľa a do nej vpísaný text, z ktorého vyberám prvé a posledné slová: „Som tvoj les. Teplo tvojho krbu, i strecha tvojho domu,... i drevo tvojho kríža. Háj ma!“ Ani sa nenazdám a schádzam na asfaltku vedúcu smerom na Kostivrch. Popri autobusovej zastávke Rígeľ (najmä cez víkend je ponuka spojov slabšia) prejdem na druhú stranu a krátkym výstupom som pri brehu Tajchu. Náučný chodník ešte obchádza Tajch po celom jeho obvode. Keďže je december, je tu pomerne pokoj, inak to asi môže vyzerať v letnej sezóne. Vodná nádrž bola vybudovaná v rokoch 1792 - 1794 s primárnym účelom zásobovať vodné jarky a tunely slúžiace na pohon technických zariadení baní. Tak tomu bolo až do definitívneho konca banskej činnosti v roku 1887. Súčasné využitie Tajchu spočíva v športovo-rekreačných aktivitách a rybolove.

Od Tajchu sa vrátim poniže k zastávke a autobusom naspäť do Novej Bane. Nový chodník sa dá prejsť pohodlným tempom za 4 hodiny, je nenáročný a vhodný aj pre rodiny s deťmi. Aj keď NCH je tematicky zameraný na vodu, jej kolobeh v prírode a ochranu, jeho absolvovanie ponúka viacero pekných výhľadov na okolie Novej Bane. Výhodou je možnosť spojiť návštevu NCH Zbojnícke studničky s novou modrou TZT do Žarnovice, príp. ďalším NCH Zvonička, ktorý sprístupňuje okrem iného krásne výhľadové miesta Červená skala a Havrania skala. Jeho súčasťou bude rozhľadňa na Háji (t. č. vo výstavbe, ktorá však pre počiatočné problémy naberá časový sklz, s jej otvorením sa počítalo pôvodne ešte v roku 2015). Taktiež je možné zvážiť aj ďalšie alternatívne, i keď neznačkované prístupy, napr. z Rudna nad Hronom. Som príjemne prekvapený poslednými aktivitami v Novej Bani a to je aj dôvod, prečo sem v poslednom čase chodievam na turistiku častejšie než kedysi.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek