1. deň

Vinné, časť Hôrka – Pod Senderovom – Vinianske jazero – Pod Vinianskym hradom – Viniansky hrad – Porúbka – Chlm – Chlmec – Jasenov

Z Hôrky na Viniansky hrad

V jedno mrazivé februárové ráno vystupujem z autobusu na zastávke Vinné–Hôrka. Chlad sa mi nemilosrdne derie pod kožu, tak sa rozhliadam, kde by som sa nakrátko zohrial pri čaji s rumom. Hôrka je rekreačným strediskom ležiacim na brehu Zemplínskej Šíravy. V lete je tu v prevádzke množstvo zariadení, kde sa dá občerstviť, ale teraz je všetko zatvorené, takže z čaju s rumom nebude nič. Rezko vyrážam po ceste medzi chatami. Onedlho ma zelená značka privádza k pozostatkom kostola stojaceho na terase pod vrchom Senderov. Miesto na mňa vplýva mimoriadne silným „genius loci“. Výhľad na Zemplínsku Šíravu, mohutný drevený kríž a pokrútené staré stromy ho len umocňujú. Sediac na starých múroch v duchu hútam, ako to tu asi vyzeralo v časoch dávnych...

Čas pokročil, pomaly sa dvíham a opúšťam magické miesto. Značka vedie lesom, pomaly stúpam do sedla medzi Senderovom (310 m) a Malým Senderovom (306 m). Odtiaľ striedavo klesám a znovu stúpam, až nakoniec stojím na brehu Vinianskeho jazera. Aj tu sa nachádza viacero zariadení cestovného ruchu, no väčšina z nich je zatvorená. Len koliba na brehu jazera a blízky hotel sú v prevádzke. Mňa zlákala koliba, kde pri krbe raňajkujem. Ešte si doplním do termosky čaj, dám si rum a znovu vyrážam. Idem lesom, cez ktorý preteká Kamenný potok. Jeho koryto akoby tu vytvorilo „miniatúrny model“ Veľkého kaňonu. Kľukatí sa, voda tu vymyla príkre brehy, ktoré sú miestami hlboké viac než stopäťdesiat centimetrov. Cítim sa tu ako v miniatúrnej Amerike.

Zakrátko sa značka napojí na asfaltovú cestu, ktorá z juhu obchádza rozložitý masív vrchu Dlhá. Po kilometri ju opúšťam a prichádzam na križovatku pod Vinianskym hradom. Odtiaľto je to na hrad kúsok. Pokračujem chodníkom, ktorý sa napája na starú hradnú cestu. Onedlho som na hradnom nádvorí. Hrad je pomerne rozsiahly, hlavne ak k nemu prirátame rozsiahle valové opevnenie s priekopami. Podobne ako okolité ruiny, aj tu prebiehajú záchranné a rekonštrukčné práce. Z vyhliadok pri múroch sú pekné pohľady na okolie so Zemplínskou Šíravou. Ako zaujímavosť spomeniem vinohrad, ktorý je vysadený pod južnými múrmi. Podľa informačnej tabule tu v minulosti hradní páni vinič nielen pestovali, ale aj víno z neho na hrade dorábali.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smer Porúbka

Po prehliadke hradu sa vraciam na rázcestie pod Vinianskym hradom. Modrá značka odtiaľto pokračuje po nespevnenej ceste cez pomerne veľké rúbanisko, ktoré začína zarastať hustou mladinou. Cesta je poriadne podmáčaná a rozbahnená. Palička mi ide do blata na niektorých miestach zaboriť až do hĺbky 70 centimetrov! Postupujem pomaly, opatrne skúmam terén pred sebou. Boli úseky, kde som sa musel popri ceste predierať hustou mladinou v dĺžke niekoľkých desiatok metrov. Po takmer kilometri konečne prichádzam k okraju lesa. V ňom je cesta schodná. Ako sa dostávam k miestu, kde značka prechádza cez Trnavský potok, opäť musím skúmať terén pred sebou, lebo niekto idúci predo mnou sa tu hlboko zabáral do rozbahneného brehu. Vydýchnem si, keď som za potokom. Rezko zdolávam necelých 50 výškových metrov a za pár minút dosahujem lúku, ležiacu na nevýraznom a plochom hrebeni. Prejdem cez les a z ďalšej lúky už vidím Porúbku. V pohodovom tempe onedlho prídem na malé námestie v centre obce. Krčma nie je v prevádzke, ale miestni chlapi upravujúci okolie ma núkajú zo svojich pivných zásob. A keďže je medzi nimi manžel starostky, tak sa mi ujde aj za hlt domáceho páleného.

Chlm, Chlmec a Jasenov

Z námestia pokračujem popri cintoríne hore kopcom cez lúky až pod vrchol Chlmu. Značka prechádza popri malom, šachorinou zarastenom jazierku. Za ním cesta po vrstevnici traverzuje vrchol a privádza ma na lúku. Z nej je pekný pohľad do údolia Ptavy a na vrchy Skalka, Červená skala a Humenská. Vidieť aj Humenné a na obzore vrchy Ondavskej vrchoviny. Kúsok poniže sa nachádza vrcholová stanica lyžiarskeho vleku. Keďže snehu nieto, je tu úplne pusto. Žltá značka, ktorou odtiaľto pôjdem, prudko klesá po zjazdovke. Na podmáčanom teréne sa mi dosť šmýka, a tak som rád, že som bez pádu zišiel dole. Odtiaľto vedie do dediny Chlmec spevnená cesta. Pri prvých domoch sa informujem, či je krčma otvorená. Keďže dostávam kladnú odpoveď, onedlho sedím pri horúcom čaji.

Príjemne naladený o hodinku vyrážam. Prechádzam popri novom kostole, povyše ktorého sa dostávam na lúky a neskôr k okraju borovicového lesa. Nasleduje strmý krátky úsek, ktorý sa končí na skalnej vyhliadke. Z tohto miesta je vidieť na Chlmec, Chlm a hrebeň pohoria. Značka ma vedie okrajom skál až k poľnej ceste. Prechádzam popri lese, neskôr klesám krížom cez lúku ku korytu Jasenovského potoka. Z celého úseku sú veľmi pekné a pre mňa netradičné pohľady na Jasenovský hrad. Začína sa stmievať, keď prichádzam do Jasenova. Na konečnej zastávke autobusu sa moja dnešná túra končí. Z dediny som sa autobusom presunul do neďalekého Humenného, kde som mal zabezpečený nocľah.

2. deň

Porúbka – Chlm – Veľká Dubová – Krivoštianka – Krivošťany – Brekov – hrad Brekov – Brekov

Druhý deň pobytu vo Vihorlatských vrchoch si prejdem značky v oblasti vrchu Krivoštianka a ak mi zostane čas, navštívim hrad Brekov.

Z Porúbky cez Krivoštianku do Krivoštian

Z Humenného do Porúbky sa odveziem prvým ranným autobusom. Vystupujem na malom námestí. Je tu pusto. Aj počasie sa zmenilo. Včerajší slnečný deň vystriedalo sychravé ráno. Po rovnakej trase, akou som išiel včera, vystúpim k hornej stanici lyžiarskeho vleku pod Chlmom. Tu si dám krátku prestávku. Napriek zamračenej oblohe sú pohľady na okolie rovnako pekné ako včera, keď svietilo slnko. Začína sa príjemný hrebeňový chodník. Spočiatku prechádzam riedkym lesom. Ako postupne hustne, mohutné buky tu vytvárajú tajomné zákutia. Za Uhliskami, ktoré z juhu obchádzam, sa dostávam na lúku. Z jej hornej časti znovu vidím Jasenovský hrad. Onedlho prichádzam na rázcestie Veľká Dubová, odkiaľ sa dá k nemu dostať za 20 minút. Na hrade som bol naposledy pred rokom, keď som absolvoval túru po hrebeni pohoria.

Z rázcestia značka vedie hustým lesom. Za plochým vrchom Plúštie klesnem na zvážnicu, z ktorej po krátkom úseku musím prudko vystúpiť ku krížu na hrebeni. Ten dal vybudovať v roku 1935 Michal Vojtko. Od roku 2004 slúži pre stretnutia veriacich obcí Jasenov a Staré. Za krížom sa začína bralnatý hrebeň Krivoštianky. Škoda, že chodník nevedie priamo po ňom, ale ho obchádza z južnej strany. Napriek tomu sa dá na viacerých miestach vybehnúť na bralá či prejsť si po nich viacero úsekov. Les je tu veľmi pekný. Staré a krivé stromy navodzujú tajuplnú atmosféru, ktorá je umocnená sychravým počasím. Za necelú hodinu prichádzam k prístrešku. Z vrcholu, na ktorý vedie krátka odbočka, sú výhľady dosť obmedzené. Napriek tomu sa dajú v okolí nájsť miesta s výhľadmi na Humenné a okolie.

V prístrešku si doprajem dlhšiu pauzu. Oddýchnutý vyrážam vpred. Pred sebou mám posledný úsek, zostup do Krivoštian. Spočiatku idem popri hrebeni, neskôr začínam klesať. Ako sa približujem k obci, klesanie je strmšie a strmšie. Až tesne pred vinohradmi sa zmierňuje a značka ústi na spevnenú cestu. Po nej pokračujem do centra pri rieke Laborec. Krivošťany sú dnes časťou Strážskeho. Miestna krčma je dnes (nedeľa doobeda) zatvorená, preto sa usadím na brehu rieky, kde si premyslím plán presunu na hrad Brekov.

V Brekove

Na hrade Brekov som nebol 22 rokov. Od tých čias sa tu mnohé zmenilo. Združenie na záchranu Brekovského hradu iniciovalo archeologický výskum a začalo ruinu opravovať. Pod hradom vzniklo malé múzeum (v zime zatvorené), prebiehajú tu viaceré akcie – Noc hradov a zrúcanín, Drugethovské slávnosti a pod.

Pôvodne som plánoval ísť z Krivoštian po pravom brehu Laborca až ku kameňolomu pred Brekovom. Hlboko rozorané a rozbahnené polia pri brehu, ale hlavne neexistujúca poľná cesta - mimochodom, na mape vyznačená, ma prinútili zmeniť plán presunu. Skôr ako začnem študovať cestovné poriadky, zbadám idúce auto. Inštinktívne zamávam - zastavuje. Na moju veľkú radosť, šofér ide do Humenného a nerobí mu problém vysadiť ma v Brekove pri smerovníku. Odtiaľto pokračujem hore dedinou. Na hornom konci značka odbočuje na starú hradnú cestu. Záchrancovia hradu popri nej vysadili novú aleju, nesúcu meno kráľa Mateja I. Korvína, ktorý na hrade v rokoch 1473/74 zimoval. Cesta ústi do sedla medzi hradným vrchom a masívom Klokočiny. Každému odporúčam vystúpať trochu vyššie po svahu, odkiaľ je pohľad na celú ruinu. Z tadiaľto vedie lesný chodník k známym jaskyniam, z ktorých najznámejšia je Brekovská jaskyňa. Škoda, že jaskyne nie sú verejnosti prístupné, hoci sa o ich sprístupnení uvažovalo.

Areál hradu je pekne upravený. Opravená je nielen mohutná brána, ale aj stredný a horný hrad. Vybudované sú chodníky, schody a zábradlia, ktoré uľahčujú pohyb po zrúcanine. Z hradu sú veľmi dobré výhľady na Humenné a hrebeň Vihorlatských vrchov s dominantným Vihorlatom. Celkovo hodnotím dojem z hradu výbornou známkou.

Záver

Keď sa začne stmievať, opúšťam hrad a vraciam sa do dediny. Do odchodu vlaku mi chýba viac než hodina, tak sa usádzam v malom bare neďaleko železničnej stanice. Sediac pri krbe v pohodovej nálade tradične hodnotím celú túru ako veľmi dobrú. A to hlavne z dôvodu, že prejdením značiek v oblasti Krivoštianky som prešiel vo Vihorlatských vrchoch všetky vyznačené trasy. A to ma veľmi teší! Po hodine sa presuniem na železničnú stanicu a za malý moment ma vlak unáša domov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek