Túra

Kováčovské kopce a Bíňanský sprašový profil

09.03.17
Na porovnanie opíšem dve totožné túry počas dvoch rôznych zím. Január roku 2014 bol bez snehu a túra z Chľaby do Kamenice nad Hronom a späť bola úplne iná. Bola v podstate jesenná, oproti tomuto roku, kedy sa mrazy a sneh nevyhli ani týmto končinám (išli sme opačne). Ako bonus priblížim prírodnú pamiatku Bíňanský sprašový profil.

Burda, po starom Kováčovské kopce, je Ipľom odrezaná časť zvyškov Boržoňského stratovulkánu (Börzsöny). V rámci pohorí na Slovensku ide o jedno z najmenších a najteplejších pohorí s unikátnou flórou a faunou. Napríklad tu nájdeme jediného zástupcu čeľade scinkovité na Slovensku - krátkonôžku štíhlu.

Chľaba / Kováčov – Kamenica nad Hronom

Auto nechávame na malom parkovisku na okraji dediny pri oplotenom ústave v Kováčove (patrí k Chľabe). Ako tu už niekto spomínal pri opise trasy, aj nám sa podarilo značku stratiť hneď na začiatku po prechode koľajníc. Ale bolo jasné, že treba ísť hore, tak sme sa vybrali priamo, čo bolo celkom strmé. Na okraji hrebeňa je pamätník, či skôr jeho zvyšky, pekné výhľady sú aj odtiaľto. Nakoniec predsa len na značku natrafíme a pokračujeme po nej.

Cestou si všimneme niekoľko dier v zemi. Sú to zvyšky banských diel pravdepodobne z konca 2. svetovej vojny s nie úplne jasným určením. Pravdepodobne mali slúžiť ako sklady. Koho by to zaujímalo podrobnejšie, viac sa dozvie z výborného videa, ktoré natočili českí jaskyniari, či na ČierneDiery.sk. V súčasnosti nedokončené banské diela slúžia hlavne netopierom, pri výlete s deťmi treba dať pozor, aby, ak sa budú motať okolo chodníka, niekam nespadli. Niektoré otvory sú blízko chodníka.

Pohorím prechádzala tiež pevnostná línia budovaná pred 2. svetovou vojnou Československom a bolo tu vybudovaných veľa opevnených bodov. Všetky sú buď rozvalené alebo zahladené. Boli systematicky likvidované maďarskou armádou po Viedenskej arbitráži. Viac na mapa.opevneni.cz, treba zapnúť zobrazenie pevností VII sbor.

Na druhej strane údolia ako dve oči svietia vo svahu protiľahlého kopca opustené kameňolomy. Po čase prichádzame na križovatku značkovaných chodníkov a pokračujeme na vyhliadku „Skaly“. Cestou, „vďaka“ činnosti lesníkov, je pár obmedzených výhľadov na sever na slovenskú stranu. Z vyhliadky Skaly sú výhľady naozaj krásne, na Piliš (Pilis), Vyšehradské vrchy (Visegrádi-hegység) a Gereče (Gerecse) v pozadí, okolie Štúrova, Chrbát ale hlavne na Dunaj, Ostrihom a jeho katedrálu. Ďalej smerom do Kamenice nad Hronom je značkovaný chodník s náučným chodníkom Kováčovské kopce. Je tu niekoľko tabúľ so základnými informáciami o lokalite a niekoľko ďaľších vyhliadok. Posledný úsek vedie lesostepou s kavyľovými lúkami strmo do dediny. Vraciame sa naspäť rovnakou trasou celkom hlučným lesom, počuť niečo ako krochkanie a dupot... Teraz ideme posledný úsek po značke popri plote ústavu a čo ma nemilo prekvapilo, bol tam poriadny neporiadok, plno smetí...

Po príchode k autu sa ešte prejdeme po brehu Dunaja, nádherné výhľady sú aj z brehu. V lúčoch zapadajúceho slnka rieka vyslovene svieti odrazeným svetlom.

Kamenica nad Hronom – Kováčov

Pri druhom výlete sme sa vybrali naopak z Kamenice nad Hronom. V dedine nás zastavil miestny ujko a lámanou slovenčinou hovorí, že hore sa nedostaneme, na chodníku má byť ľad. Hovorím, že sme na to pripravení a nenecháme sa odradiť. Nakoniec to bolo vcelku bez problémov, šmýkalo sa len na pár miestach. Chodník bol prejdený, nešli sme čerstvým snehom. Tentokrát sa pri zemi držala hmla, hlavne nad vodou, takže výhľady boli trocha iné. Sneh je hlavne v lese, na skalnatých stráňach nie je sneh všade. Andezitové skaly sú zväčša bez snehu. Ideme na koniec hrebeňa a späť, do Chľaby neschádzame a vraciame sa. Keďže máme ešte čas ideme sa pozrieť na blízky prírodný výtvor.

Bíňanský sprašový profil

Ako tam trafiť?

Má síce v názve Bíňu, ale ide sa k nemu z obce Čata. Ak idete z Bíne, tak sa vyberte popri prvom dome dediny na pravej strane okolo plota chodníčkom k rieke. Zostup ku Hronu je istený vysekanými schodíkmi a oceľovým lanom. Po brehu je možné si prejsť popod celý útes.

Prírodná pamiatka nie je veľmi známa, ale určite stojí za návštevu. Nečakane parádny pohľad. Je to vlastne útes, vytvorený eróznou činnosťou Hrona, ktorý sa na tomto mieste na pravom brehu zarezal asi 10 - 15 metrov do sprašového podložia. Dnes Hron netečie priamo pod útesom. Keďže bolo nebezpečné sa pohybovať popri ňom, či už hore alebo dole, bola vybudovaná hrádzka popred samotný útes a voda, čo je pod útesom, je niečo ako mŕtve rameno. Ide o priesaky z rieky a zároveň je sem odvodnený samotný útes. Hron bol čiastočne zamrznutý. Aj keď boli miesta, kde by dalo prejsť na druhú stranu, neriskovali sme to a prešli sme sa popri brehu. Okrem útesu je možné vidieť pár malebných zákutí pri rieke či pozorovať vodné vtáctvo.

Cestou naspäť si pozrieme zvyšky valov v Bíni. Ich pôvod je nejasný, sú rôzne teórie. Išlo o opevnenie tábora vojska Štefana Vajka (neskorší Štefan I.), kde sa sústreďovalo vojsko pred bitkou s Kopáňom (jeho strýko a vodca pohanského povstania)? Alebo to bol avarský hrinok (opevnenie)? Či má byť dokonca až z doby markomanských vojen? Podľa posledných výskumov vraj pochádza asi z veľkomoravských čias. Na niektorých miestach je stále približne 8 – 10 m vysoký. V Bíni je aj krásna rotunda a románsky dvojvežový kostol. Za kostolom tečie Hron a je tam tiež veľmi strmý a vysoký breh.

Diskusia
Kováčovské kopce a Bíňanský sprašový profil 10/03/17 15:20 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Cserhát - na najvyšší vrch Naszály Po dokončení minisérie o Cserháte mi napadlo, že by sa ju patrilo doplniť o najvyšší vrch – Naszály. A ani nie je ďaleko, v okolí som sa už párkrát pohyboval. Za východisko sme zvolili Katalinpusztu, čo je časť obce Szendehely (nemecký názov Sende), neďaleko Vácu (slovensky Vacov). Bol to nečakane pekný výlet, aj keď trocha dlhší, než som si myslel. 15/08/17 Vladimír Prutkay Svet
Túra Cserhát - Páris patak (Palócky Grand Canyon) Prakticky priamo oproti slovenskej dedine Muľa, za Ipľom, sa nachádza tzv. „Palócky Grand Canyon“. Ide o tiesňavovú dolinu potoka Paris. Tok je len občasný, voda je tu len po dažďoch.A prečo palócky? Palóci sú regionálna a nárečová skupina Maďarov, obývajúca hlavne niekdajšie župy Novohrad a Gemer (na oboch stranách hranice). Ich pôvod sa odvodzuje od Kumánov, konkrétne od tzv. bielych Kumánov (po rusky Polovci – plaví, z toho vzniklo slovenské Plavci – majú po nich mená napr. Plavecký hrad a hrad Plaveč). Stále si zachovávajú vedomie určitej odlišnosti a sú na ňu patrične hrdí. 13/06/17 Vladimír Prutkay Cerová vrchovina, Maďarsko
Túra Cserhát – Havraní kameň (Hollókő) a Sztrahora Najznámejší hrad Cserhátu - Havraní kameň (Hollókő), sa nachádza na skok nad rovnomennou dedinou, ktorá je spolu s hradom a okolím pamiatkou UNESCO, podobne ako náš Vlkolínec. Vďaka obnoveným mostom cez Ipeľ je ľahko prístupný aj zo Slovenska. Od novohradského mesta Sečany (Szécsény), mimochodom tiež sú tu zvyšky hradu a mestských hradieb, určite stojí za prechádzku. Bolo tu sídlo tureckého sandžaku a odohrala sa tu jedna z najväčších bitiek – bitka pri Sečanoch. Od mesta je to k nášmu cieľu približne 15 km. 23/05/17 Vladimír Prutkay Cerová vrchovina, Maďarsko
Najnovšie články na titulke
 
MTB Veľká lúka, Studňa a Hrdzavá dolina z Revúcej Tento nápad mi v hlave "kvitol" už dlhšiu dobu. Aj napriek tomu, že som na Muránskej planine bol už niekoľkokrát, doteraz to bolo vždy len po "vlastných". Rozhodol som sa preto prejsť si tento kút Slovenska na bicykli. Cyklotúru som absolvoval v závere horúčav, ktoré sa vyskytli na Slovensku na začiatku augusta 2017. dnes Cyril Siman Muránska planina
Recenzia Najkrajšie vyhliadky Pekný výhľadový bod, z ktorého vidieť okolitú krajinu, zaujíma asi každého turistu. Samozrejme, aj zahmlený les a zučiaci potok majú svoje čaro, ale túry obsahujúce pekné výhľady sú jednoducho považované za atraktívne. Ešte minulý rok sa tejto témy chopilo vydavateľstvo Dajama a svoju zbierku publikácií rozšírilo o knihu venovanú najkrajším vyhliadkam na Slovensku. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy
Túra Júlske Alpy – Slemenova špica Júlske Alpy – vždy som sa tam túžil dostať a vidieť majestátne štíty a hlboké strmé rokliny. Uchvacujú človeka – stačí sa len pozrieť na fotografie z tých miest. Lenže ako sa tam aspoň na chvíľu pozrieť – aby človek čo i len trošku spoznal tento kút krásnej prírody?! Už dlhšie časové obdobie som nad tým rozmýšľal, ako by som to mohol uskutočniť. 22/08/17 Vladimír Popluhár Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kováčovské kopce a Bíňanský sprašový profil 10/03/17 15:20 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Burda a Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina (Hronská niva)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 339 m n. m.

    • min: 105 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 505 m

    • klesanie: 505 m

  • Vzdialenosť
    • 10 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2017

  • Štart trasy
    • šírka: 47.823 ° SŠ
      dĺžka: 18.7806 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.823 ° SŠ
      dĺžka: 18.7806 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Kováčov (vlak, bus, parkovisko pri ceste), Čata (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1833 ľudí
0.61 (0.12)