Túra

Javorníky: Čadca - Turzovka

28.03.07
Javorníky nepatria medzi najvyššie kysucké pohoria, tvoria však akúsi chrbticu tohto kraja. Z dvoch strán ich ohraničuje rieka Kysuca. Ľudia, ktorým sa neušlo miesto pri nej, kolonizovali pohorie až do najvyšších polôh. Práve ľudská činnosť – odlesňovanie hrebeňových partií a stavba osád, zatraktívnili Javorníky pre turistov. Okrem osád lemujú cestu po hrebeni aj mnohé pamiatky ľudovej sakrálnej architektúry. Prijmite pozvanie na túru na sklonku zimy a jari, ktorá vás prevedie týmto čarovným krajom.

Opis trasy

Čadca - Chotárny kopec - Vrchrieka - Jakubovský vrch - Kamenité (červená) - Turkov (žltá) - Turzovka, zastávka (neznačené)

Na Chotárny kopec

Ešte za ranného šera stúpam horskou asfaltkou z Čadce k horskému hotelu Husárik, ktorý je síce po rekonštrukcii, ale stále mimo prevádzky. Asfaltka skončí a stúpanie vystrieda cesta po vrstevnici z rovnomennej osady až ku rázcestiu s krížom. Vpravo na rázcestí by ste sa dostali po žltej do Zákopčia – U Holých, ja však pokračujem vľavo cez rozmočenú lúku a ďalej cez osadu Grečovci, už aj po zvyškoch snehu. Za osadou je rázcestník (možno zostúpiť po žltej do Rieky) a polkruhový výhľad na okolie Riečanskej doliny južne od Čadce. Pod dvoch dňoch dažďa a tepla však vodné pary neumožňujú príliš široký rozhľad.
Za rázcestím začína pozvoľné stúpanie a vpravo je vidno časť hlavného hrebeňa; kým sa tam však dostanem, uplynie hodná chvíľa. V týchto miestach má totiž tvar výrazného písmena S, hadí sa však aj ďalej. Pokračujem odlesneným hrebeňom až po kraj hory, kde začnem stúpať lesným úvozom. Zaujme ma množstvo jahňád a bahniatok, kontrastujúcich na pozadí pribúdajúcich zvyškov snehu. Po vyjdení z lesa sa opäť ocitnem na odlesnenom hrebeni, kde sa blato mieša s primrznutým snehom. Vedľa v kaluži sa žabky starajú o zachovanie rodu. Miniem rozložitú drevenicu, kaplnku, chalupu s dotieravým čuvačom a zložím sa na lavičke pri utešenej chalúpke – lúčka vedľa nej umožňuje ďaleký rozhľad smerom na Beskydy, teraz však vidím sotva po dolinu Kysuce.
Po krátkej prestávke zahájim stúpanie na Črchľu. Snehu je tu dosť nato, aby sa mi dostal do topánok. Našťastie je premrznutý. Črchľa nie je vrchol, skôr kóta pred vrcholom Chotárneho kopca. Vďaka čiastočnému odlesneniu a mladším smrekom je z nej aj obmedzený výhľad. Zimný variant doterajšej túry si môžete pozrieť tu: http://hiking.sk/hk/ar/201/javorniky_chotarny_kopec.html, pred rokom som mal na výhľady viac šťastia. Snehu pribúda, dám si návleky a pokračujem až na vrchol Chotárneho kopca (906 m). Vrchol je vlastne čistina – lesná križovatka v hustom smrekovom lese bez akéhokoľvek výhľadu. Pokračujem vpravo po červenej, vľavo máte možnosť návratu do Čadce po zelenej obchádzkou Riečanskej doliny sprava (z východu). Chodník pokračuje takmer po vrstevnici, zaujme ma zvláštny jav – severný vietor vyčaroval na krátkom úseku námrazu nielen na stromoch, ale aj na výtvoroch nedočkavých pavúkov!

Po hrebeni cez Vrchrieku a Jakubovský vrch

Obídem vyvrátený strom a po zľadovateľom a blatistom svahu prudšie klesám. Keď vyjdem z hory, pokračujem po okraji zasneženej lúky až na otvorený priestor nad osadou Blažková – tu sa odkryje opäť polkruhový výhľad v pozadí s Turzovskou vrchovinou a Moravsko-Sliezskymi Beskydami. Vpravo v diaľke je vidno vrch Briava a hotel Husárik v jeho krajnom úpätí.
Cesta pokračuje priamo úvozom cez lúku, nezamieri však do osady ale ostrým oblúkom sa skrúti doľava. Vyhliadkovú kótu 818 m míňa traverzom zľava cez podmáčaný smrekový les. Po výstupe z lesa sa ocitnem nad osadou Kvietkovci, pri kríži v stromoradí s malou lavičkou. Mohutný rozložitý hrebeň je úplne odlesnený a plochý, vedie po ňom kamennou drťou spevnená cesta. Zľava nad Ochodnickou dolinou sa zjavuje dolnokysucká dominanta, hrebeň Stien a špička Ľadonhory (999 m). Pokračujem až do osady Do Macaškov, peknú zvlnenú krajinku špatia stĺpy vedenia VN tesne pod hrebeňom. Chodník opäť zľava míňa bezmenný vrchol (854 m) a prechádza osadou. Mimochodom, osady blízko hrebeňa už stratili stálych obyvateľov a domy sú využívané ako víkendové chalupy. Treba však oceniť, že chalupári väčšinou zachovávajú štýl ľudovej architektúry a zrejme sa aj starajú o početné prícestné kríže či kaplnky.
Cesta sa vráti na odlesnený hrebeň a po chvíli putovania prichádzam do najvyššie položenej osady v kysuckej časti Javorníkov – Petránok (840 m). Za Petránkami pokračuje stúpanie snehovým poľom až k rázcestiu nad Petránkami, kde možno odbočiť vľavo po modrej smer Kysucké Nové Mesto alebo doprava do Zákopčia - U Ruľcov. Verný červenej chvíľu stúpam na vrch Vrchrieky (861 m), cestou na zostupe sa snažím odfotiť moravskú Lysú horu (1323 m), vzdialenú asi 25 km na severozápadnom horizonte. Takmer splýva s oblohou, prezrádza ju však sneh odrážajúci slnečné svetlo. Za osadou Jurdovci v závere Neslušianskej doliny sa odkryje opäť pohľad na Ľadonhoru. Okrajom lesa a neskôr lesom v mokrom snehu stúpam k rázcestiu pod Jakubovským vrchom. K červenej sa tu pripája modrá značka z Nesluše do Turzovky. Zabočím vpravo a o pár minút som na vrchole Jakubovského vrchu (874 m), ktorý je vernou kópiou vrcholu Chotárneho kopca – čistinka v hustom lese. V stoji sa naobedujem a rýchlo pokračujem ďalej, je tu ako v chladničke. Po krátkom klesaní vyjdem z lesa, zľava je malá kaplnka a pod ňou utešená osada Čulákov. Kúsok opodiaľ je opäť pohľad na juhozápad cez Rudinskú dolinu – opäť jej v opare dominuje Ľadonhora a už aj Veľké Vreteno.

Blúdenie pod Grapou

Cesta do sedla pod Grapou už netrvá dlho. Ocitnem sa opäť na odlesnenom hrebeni pri zabudnutom smerovníku ešte z roku 1991 (doteraz boli z roku 2000). Dookola vidno kopce obkolesujúce krajinku okolo Mračkova. Cesta v týchto miestach klesá do osady cez blatistý úvoz. V strede osady je malý drevený smerovník, ktorý ma navedie na drťou spevnenú cestu. Úplne som zabudol sledovať značky a rýchlo klesám až k potoku. Darmo čumím do mapy a na kompas, neviem kde presne som. Ešteže idem na sever, keby som to otočil na juh, tak skončím na Považí. Z rázcestia pod Grapou modrá značka kopírujúca bočný hrebeň na JJV už končí v Budatíne, podľa smerovníka 6h. Klesám prirýchlo a s nevôľou spomínam na tabuľku v Mračkove. Zľava je lúka s nejakou osadou, neváham ani na chvíľu a hrabem sa na jej vrchol. Je tu nepoužívaný detský vlek (ten v mape nie je), ale na náprotivnom svahu rozoznávam vrch Grapa a osadu oproti. Pôvodne som mal dolinu obísť zľava. Horizontálne som len kúsok od hrebeňa, ale viac ako 100 výškových metrov nižšie. Škriabem sa do kopca cez zaniknuté terasové políčka okolo opustenej drevenice, obchádzam strž a deriem sa príkrym vrchom pomedzi staré smreky opäť v snehu (ešte že som nenarazil na krovie). Vystúpim na vrch hory bez značky, kúsok obďaleč sa však žltá stĺpik rázcestníka Nad Cisárikovcami.

Kamenité

Hrebeň tu pretína zelená značka z Dlhej nad Kysucou do Dlhého Poľa. Už po x-tý krát vychádzam na odlesnený široký chrbát s výhľadmi – naľavo (na juhu) sa nad Dlhopolskou dolinou vypínajú v opare pod lúčmi slnka Súľovské vrchy. Slnko sa snažilo predrať cez mraky už od Črchle, najviac sa mu darilo, keď som blúdil v doline. Teraz úporne bojuje s ťažkým mrakom. Kúsok obďaleč sa vyníma strieška rozhľadne na Kamenitom (820 m), ponáhľam sa, aby som sa konečne nabažil poriadnych výhľadov.
Rozhľadňa je ako domček na kamennej nôžke s dvoma príkrymi rebríkmi, priečky spodného už niekto stačil zlikvidovať, vedľa je ohnisko. Výhľad je pekný, výška asi 3 m od zeme však neumožňuje pohľad cez hôrku smerom na juh. Slnko vychádza, ale márne čakám na zlepšenie viditeľnosti. Zatiaľ čo som blúdil, vzduch ešte viac zhustol a výhľad smerom na Moravu je horší ako predtým. Ale aspoň vidieť v zákryte niektoré vrcholy, cez ktoré som prešiel ako aj tie opačným smerom. Dovidieť tiež až do doliny Kysuce, vzdušnou čiarou len 4 km, na druhú stranu smerom k Váhu je to asi trikrát viac.
Kúsok pod rozhľadňou zabočím doprava na žltú značku a definitívne (teraz už dobrovoľne) zostupujem dolu po lúke. Absolvoval som asi 23 km z celkových 80 km javorníckej hrebeňovky Čadca – Lysá pod Makytou. Lúčna cesta vstúpi do úvozu, ktorý je rozbahnený od lesných mechanizmov. Úvoz vystrieda spevnená cesta z osady Tabačíkovci, ktorá vedie dolinou vedľa pekného meandrujúceho potoka. Cesta ma zavedie až k zastávke SAD v miestnej časti Turzovky - Turkov, kde končí. Pokračujem ešte asi 2 km ďalej po asfaltke až do doliny Kysuce, k železničnej st. Turzovka, zastávka. Trať do Čadce má 17 km, o 6 km menej ako cesta po hrebeni.


Fórum 23 príspevkov
Javorníky: Čadca - Turzovka 20/08/14 19:16 23 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Okolo Vršatca z Pruského V letných horúčavách v poslednom čase nahrádzam turistiku cykloturistikou. Z domácich končín sa občas presúvam do atraktívnejších, horských lokalít, kde mi nejde tak o cyklistický výkon, ale skôr o „zrýchlenú“ turistiku – najmä dolu kopcom. Tentoraz padla voľba na Vršatec - jedinečné zoskupenie brál, vypínajúce sa nad Ilavskou kotlinou. Skaliská boli ešte v časoch dinosaurov súčasťou obrovskej útesovej bariéry, ktorú neskôr tlak vznikajúcich Karpát v dvoch fázach rozdrvil, zároveň však niektoré bralá vytlačil na povrch. 19/10/17 Peter Straka Biele Karpaty
Túra Málinec – Chocholná – Látky (po starých značkách) V neznámych končinách dávam prednosť značeným turistickým chodníkom. Neraz sa mi stalo, že pri zablúdení som sotva stihol posledný vlak či autobus na cestu domov. Teraz však spravím výnimku. Dôvody sú dva – konečne na tretí pokus prejsť zo Stolických vrchov do Veporských cez údolie horného Ipľa a preskúmať zaniknuté turistické trasy v okolí VN Málinec. 12/07/17 Peter Straka Veporské vrchy
Túra Zlatno – Jasenina – Málinec Keď sa spomenú Stolické vrchy, väčšina si pomyslí na Stolicu a Kohút, vypínajúce sa východne od Muránskej planiny či Revúcej. Podobne Veporské vrchy – Fabova hoľa a Klenovský Vepor. No tieto vrchy susedných pohorí sa nachádzajú v ich severovýchodnej časti. Juhozápadné konce sa stretajú v blízkosti Málinca, pričom podcelky - Málinské vrchy (Stolické vrchy) a Sihlianska planina (Veporské vrchy) - rozdeľuje hlboká brázda údolia Ipľa. 03/07/17 Peter Straka Stolické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Pača – Úhorná – Hekerová – Smolník Horské poľany a Volovské vrchy, to je taký trocha oxymoron, keďže v tomto pohorí vo veľkej miere prevládajú lesy. Aj keď notoricky známou je Kojšovská hoľa, dá sa tu nájsť ešte jedna horská lúka, ktorá je možno ešte krajšia ako slávnejšia hoľa. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. včera Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Správa Zajtra začína letná sezóna v TANAP-e Dnešným dňom končí sezónna uzávera v Tatranskom národnom parku, od zajtra tak budú prístupné všetky značené chodníky na území národného parku, s výnimkou niektorých, kde je pohyb obmedzený z iných dôvodov. Zisťovali sme, v akom stave sú chodníky, zabezpečovacie pomôcky a na čo by si turisti mali dávať pozor. 14/06/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Javorníky: Čadca - Turzovka 20/08/14 19:16 23 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 906 m n. m.
    • min: 420 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 950 m
    • klesanie: 870 m
  • Vzdialenosť
    • 29 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • zima
  • Dátum túry
    • 1.3.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.4436 ° SŠ
      dĺžka: 18.7871 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.3827 ° SŠ
      dĺžka: 18.59458 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • bez
  • Voda
    • možnosť vypýtať od osadníkov, ak nejakí budú
  • Mapa
    • VKÚ č. 109 Javorníky-Čadca
  • Doprava
    • vlak Čadca, vlak Turzovka, zast.
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.23)