Túra

Tiesňavy – Boboty – Vrchpodžiar – Štefanová

31.03.17
V našom zozname výhľadových vrchov menej náročnej úrovne vhodnej aj pre deti sa dosť vysoko nachádza malofatranský vrch Boboty. Túra je to ale prikrátka dokonca aj pre nás, tak sme nevedeli, čo s tým. Až raz sme sa jedného júnového dňa vyskytli v Terchovej v pozdnejšom popoludní. Príliš neskoro na čo i len poldňovú túru, a tak Boboty prišli práve vhod. Obloha je bez obláčika, sú štyri hodiny poobede, parkujeme v Tiesňavách a vyrážame.

Trasa

Tiesňavy – Boboty – Vrchpodžiar – Štefanová

Málokedy a málokde začína túra hneď skraja tak z ostra. Prekročíme Varínku a už to začína. Chvíľu stúpame v tieni lesa, no čoskoro sa ocitáme v otvorenejších skalných partiách. Klesajúce júnové slnko sa napriek pokročilejšej hodine poriadne opiera do strmého svahu, a hoci pofukuje slabý vetrík, začíname sa cítiť ako v mikrovlnke. Nájsť tieň na nabratie dychu je celkom problém a na priamom slnku to hádam ani nejde. Od úrovne cesty sme vystúpali dobrých 150 metrov, a tak sa otvárajú celkom pekné prvé pohľady na protiľahlé Sokolie. Nanešťastie je to teraz rovno proti slnku, preto fotoaparát ostáva v kľude. Doobeda by to bola iná káva.

V skalnej pasáži nachádzame reťaze, ktoré pomôžu preklenúť strmšie miesta. Celkove ale musíme uznať, že je to krásne miesto. Kombinácia svetlejších skál, smaragdovozeleného lesa a indigovomodrej oblohy dáva zabudnúť na únavné stúpanie. So stúpajúcou výškou sa nám postupne ukazuje hrebeň Kraviarskeho a Veľký Kriváň. Chodník sa opäť vnára do tieňa lesa, čo vítame s úľavou. V čom ale nepoľavuje, je jeho strmosť, takže pekne pomaly a trpezlivo, z nohy na nohu, poriadne fučiac a popri tom ukecávať deti, ktoré všeobecne zmysel takýchto stúpaní odmietajú chápať. Nakoniec sa neuveriteľné stáva skutočnosťou a chodník pozvoľna, ale isto naberá vodorovnejší smer. Za sebou máme prvú, najnáročnejšiu tretinu dnešnej túry.

Horná časť je typicky hrebeňová, raz hore, potom dole. V celom úseku je zalesnená, no je popretkávaná viacerými skalnými vežami, z ktorých niektoré vytŕčajú až nad koruny stromov a môžu poskytnúť zaujímavé výhľady. Máme dosť času preskúmať viaceré z nich, ale nie dosť preskúmať ich všetky a nájsť najkrajšiu s najlepším výhľadom. Keďže viaceré končia pod úrovňou lesa, náš prieskumný elán postupne opadáva. Okrem toho aj zo samotného chodníka sa sem-tam ukáže pohľad na Malú Fatru. Postupne sa nám odkryje Poludňový grúň, Stoh a nakoniec aj Veľký Rozsutec.

Nejakých 200 metrov pred vrcholom Bobôt sa nám predsa len podarí nájsť jednu skalnú vežu, ktorá ako-tak dosahuje vrcholky okolitých stromov. Je z nej vidieť konečne Malý Rozsutec a dokonca sa nám pri troche čarovania s priestorom podarilo urobiť spoločnú rodinnú výhľadovú vrcholovku. Tým pádom sme tu mohli vyhlásiť neskorú olovrantovú prestávku, pokochať sa krásnym výhľadom a definitívne ukončiť hľadanie najkrajšej vyhliadky. Možno je niekde ešte krajšia, nám ale postačuje aj táto.

Po oddychu schádzame naspäť na chodník a pokračujeme v túre. Zakrátko prechádzame vrcholom a chodník začína pozvoľna klesať. To sa už pohybujeme iba v lese, výhľady ostali za nami. Ešte jeden mierny hrb a definitívne začína zostup. Síce tu absentujú skalné úseky, zostupujeme hustým a vzhľadom na čas a svetovú stranu aj tmavnúcim lesom, no dovolím si odhadnúť, že zostup je minimálne taký strmý ako výstup. Ešte šťastie, že je sucho. Zostup však nie je dlhý, tak sa zakrátko ocitáme na výstupe z lesa a vchádzame na lúku v sedle Vrchpodžiar.

Pred nami sa hrdo týčia Poludňové skaly a na ich svah sa premieta tieň Bobôt, ktoré máme za chrbtom. Napravo od Poludňových skál sa ukazuje Veľký Rozsutec, ktorý z tohto miesta akoby s Poludňovými skalami tvoril jeden celok. Naľavo je zo sedla krásny pohľad na skaly Rovnej hory a Horných dier. My sa však otáčame doprava do Štefanovej, kde sa naša dnešná miniatúrna túra končí a kde bez zbytočného stresu či naopak dlhého čakania akurát stíham posledný spoj do Terchovej. Pôvodný plán bol z dediny zabehnúť naspäť do Tiesňav pre auto, no šofér bol natoľko milý, že zastavil priamo v Tiesňavách. Asi mal dobrú náladu, že mu pomaly končí šichta. Takže ešte pred západom slnka sme naspäť v Štefanovej a pochutnávame si na obzvlášť pikantnej kapustnici.

Zhodnotenie

Kapustnicu aj túru cez Boboty môžeme vrelo odporúčať, no je tu jeden problém. Je jednoducho prikrátka. A je celkom pochopiteľne v tieni ostatných známejších malofatranských túr. Po celej trase sme nestretli ani živú dušu. Ale ako rozcvička deň pred celodennou túrou (čo bol náš prípad) alebo naopak, ako oddychovka po celodennej šliapačke, je ako stvorená. A keď sa ešte spojí s prieskumom skalných veží, niet čo váhať.

Fórum 6 príspevkov
Tiesňavy – Boboty – Vrchpodžiar – Štefanová 05/04/17 16:33 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. 21/11/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Bokšov a Ružínska skala v zime Na východnom okraji našej najrozľahlejšej oblasti - Slovenského rudohoria - leží jeho podcelok zvaný Čierna hora. Kopcov s názvom Čierna hora je na Slovensku viacero, tu ide hneď o celé pohorie. Vŕšky Čiernej hory nevynikajú nadmorskou výškou, svojou strmosťou sa ale nedajú zahanbiť akýmkoľvek vrchom aj z našich najväčších pohorí. Obzvlášť vo svojej centrálnej časti, kde si rieka Hornád do pohoria doslova vyrezala úzky, kľukatý kaňon. Ten je dnes z väčšej časti zatopený vodnou nádržou Ružín, nad ktorou čnie zopár zaujímavých skalných kopcov. Najznámejší je asi Sivec, ja však mierim na susedný Bokšov. 25/10/19 Peťo Nový Čierna hora
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. 26/08/19 Peťo Nový Branisko
Najnovšie články na titulke
 
PR Pozvanie na čaj v Maroku je príležitosť spoznať miestnych Korenistá exotika medzi púšťou a oceánom! Tisíce uličiek a ani jedna rovnaká! Cestovateľské kino v utorok 19. novembra v KC Dunaj vyzýva nasadnúť na lietajúci koberec a vojsť do labyrintu farieb, vzorov a vôní, v ktorom sa miesia kultúry arabského sveta, Afriky a Európy. Návštevníci budú mať možnosť nahliadnuť pod pokrievku tohto pestrého kultúrneho tajinu a ochutnať všetko, čo Maroko ponúka. Večerom bude sprevádzať skúsená cestovateľka Katarína Líšková. dnes sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. dnes Vladimír Popluhár Príbehy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Tiesňavy – Boboty – Vrchpodžiar – Štefanová 05/04/17 16:33 6 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Malá Fatra - Krivánska Fatra (Národný park Malá Fatra)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1086 m n. m. – Boboty

    • min: 575 m n. m. – Vrátna dolina, Tiesňavy

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 509 m

    • klesanie: 449 m

  • Vzdialenosť
    • 4 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2015

  • Štart trasy
    • šírka: 49.2447 ° SŠ
      dĺžka: 19.0383 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.23293 ° SŠ
      dĺžka: 19.06242 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • bufet Podžiar, Štefanová (reštaurácie)

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Terchová-Vrátna dolina, parkovisko v Tiesňavách
      Štefanová (bus) - Terchová (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.96 (0.32)