Trasa

Tiesňavy – Boboty – Vrchpodžiar – Štefanová

Málokedy a málokde začína túra hneď skraja tak z ostra. Prekročíme Varínku a už to začína. Chvíľu stúpame v tieni lesa, no čoskoro sa ocitáme v otvorenejších skalných partiách. Klesajúce júnové slnko sa napriek pokročilejšej hodine poriadne opiera do strmého svahu, a hoci pofukuje slabý vetrík, začíname sa cítiť ako v mikrovlnke. Nájsť tieň na nabratie dychu je celkom problém a na priamom slnku to hádam ani nejde. Od úrovne cesty sme vystúpali dobrých 150 metrov, a tak sa otvárajú celkom pekné prvé pohľady na protiľahlé Sokolie. Nanešťastie je to teraz rovno proti slnku, preto fotoaparát ostáva v kľude. Doobeda by to bola iná káva.

V skalnej pasáži nachádzame reťaze, ktoré pomôžu preklenúť strmšie miesta. Celkove ale musíme uznať, že je to krásne miesto. Kombinácia svetlejších skál, smaragdovozeleného lesa a indigovomodrej oblohy dáva zabudnúť na únavné stúpanie. So stúpajúcou výškou sa nám postupne ukazuje hrebeň Kraviarskeho a Veľký Kriváň. Chodník sa opäť vnára do tieňa lesa, čo vítame s úľavou. V čom ale nepoľavuje, je jeho strmosť, takže pekne pomaly a trpezlivo, z nohy na nohu, poriadne fučiac a popri tom ukecávať deti, ktoré všeobecne zmysel takýchto stúpaní odmietajú chápať. Nakoniec sa neuveriteľné stáva skutočnosťou a chodník pozvoľna, ale isto naberá vodorovnejší smer. Za sebou máme prvú, najnáročnejšiu tretinu dnešnej túry.

Horná časť je typicky hrebeňová, raz hore, potom dole. V celom úseku je zalesnená, no je popretkávaná viacerými skalnými vežami, z ktorých niektoré vytŕčajú až nad koruny stromov a môžu poskytnúť zaujímavé výhľady. Máme dosť času preskúmať viaceré z nich, ale nie dosť preskúmať ich všetky a nájsť najkrajšiu s najlepším výhľadom. Keďže viaceré končia pod úrovňou lesa, náš prieskumný elán postupne opadáva. Okrem toho aj zo samotného chodníka sa sem-tam ukáže pohľad na Malú Fatru. Postupne sa nám odkryje Poludňový grúň, Stoh a nakoniec aj Veľký Rozsutec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nejakých 200 metrov pred vrcholom Bobôt sa nám predsa len podarí nájsť jednu skalnú vežu, ktorá ako-tak dosahuje vrcholky okolitých stromov. Je z nej vidieť konečne Malý Rozsutec a dokonca sa nám pri troche čarovania s priestorom podarilo urobiť spoločnú rodinnú výhľadovú vrcholovku. Tým pádom sme tu mohli vyhlásiť neskorú olovrantovú prestávku, pokochať sa krásnym výhľadom a definitívne ukončiť hľadanie najkrajšej vyhliadky. Možno je niekde ešte krajšia, nám ale postačuje aj táto.

Po oddychu schádzame naspäť na chodník a pokračujeme v túre. Zakrátko prechádzame vrcholom a chodník začína pozvoľna klesať. To sa už pohybujeme iba v lese, výhľady ostali za nami. Ešte jeden mierny hrb a definitívne začína zostup. Síce tu absentujú skalné úseky, zostupujeme hustým a vzhľadom na čas a svetovú stranu aj tmavnúcim lesom, no dovolím si odhadnúť, že zostup je minimálne taký strmý ako výstup. Ešte šťastie, že je sucho. Zostup však nie je dlhý, tak sa zakrátko ocitáme na výstupe z lesa a vchádzame na lúku v sedle Vrchpodžiar.

Pred nami sa hrdo týčia Poludňové skaly a na ich svah sa premieta tieň Bobôt, ktoré máme za chrbtom. Napravo od Poludňových skál sa ukazuje Veľký Rozsutec, ktorý z tohto miesta akoby s Poludňovými skalami tvoril jeden celok. Naľavo je zo sedla krásny pohľad na skaly Rovnej hory a Horných dier. My sa však otáčame doprava do Štefanovej, kde sa naša dnešná miniatúrna túra končí a kde bez zbytočného stresu či naopak dlhého čakania akurát stíham posledný spoj do Terchovej. Pôvodný plán bol z dediny zabehnúť naspäť do Tiesňav pre auto, no šofér bol natoľko milý, že zastavil priamo v Tiesňavách. Asi mal dobrú náladu, že mu pomaly končí šichta. Takže ešte pred západom slnka sme naspäť v Štefanovej a pochutnávame si na obzvlášť pikantnej kapustnici.

Zhodnotenie

Kapustnicu aj túru cez Boboty môžeme vrelo odporúčať, no je tu jeden problém. Je jednoducho prikrátka. A je celkom pochopiteľne v tieni ostatných známejších malofatranských túr. Po celej trase sme nestretli ani živú dušu. Ale ako rozcvička deň pred celodennou túrou (čo bol náš prípad) alebo naopak, ako oddychovka po celodennej šliapačke, je ako stvorená. A keď sa ešte spojí s prieskumom skalných veží, niet čo váhať.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek