1. deň

Jablonica – VN Jablonica – popod Bacharáčku – horáreň Raková – Prostredný vrch – Handliarovská skala – Gočálova búda

Stretli sme sa na železničnej stanici v Jablonici. Pricestoval som od Trnavy a Mivy od Kútov. Drobne mrholilo. Nám to neprekážalo, len cez ruksaky sme prehodili nepremokavé obaly. Po asfaltke sme sa od vlaku presunuli na autobusovú stanicu. Kúsok za ňou sme prekročili nepoužívané koľajnice do Brezovej pod Bradlom a cez areál s ustajnenými kravičkami sme sa dostali na poľnú cestu. Sneh bol mokrý, ale zatiaľ ho nebolo nejako dramaticky veľa. Poľom sme došli k asfaltke, vedúcej z Jablonice do kameňolomu pod Bzovou. Kúsok sme išli doľava po nej k vodnej nádrži Jablonica a po jej hrádzi sme prešli pod les. Zo zamrznutej vodnej hladiny bizarne vyčnievali pahýle stromov. Kým som fotografoval panorámu priehrady, Mivy, ako skúsený pátrač, našiel v snehu strieborný pánsky náramok.

Na konci nádrže sme začali zasneženou lesnou cestou stúpať popod Bacharáčku. Snehu bolo zrazu vyše 10 cm a veru som ľutoval, že snežnice zostali doma v skrini. Aspoň že paličky som si zobral. Prestalo mrholiť a nejako sa pri stúpaní oteplilo. Nuž sme každý zhodili po jednej vrstve oblečenia. Keď prestala cesta stúpať, na pravej strane sa medzi stromami objavil polorozpadnutý krmelec. Ak ho neopravia, o rok ľahne.

Stopy po aute nás doviedli k vcelku novému posedu na železnej konštrukcii. Mivy sa vyškriabal po rebríku hore, mňa to nelákalo. Odtiaľto sme sa brodili snehom vpravo dole, až sme klesli na asfaltku k horárni Raková. Pokračovali sme po asfaltke doprava a mňa zaujal kameňolom na ľavej strane pod svahom Lámanej diery. Keď som sa prebrodil k nemu snehom, moje tušenie sa ukázalo byť správne. Našiel som otvor a po vplazení sa doň, asi 35 m dlhú štôlňu. Po návrate domov som si našiel informácie, že ju vraj ako prieskumnú vyhĺbili v rokoch 1942- 43. Dá sa v nej vzpriamene chodiť. Videli sme pár spiacich netopierov a nočné motýle. Na všetkých boli skondenzované kvapky vody. Natešení z nového objavu, vrátili sme sa na asfaltku, a keď sme míňali horáreň Raková, oproti nám išla mladá dvojica a ruksaky si viezli na sánkach. Dobrý nápad!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čoskoro sme odbočili doľava hore a opäť sme sa brodili mokrým snehom do kopca. Došli sme k Prostrednému vrchu, ktorý vôbec nie je vrch a pokračovali sme stále rovno do kopca. Zjavilo sa prvé oplotenie a vedel som, že sa blížime ku Gočálovej búde. Nebál som sa, že ju nenájdem, no spadol mi kameň zo srdca, keď sme k nej prišli a bola otvorená a prázdna. Zhodili sme ruksaky na postele a pokračovali sme k Handliarovskej skale. Netrvalo dlho a boli sme pri nej. Podišiel som ju, aby som si spravil jej panorámu a na pravom konci som našiel malú jaskynku. V lejaku by sa tu dvaja ľudia schovali. Vrátili sme sa s Mivym hore na skalu. Ukázal som mu, kde chcem robiť oheň a odovzdávať pamätné listy. Potom sme sa začali vracať k búde. Narazili sme na posed a pod ním opäť obrovská cievka pripevnená reťazou o strom. Vraj aby sa diviaky zahrali!

V kôlni búdy bol nachystaný dostatok suchého dreva, čo bolo naše šťastie, lebo naokolo boli len listnáče a mokré konáre v snehu. Dnu boli nádoby s vodou, len bola zmrznutá na kosť. Zobrať si z domu 2 litre vlastnej vody sa ukázalo ako dobrý nápad. Hoci sú tu dve sekerky, moja sa ukázala najostrejšia a po naštiepaní triesok sa nám rýchlo podarilo zakúriť v peterkách. Prekvapilo ma LED osvetlenie na strope, ktoré zásobuje akumulátor. Rozložili sme si spacáky, prezuli sa, dali sušiť mokré veci a na peterkách si uvarili v našich ešusoch večeru. Zapálili sme nami donesené sviečky, zababušili sa do spacákov, v tablete pustili western Neporazení a lebedili si.

2. deň

Gočálova búda – popod Šrenkov vŕšok – Krupský potok – popod Kráľovskú dráhu – popod Okrúhlu – Katarínka – Naháč

V noci pršalo, ale nám bolo dnu teplúčko a vyspali sme sa dobre. Mivyho Salomonky GTX vyschli, moje kožené Hanwagy prežili prvý deň vcelku suché. Najedli sme sa a po ôsmej sme vykročili do slnečného dňa. V búde sme nechali kopu čajov a asi desať veľkých sviečok. Plán bol dôjsť na Planinku a späť do Jablonice. Život však prináša zmeny a napokon sme skončili úplne inde.

Vrátili sme sa kúsok pod Šrenkov vŕšok a zabočili doprava dolu popri potoku. Prekvapil nás krmelec plný kukurice a krásnych jabĺk. Nuž, zver tu rozhodne nehladuje! V potoku sme objavili betónovú skruž so strieškou. Asi tu je prameň. Došli sme k asfaltke popri Krupskom potoku, presne oproti bývalému kameňolomu. Pokračovali sme po nej doprava. Úmysel bol za zákrutou vystúpiť doľava hore a poza Kráľovu dráhu, prejsť na lúky nad Katarínkou a pokračovať ku kaštieľu Planinka. Lenže doľava v snehu neviedla žiadna cesta, a tak sme sa brodili snehom strmo do kopca. Spotení sme zastali na vrchole bezmenného kopca a všade okolo nás boli ležoviská vysokej. Musia ich tu prespávať desiatky.

Akosi som sa zle zorientoval v tablete a namiesto doprava, sme pokračovali mierne dolu doľava. Došli sme k ryhe, cez ktorú viedla adrenalínová dráha srnčej zveriny. Aspoň nám to tak pripadalo, lebo ani s paličkami by sme tak strmo dolu a kolmo hore nevyšli. Zišli sme k lesnej ceste a namiesto po nej sme sa rozhodli ísť po pásakom vyrytej ceste lesom. Pri obchádzaní mláky som sa prepadol cez sneh do bahna až po lýtko a bolo po suchu vo vibramkách. Tak sme sa snehom prebrodili na asfaltku a pokračovali po nej doprava.

Prechádzali sme popri búde pod Kráľovskou dráhou, ktorú som na Hikingu opísal pred asi tromi rokmi. Žiaľ, niekto z nej odstránil dvere, a tak je v zime nepoužiteľná. Z asfaltky sme odbočili na cestu, kopírujúcu bývalú lesnú železničku. Stúpali sme po nej a bolo nám jasné, že na Planinku a z nej do Jablonice v prijateľnom čase nedôjdeme. Nuž som sa spýtal Mivyho, či už bol na Katarínke, a keď povedal, že nie, bolo jasné, kam ideme.

Keď sme vystúpali na rovinku, medzi stromami sa v diaľke objavili zrúcaniny Katarínky. My sme však pokračovali rovno, až sme došli na modrú značku. Tu bol v lese odstavený pásový traktor, ktorý rozoral celé šíre okolie. Už úplne mokrým snehom sme došli k prameňu pod železničným skanzenom Katarínka. Zasmial som sa na tabuľke – Merkulove kúpele. Asi sa tu umývajú brigádnici z Katarínky. Spod snehu sa nám začali objavovať koľajnice. Boli sme pri skanzene. Vagóniky boli zoradené na násype a odrazu bolo okolo nás aj hodne turistov. Došli sme k zrúcanine Katarínky. Od mojej poslednej návštevy sa tu skoro nič nezmenilo. Pribudli akurát točité kovové schody do veže, kde má byť rozhľadňa. Po tragickom páde brigádnika z hornej plošiny, sa práce asi zastavili.

Najedli sme sa a po zistení, že nám o hodinu odchádza autobus z Naháča do Trnavy, sme po modrej značke urýchlene pokračovali do dediny. Tesne pred ňou sú v lese úle. Včeličky trpezlivo spia a čakajú, až sa príroda prebudí zo zimného spánku a ponúkne im kvetenu k opeľovaniu.

Záver

Neprešli sme toho veľa, ale to nebolo účelom vandra. Tešili sme sa z toho, že sme opäť spolu v lese a že sme si užili prenocovanie v zime na Gočálovej búde. Veľká vďaka všetkým, čo sa o ňu starajú a dúfam, že v tak dobrom stave, v akom sme ju našli, bude ešte dlhé roky.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek