Novembrový pokus

Na prvý pokus o prejdenie západnej časti Schneealpe som sa vybral koncom novembra. O 7.15 h som auto odstavil na parkovisku v zákrute lesnej cesty v Lohmgraben a vyrazil som hore dolinou. Bolo pekné jesenné počasie, bezvetrie, no akosi chýbal sneh, takže snežnice zostali v batohu.

Vyšiel som nad pásmo kosodreviny a v závere doliny sa začali objavovať snehové náveje. Avšak keď som z dolinky vyšiel na náhornú plošinu, takmer ma sfúklo. Hvižďal tam poriadne silný vetrisko. S problémami som vyšiel na Schauerwand (1818 m), na ktorom sa ženili všetci čerti. Odfotil som oblaky a trielil som k Lurgbauerhütte, kde som v závetrí zhltol obed. Tiež nestál za veľa. Po oddychu som sa rovnakou cestou vrátil dolu a na poludnie som bol pri aute.

Výstup na plošinu

Na druhý pokus som sa vybral koncom januára. Snehu bolo tak veľa, že som neriskoval cestu do doliny a auto som odstavil pri hospodárstve Lurgbauer na okraji Altenbergu (850 m). A dobre som spravil, pretože na parkovisku v doline bol asi meter snehu.

Teraz som šliapal celú dolinu na snežniciach. Sneh zahladil nerovnosti a svahy boli zrazu akosi príliš strmé. Nevidel som chodník ani značku, išiel som po stopách od lyžiarov. Väčšina lyžiarov mierila z Lohmgraben priamo k chate Schneealpenhaus. Tiež som sa tam začal driapať, no svah je tam príliš strmý. Nebolo to na snežnice, ani na mačky, preto som začal svah traverzovať a po chvíli som sa ocitol opäť v doline.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V dolinke boli stopy iba od jedného lyžiara, aj to staré. Zato som tam našiel dva mŕtve kamzíky, presnejšie, to čo z nich zostalo. Živé boli na svahu a keď som išiel popod ne, iba neochotne sa posúvali ďalej. Sneh bol zhora primrznutý a v kamzičích stopách bola krv. Zdá sa, že tohoročná zima kamzíkom nepraje.

Windberg

Vyšiel som na plošinu. Aj dnes fúkalo, ale čerstvý vetrík sa nedal ani len porovnať s vetriskom, ktorý som tu zažil pred dvomi mesiacmi. Rozhodol som sa, že idem na Windberg, najvyšší kopec Schneealpe. Na plošine ide turistická značka po asfaltke, pričom značky sú na drevených kolíkoch vedľa cesty. Z asfaltky bol sneh na mnohých miestach sfúkaný, takže som išiel chvíľu na snežniciach a chvíľu som ich vláčil v rukách. Neskôr som z asfaltky odbočil a vybral som sa cez oblý pahorok

Až po chatovú osadu sa ide v podstate po rovine, za ňou začína mierne stúpanie. Keďže značky nebolo vidno, išiel som podľa odhadu. Okrem mňa sa na plošine pohyboval jeden lyžiar, bol však ďaleko. Takže sa dá povedať, že som tam bol sám. Pritom počasie bolo nádherné. Dolu na rovine sú hmly, na horách svieti slnko. Paráda.

Vyšiel som na Windberg (1903 m). Kopec je dosť ploský, veterný, má však zaujímavý výbežok, ktorý končí peknou skalou. Na jar sa tam vyberiem. Z vrcholu bolo nádherne vidno Schneeberg, Heukuppe, Stuhleck s veternými elektrárňami, Gippel s Göllerom, Ötscher, Gemeindealpe a v diaľke Großer Buchstein v Gesäuse. Ostatné kopce na západe som pomenovať nedokázal. Najbližšie by mal byť Hohe Veitsch, ale nevedel som určiť, ktorý to je. Tak či tak, panoráma z Windbergu je parádna. Všade naokolo iba kopce.

Zostup

Zbehol som k chatovej osade a vybral som sa po ceste dolu. Opäť som išiel na striedačku chvíľu na snežniciach a chvíľu bez nich, podľa toho, koľko snehu bolo na ceste. Z južného cípu náhornej plošiny vidno dolu v údolí Neuberg.

Cestou dolu som stretol druhého skialpinistu. Stúpal hore dosť neskoro, ale dolu pôjde rýchlejšie ako ja. V závere som naďabil na zvláštnu zeleno-bielo-zelenú značku. Zdá sa, že pôvodne bol chodník vyznačený práve takouto značkou, no v poslednej dobe ju premaľúvajú na štandardnú červeno-bielo-červenú.

Záver

Doteraz som sa pozeral na Schneealpe zvrchu, z Heukuppe, a ploské kopčeky ma príliš nelákali. Avšak na zimnú turistiku sú ideálne a výhľad z vrchola stojí za to. Zapáčili sa mi tiež hlboké doliny, ktoré idú kamsi na severozápad. Plánujem sa nimi prajsť na jar, keď začnú kvitnúť prvé kvety.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek