1. deň

Tekovská Breznica – Putikov vŕšok – Jaseňový vrch – Varta – Priesil – Breznický hrad – Tekovská Breznica

Na prvú prechádzku som sa vybral na Štefana (26. 12.). Vedel som, že na Putikov vŕšok vedie naučný chodník, no netušil som kadiaľ. Predpokladal som, že začína v Chválenskej doline, tak som sa pustil do nej. Prešiel som akúsi skalnú bránu a na pravej strane doliny som si všimol previs, ale naučný chodník som nenašiel. Postupne bolo zrejmé, že ho tu niet, tak som vyšiel na kopec. A na ňom som chodník našiel. Zrejme ide z Tekovskej Breznice hrebeňom.

Kúsok som sa vrátil a prišiel som k jaskyni Sezam. Je to sopečný prieduch a vyzerá úžasne. Všade naokolo sa váľajú červené sopečné skaly. Sú pórovité a veľmi ľahké.

Jaskyňa leží na svahu tesne pod vrcholovým kráterom, ktorý je veľmi pravidelný. Bohužiaľ, kúsok za ním som značku naučného chodníka stratil. Pokračoval som hrebeňom. Vyplašil som tam diviaka, dnes tretieho. Obďaleč je veľké krmovisko, tak sa nezdržiavajú ďaleko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Akýsi nepravidelný kráter je aj na Jaseňovom vrchu (635 m). Za kopcom som prešiel cez sedlo a v stúpaní som natrafil na obrovskú čriedu muflónov. Mala hodne cez päťdesiatku hláv. Muflóny sa presúvali na sever, pretože od juhu sa ozývala streľba a štekot psov. Netešilo ma to, pretože som chcel ísť práve tým smerom.

Prešiel som peknú lúčku a na ceste za ňou som natrafil na poľovníkov. Vyfintení panáčikovia s nablýskanými štupľovkami pri rádoby terénnych autách. ŠPZ-ky BL a jedna TT. Snobi mali blbé poznámky, tak som ich odignoroval. Na ceste som však dobehol dvojicu miestnych poľovníkov, s ktorými sa dalo rozprávať. Dozvedel som sa, že tu im poľovačka skončila, teraz sa presunú ďalej. Odľahlo mi.

Zrazu nám cez cestu prebehla líška. Poľovník sa ihneď sápal po flinte, že ju strelí, ale líška bola v kriakoch prv, než pušku zvesil. "Načo ste dávali pušku dole," ja na to. "Bolo zrejmé, že to nestihnete." "Keby som mal nabité broky, tak by som ju dostal." Moje nervy. Áno, dostal by ju, keby pálil do kríkov. Lenže... nemajú poľovníci strieľať iba vtedy, keď cieľ jasne vidia?

Po chvíli som sa od poľovníkov odpojil a vystúpal som do sedla. Pomocou GPS-ka som našiel Vartu (617 m). Je to skala, z ktorej je výhľad na východ a na juh. Videl som z nej dedinu na Podunajskej pahorkatine, ale netuším ktorú.

Vrátil som sa do sedla a vystúpal som na Priesil (747 m), najvyšší kopec na okolí. Bohužiaľ, vrchol je zarastený lesom. Z Priesilu som schádzal nádherným hrebienkom. Je ostrý a plný sopečných skál. Zelenú značku tu nedávno obnovili, avšak hrebienkom nikto nechodí. Podchvíľou mi pod nohami prašťali konáre.

Na konci hrebienka je výrazná skala, z ktorej je pekný výhľad na Putikov vŕšok a na Priesil. Kúsok ďalej je Breznický hrad. Ruina ma však sklamala. Našiel som tam jeden nízky múrik a zopár jám. Nič viac. Avšak na severnom okraji kopca je kríž s lavičkou. Je to krásne miesto s výhľadom na Tekovskú Breznicu a na Novú Baňu.

Celý deň bolo pod mrakom, hmlisto, no poobede vyšlo slnko. Je jeden z najkratších dní v roku, tak som si Oskara užíval.

2. deň

Nová Baňa – Krížny buk – Priesil – Krivín – Tlmače

O tri dni som išiel do okolia Tekovskej Breznice opäť. Auto som nechal v Tlmačoch a do Novej Bane som sa odviezol vlakom. Osobáku trvalo 17 kilometrov neuveriteľných 45 minút, a to išiel presne podľa grafikonu. Železnice Slovenskej republiky...

Najprv asfaltkou a neskôr lesnou cestou som vyšiel na rázcestie Krížny buk. Tam som zahol na modrú značku, po ktorej som išiel zvyšok prechádzky. Vybehol som na Ťatiar (734 m) a neskôr ma značka priviedla na rovnako vysoký Agraš. V okolí kopca sú na hrebeni jamy. Žeby sa tu v minulosti povrchovo dolovala ruda?

Od Agrašu po lúku pod Ostrým vrchom ide značka poriadne divoko. Na stromoch je modrých pásikov ako maku, ale chodníka niet. Na druhej strane, južne od Priesilu sa ide po ceste, čo tiež nie je ideálne. Vedľa asfaltky sú tabule oznamujúce, že “protipožiarna cesta” bola postavená za peniaze z eurofondov. Pri ceste je jedna skládka dreva za druhou. Je to logické. Požiare predsa spôsobujú stromy v lese. Preto najdôležitejšou funkciou “protipožiarnej cesty” je odvoz dreva z lesa.

Prišiel som na Krivín. Je tu veľké hradisko s niekoľkými líniami dobre viditeľných valov. Zo skaly je nádherný výhľad na západ, na Zobor, no najmä dolu do údolia Hronu. Úsek od Krivína po Tekovskú Breznicu sa nazýva Slovenská brána. Oddychoval som na skale a kochal som sa výhľadom. Krivín je nádherné miesto.

Zbehol som zo skaly a popri betónovej opache, ktorá vraj bola v minulosti amfiteátrom, som zbehol k Hronu. Na to nasledoval škaredý úsek cez kameňolom a ešte kúsok asfaltky.

3. deň

Čajkov – Čajkovské bralie – Varta – späť; Tekovská Breznica – Vartovka – späť

Na tretiu prechádzku do okolia Tekovskej Breznice som sa vybral začiatkom februára. Zaparkoval som pri cintoríne na okraji Čajkova a vybral som sa po náučnom chodníku. Ten je, na rozdiel od väčšiny súčasných “eurofondových” chodníkov, veľmi dobre vyznačený a udržiavaný. Na najvyššom bode má dokonca vrcholovú knihu.

Minul som pekné vínohradnícke búdy (hajlochy) a prišiel som do Sovej doliny. V jej ústí je v starom lome neveľký amfiteáter. Dolinou sa ide čosi vyše 2 kilometrov až k Dolnému braliu. Poobdivoval som sopečné skaly a chodníkom som prišiel k Strednému braliu. Z neho je čiastočný výhľad, skaly sú však pomerne nízko. Najväčšie je Horné bralie, na ktorom je skalný útvar Kamenná žaba. No, pri troche fantázie... môže byť.

Z Čajkovského bralia som sa vybral na Vartu. Keď som bol na kopci na Štefana, bola zlá viditeľnosť. Dnes bola lepšia, ale iba na kopce, pretože údolie bolo v opare. Zo skaly som videl Sitno. Cestou na Vartu som z ležoviska vyplašil diviaka a v šípkovej húštine som si roztrhol vetrovku.

Z Varty som išiel späť na Horné bralie a dokončil som okruh naučného chodníka. Nato som sa vrátil do Čajkova a presunul som sa do Tekovskej Breznice. Je tu totiž ešte jedna zaujímavosť, ktorú som chcel vidieť. Ruina strážnej veže.

Ruina sa volá Vartovka a nachádza sa južne od Tekovskej Breznice. Až pod kopec, na ktorom stojí, vedie asfaltka. Zabočil som do dolinky a pri kríži neznámemu vojakovi som sa začal driapať na svah. Bol odmäk a pod čľapkanicou bolo na strmom svahu hnijúce lístie. Miestami som sa poriadne šmýkal, ale podarilo sa mi vyliezť na hrebienok.

Strážna veža je umiestnená zvláštne. Nie je na ostrohu, ale na úzkom hrebienku, ktorým je ostroh napojený na svah. Nebola veľká, no zachovalo sa tu viac múrov ako na Breznickom hrade. Na Varte som objavil provizórne značenie. Aj som sa po ňom vybral, avšak po chvíli som si to rozmyslel a vrátil som sa do Tekovskej Breznice známou trasou.

Poslednou atrakciou, ktorú som si pozrel, je Fabkovie dom v Brehoch pri Novej Bani. Domček som si odfotil v decembri, ale obrázok mi nevyšiel. Keď som k nemu prišiel, filmári akurát končili reportáž do Televíkendu. Keďže bol domček otvorený, pozrel som si ho.

Fabkovie dom je objekt ľudového bývania, ktorý v roku 2016 kompletne zrekonštruovali. Má slamenú strechu, pod ktorou je klasické trojpriestorové usporiadanie. Prekvapilo ma, že je pec umiestnená v izbe. Naviac, je pomerne moderná.

Záver

Okolie Tekovskej Breznice nesklamalo. Okrem poľovníkov som v lesoch za tri dni nestretol ani nohy. Zato diviakov, muflónov a srniek som videl dosť. Najviac sa mi páčilo hradisko na Krivíne s výhľadom na Slovenskú bránu. Škoda len, že sa k nemu ide cez kameňolom.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek