Pipitka spod Malej Pipitky
Túra

Pipitka a Čertov hrad z Drnavy

10. 03. 2017
Pri vlaňajších zimných potulkách vo Volovských vrchoch som si pri pohľade na zasneženú Pipitku uvedomil, že som na jej vrchole nikdy nebol. Značka vrchol obchádza, a preto sa naň vyberie málo turistov. Na víkend Aladin predpovedá krásne slnečné počasie, tak v piatok večer zvolávam bojovú poradu mojich turistických parťákov. Netreba ich prehovárať, Slávka a Miloš hneď súhlasia, len Peťo má smolu, kvôli horúčke zostane doma. Túra mimo značených turistických chodníkov sľubuje pekné zážitky.

V sobotu ráno všetci traja sedíme v Milošovom autíčku a vezieme sa do Drnavy. Cestou preberáme trasu, po ktorej pôjdeme. Rozhodneme sa ísť bočným hrebeňom na Pipitku, a keďže je krásne počasie, tak pridáme ďalší bočný hrebeň na opačnej strane doliny, ktorým zídeme späť do Drnavy. Cestou späť máme v pláne pozrieť výhľadové skaly na Lipovci a Čertovom hrade. Auto nechávame na konci dediny a túra môže začať.

Trasa

Drnava – Tekvičník – Pipitka – Čipkov vrch – Lipovec – Čertov hrad – Drnava

Z Drnavy na Pipitku

Drnava je banícka obec na južnom úpätí Volovských vrchov. Gróf Dionýz Andrássy, majiteľ hradu Krásna Hôrka, tu mal chýrnu zlievareň a vlastnil okolité bane. Z Drnavy pod Pipitku vedie asi 3 km dlhá dolina, ktorou preteká Lepkavý potok. Stúpame hrebeňom po pravej strane doliny, slnko nás pomedzi stromy hreje od chrbta, a tak o chvíľu vyzliekame bundy, veď nás čaká vyše 800-metrové prevýšenie.

Ideme riedkym lesom, snehu je málo a výhľadov tiež. Keď prichádzame pod Tekvičník (863 m), stromy rednú a ukazujú sa prvé výhľady do doliny a na náprotivný hrebeň, ktorým budeme schádzať do dediny. Na Tekvičníku nie sú skoro žiadne výhľady, tak pokračujeme ďalej na zvážnicu pod Pipitkou. Po krátkej kávovej pauze šliapeme hore chodníkom, snehu pribúda a svah je čoraz strmší. Prepadávam sa do snehu a spotený fučím, šomrem, nadávam a moji parťáci, ktorí ma o hodný kus predbehli, sa na mne rehocú. To už sme v mesačnej krajine, stromy zmizli, všade navôkol sú rúbaniská. Je to dôsledok veternej kalamity a následnej ťažby kalamitného dreva na celom hrebeni tejto časti Volovských vrchov. V opare vidno planiny Slovenského krasu a objavujú sa vrcholky Nízkych Tatier. Je okolo poludnia, keď sa dostávame na vrchol Pipitky.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Pipitka (1225 m)

Pipitka je kopec na hlavnom hrebeni Volovských vrchov, hneď vedľa nej je jej nižšia menovkyňa Malá Pipitka (1087 m). Hrebeňom vedie Cesta hrdinov SNP, no vrchol Pipitky obchádza. Na vrchole sú posledné zvyšky lesa, celý hrebeň je už holý. Nádejou pre budúce generácie sú aspoň mladé smreky a jedle, ktoré sú vysadené na rúbaniskách. Naši vnuci možno raz uvidia krásny hustý les, ako si ho pamätám spred vyše desaťročia.

Stojíme na vrcholovej lúčke medzi poslednými mohykánmi smrekov a dávame si obedňajšiu pauzu. Potom prechádzame na severnú stranu kopca a kocháme sa výhľadom, ktorý umožnili holoruby. Na juhu v opare vidno krasové planiny, na západe Nízke Tatry a pred nami leží veľká časť Slovenského rudohoria. V diaľke krásne vidíme hrebeň Vysokých Tatier. Hlbokým snehom schádzame na červenú značku a pod Malou Pipitkou chodníkom zídeme na zvážnicu. Ide sa nám ťažko, mokrý sneh sa pod nohami prebára a zvážnicou sa nad záverom doliny dostávame k bočnému hrebeňu na opačnej strane doliny.

Čipkov vrch a Lipovec

Chodníčkom po hrebeni začíname stúpať na Čipkov vrch (966 m). Na jeho vrchole sa objavujú prvé skalné útvary, ktoré sú porastené brezami. Odtiaľ až po Lipovec je hrebeň väčšinou úzky, posiaty množstvom väčších či menších skál, na niektorých miestach sú strmé skalné zrázy. Zo skál vidno Pipitku a dolinu Lepkavého potoka. Miernym klesaním prichádzame na vrchol Lipovca (847 m), na ktorom je pekné skalné mestečko. Slnko osvetľuje veľké skaly porastené machom, stromy sú od vetra zvláštne poohýbané. Je tu krásna, ničím nerušená divočina. Podľa domácich znalcov tu v skalách majú svoje brlohy rysy, my však žiadne stopy v snehu nenachádzame. Dávame si pauzu, dojedáme mamin výborný jablkový koláč pri krásnych výhľadoch a zubatom slniečku. Opatrne schádzame zo strmých skál a hrebeňom zídeme na ďalšiu zvážnicu.

Čertov hrad

O niekoľko minút strmým svahom schádzame k poslednému výbežku hrebeňa, zvanému Čertov hrad (677 m). Svoje meno si určite zaslúži. Pred nami sa medzi stromami objavia dva obrovské skalné vrcholy, vzdialené od seba asi 50 m. Rozpadávajúce sa skaly vytvorili veľké skalné bloky, ktoré svojimi bizarnými tvarmi pôsobia na ľudskú fantáziu. Skaly sú porastené machom a krásna zelená farba ostro kontrastuje s bielym snehom naokolo. Stromy na vrchole brál dotvárajú krásnu atmosféru. Štveráme sa na oba vrcholy a užívame si posledné výhľady. Vľavo vidno hrebeň Volovských vrchov a pred nami je Bôrčanská (ľudovo Borčianska) planina a Bôrčanska brádza (údolie Čremošnej) s dominantným Drieňovcom (804 m).

Slnko pomaly zapadá a Miloš po bratsky rozdeľuje posledné jablko pred zostupom. Chodníčkom schádzame z Čertovho hradu až k lúke nad Drnavou. Cestou k autu sa ešte zastavíme pri štôlni Dénes (Dionýz), ktorá nesie meno svojho prvého majiteľa, grófa Dionýza Andrássyho. Baňa na železnú rudu bola zatvorená v 50-tych rokoch minulého storočia a budovy boli zbúrané. Obec Drnava však v roku 2016 portál štôlne vyčistila a okolie upravila na oddychovú zónu s lavičkami a náučnými tabuľami. Od štôlne je to do dediny pár minút, a tak spokojní s dnešnou túrou nasadáme do auta.

Záver

Túry mimo turistických chodníkov majú svoje osobité čaro. Človek objaví aj na miestach, kde zdanlivo nič nie je, množstvo krásnych zákutí. Počas zimnej túry sme mali krásne výhľady z miest, kde kvôli vegetácii človek v inom ročnom období skoro nič neuvidí. Skalnaté hrebene vo Volovských vrchoch preto určite stoja za zimnú túričku.

Fórum 1 príspevok
Pipitka a Čertov hrad z Drnavy 10/03/17 18:41 1 príspevok
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata Anka (Skalica) V Stolických vrchoch nie je veľa možností na prenocovanie, preto turistom isto príde vhod možnosť núdzového nocľahu na terase krásnej chaty Anka, ktorá patrí š. p. Lesy SR. Málo navštevovaná oblasť Kohúta a Stolice, dvoch najvyšších vrchov pohoria, zaujme hlavne dobrodružnejšie povahy, pre ešte stále zachovanú divočinu (žiaľ, aj s holorubmi) s množstvom húb, čučoriedok a medveďov. 02/05/20 Viktor Baláž Stolické vrchy
Prístrešok Poľovnícka chata Zeme V Revúckej vrchovine je niekoľko poľovníckych chát, ktoré na svojich terasách môžu poskytnúť nocľah pre putujúcich málo navštevovaným krajom. Jednou z nich je chata Zeme, ktorej zvláštny názov je odvodený od toho, že tu ľudia z blízkych dedín mali svoje pozemky, ľudovo zeme. Chata je majetkom Poľovníckeho združenia Rožňavské Bystré a každoročne v prvú sobotu po Veľkej noci sa tu koná tradičný obecný Výstup na Zeme. 25/04/20 Viktor Baláž Revúcka vrchovina
Prístrešok Chata U smelého srnca Pre tých, ktorí sa radi túlajú pohorím Čierna hora, ktoré je turistami menej navštevované, mám skvelý tip na prenocovanie. Poľovnícka chata s poetickým názvom U smelého srnca má výhodnú polohu s možnosťou nocovania na terase, navyše priamo pri chate je výdatný prameň vody. Od chaty len 'na skok' je viacero možností vybehnúť na turisticky atraktívne výhľadové miesta. 31/08/19 Viktor Baláž Čierna hora
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ako sme nezmizli v pohorí Tríbeč S kamarátom z času na čas vyrážame na vander s prespaním vonku. Tento rok sa nám to pre pandémiu či pracovné povinnosti nedarilo, a tak po celoštátnom špáraní v nose sme sa rozhodli využiť slobodu pohybu s negatívnym testom. Mňa zaujal článok o útulni Žliabok, a tak som vymyslel trasu a Ctibor zohnal ďalšieho parťáka – Petra zo Špačiniec. dnes Miroslav Svítek Tribeč
Túra Tri dni v Chočských vrchoch Slovensko máme celkom slušne prechodené, no nájde sa pár turisticky veľmi známych miest, ktoré sa nám úspešne vyhýbajú. Takými bola časť Chočských vrchov - Pravnáč a Čerenová skala. včera Danka Tomášiková Veľká Fatra a Choč
Túra Slovenskom 2: Krivánska Fatra, Kysuce a Orava Druhá časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Krivánsku časť Malej Fatry, Kysuckú vrchovinu, Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Podbeskydskú vrchovinu a Oravskú Maguru. 28/11/20 Pavel Forgáč Malá Fatra, Kysucká vrchovina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Pipitka a Čertov hrad z Drnavy 10/03/17 18:41 1 príspevok
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Volovské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1225 m n. m.

    • min: 410 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 942 m

    • klesanie: 942 m

  • Vzdialenosť
    • 14 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 11.02.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6458 ° SŠ
      dĺžka: 20.6621 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6458 ° SŠ
      dĺžka: 20.6621 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • bez vody, len z vlastných zásob

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Rožňava (vlak, bus) - Drnava (bus, parkovanie na hornom konci dediny)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.26 (0.54)