Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Panoráma Starej Kremničky
Panoráma Starej Kremničky Zatvoriť

Túra Túlačka chotárom Starej Kremničky

Postupne končiaca zima ma núti hľadať vhodné tipy na pešiu turistiku a pokiaľ možno, niekde v nižších polohách, kde po snehu niet už ani stopy. A ako to už býva zvykom, netreba ani príliš ďaleko cestovať, aby som objavil niečo, kde som ešte predtým nebol a zároveň sa mi to zapáčilo natoľko, aby som o tom napísal pár riadkov. Kupujem teda lístok na vlak do Žiaru nad Hronom a môžeme vyraziť...

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+750 m stúpanie, -650 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 06.04.2015
Pohoria
Žiarska kotlina, Kremnické vrchy - Jastrabská vrchovina
Trasa
Voda
Stará Kremnička, prameň Kečka
Doprava
Žiar nad Hronom (vlak, bus)
Stará Kremnička (bus)
Pitelová (bus) - Trnavá Hora (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1083 Prievidza, Žiar (1:50.000)

Trasa

Žiar nad Hronom – Šibeničný vrch – Skalka – Stará Kremnička – Kamenica – Pitelová – Trnavá Hora

Ako je známe, na styku Kremnických vrchov, Štiavnických vrchov a Vtáčnika v širšom okolí Žiaru nad Hronom vzniklo za posledných 10 rokov viacero miestnych chodníkov, ktoré síce nie sú oficiálnymi trasami KST, ale turisti sa o ne v rámci svojich možností starajú. Ako som sa už neraz predtým presvedčil, vo viacerých prípadoch celkom vhodne dopĺňajú základnú sieť TZT, resp. samotné sprístupňujú zaujímavé ciele, častokrát pekné výhľadové miesta. Tri takéto miesta sa práve chystám navštíviť.

Prehliadka mesta na úvod

Trasu začínam na železničnej stanici v Žiari nad Hronom, kde začínajú červená a modrá TZT smerujúce do Štiavnických vrchov, no tentokrát pokračujem bez značky do centra mesta. Prvým zastavením je klasicistický kostol Povýšenia sv. kríža zo začiatku 19. storočia, kde má začiatok miestna žltá značka, ktorá ma bude sprevádzať na prvej etape trasy. Centrum niekdajšieho Svätého Kríža nad Hronom (od roku 1955 Žiar nad Hronom) nie je veľké, okrem spomínaného kostola zaujme neskororenesančný kaštieľ, ktorý bol svojho času sídlom banskobystrického biskupa a park Štefana Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej, v bezprostrednom okolí kaštieľa. Príliš dlho sa v meste nezdržiavam a sledujúc žlté miestne značenie prichádzam na prvé rázcestie miestnych chodníkov pri Lutilskom potoku.

Žltú farbu mením za zelenú a vystúpim na prvé výhľadové miesto – Šibeničný vrch. Aj napriek nie veľkému prevýšeniu sú výhľady na Žiarsku kotlinu a severné výbežky Štiavnických vrchov vcelku fantastické. Už menej príjemná je však história lokality, ako už napovedá jej názov. Aby nezostalo len pri tom, svoje obete si toto miesto našlo, žiaľ, aj na sklonku druhej svetovej vojny. Aby som ale príliš neskĺzol do čiernych myšlienok, ešte raz si vychutnám výhľady a poberám sa ďalej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Problematickým úsekom

Keďže sa nechcem vrátiť späť k Lutilskému potoku, snažím sa zísť na cestu vedúcu do Šášovského Podhradia, pokiaľ možno najkratšou trasou. Snažím sa hľadať miestne značenie, čo sa mi po čase aj podarí, no úsek je pomerne strmý a zarastený. Za chvíľu klesnem k ďakovnej kaplnke Navštívenia Panny Márie z rokov 1709-1711. Dal ju postaviť svätokrížsky farár František Hajnovič z vďaky za to, že sa mestu vyhla morová epidémia. Zaujímavosťou je, že sa tu našla vzácna gotická drevená soška Madony vyhotovená z lipového dreva, v súčasnosti je v zbierke Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

Zídem na cestu, po ktorej pokračujem necelý kilometer smerom na Šášovské Podhradie. Rozhodnem sa ešte zájsť kúsok od cesty do lokality Štôlňa, aby som si pozrel vstupný banský portál. No tabuľa „súkromný pozemok“ a hneď za ňou voľne pustený pes mi zámer prekazili, a tak som sa radšej rýchlo vrátil späť na cestu. O chvíľu sa stretávam opäť so žltým miestnym značením, kde definitívne opúšťam asfaltku.

Spočiatku značne zarastený, avšak v druhej časti už príjemný chodník ma pomedzi rôzne skalné útvary dovedie na druhé výhľadové miesto – Skalka. Spočiatku sa mi otvárajú výhľady na Žiar nad Hronom a celú Žiarsku kotlinu, ako aj Suť, Zlatý vrch (Goldberg) či Šášovský hrad. Zo samotného vrcholu sa však naskytá pohľad tentokrát na sever – panorámu obce Stará Kremnička mám ako na dlani, v pozadí vidieť ešte zasnežené Kremnické vrchy, oproti zas zhliadnem opustenú budovu železničnej stanice v Starej Kremničke, ktorú dnes taktiež navštívim. Krásne miesto, doslova si to tu vychutnávam.

Na stanicu v Starej Kremničke

Čaká ma ešte kus cesty, a tak je čas sa pobrať ďalej. Ďalším cieľom je Stará Kremnička a napokon vrch Kamenica, ktorý sa vypína nad obcou. Pozvoľne klesám na rázcestie Vodojem, odkiaľ prídem za chvíľu k centrálnemu smerovníku miestnych značiek v Starej Kremničke, z ktorého by sme sa dostali po žltej do Lutily, zelenou na Kamenicu a modrou do Pitelovej. Dávam prednosť kombinácii zelenej a modrej. No skôr než sa rozhodnem pokračovať ďalej, dávam sa do reči s miestnym pánom a ako sa o chvíľu ukáže, ide o človeka, ktorý má celú sieť miestneho značenia na svedomí.

Pokračujem zeleným značením na Kamenicu. Skôr než vystúpim na vrchol, zastavím sa pri budove železničnej stanice Stará Kremnička, okolo ktorej značený chodník vedie. O železničnej stanici v Starej Kremničke sa v médiách toho popísalo už dosť, a tak jej tiež venujem pár riadkov. Stanica sa nachádza na trati č. 171 Zvolen – Diviaky (nazývaná Slovenský Semmering, pozn. red.). Kedysi mala miestna železnica omnoho väčší význam, než je tomu dnes. Bola súčasťou Uhorskej severnej železnice, ktorá spájala Košicko-bohumínsku železnicu vo Vrútkach s Budapešťou. Vybudovaná bola v rokoch 1869 - 1872 ako vôbec prvá železnica na území stredného Slovenska, až neskôr z nej postavili odbočky, medzi nimi aj odbočku do Banskej Bystrice. V súčasnom grafikone jazdí po trati denne niekoľko párov osobných vlakov, najčastejšie v relácii Zvolen – Vrútky, avšak žiadny z nich už niekoľko rokov v Starej Kremničke nezastavuje.

Pokiaľ ide o samotnú budovu železničnej stanice, jej história sa datuje do samotného vzniku železnice. Písal sa 12. august 1872, keď sa tadiaľto rozbehli prvé vlaky a stanica začala slúžiť svojmu účelu. Postupne význam trate upadal, z významnej trate sa stala skôr železnica lokálneho významu s utlmenou osobnou či nákladnou dopravou. Pôvodne sa v Starej Kremničke vlaky aj križovali, dnes tu už ani nezastavujú. Od roku 1995 je stanica bez staničného personálu, a tak jej chátranie nabralo veľmi rýchle tempo. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ako vlastník pozemkov i samotného objektu, už jednu časť staničného objektu zbúrali. V posledných rokoch sa o záchranu pamiatky intenzívne snaží Občianske združenie Kamenica, avšak dosiaľ nie je budúcnosť stanice jasná a hrozba asanácie je stále reálna. ŽSR totiž za odkúpenie objektu požaduje neprimerane vysokú cenu a násobne väčší obnos by si vyžiadala nevyhnutná rekonštrukcia t. č. dezolátneho objektu, na čo obec pochopiteľne nemá dostatočné finančné zdroje. V prípade ak sa odpredaj majetku v krátkom čase nepodarí, ŽSR avizovala zbúranie stanice, čo by bola nenávratná škoda. Prajem OZ Kamenica, aby našla spoločnú reč s vlastníkom objektu v snahe zachrániť stavbu, ktorá má stále šancu v roku 2022 dožiť sa 150 rokov svojej existencie.

Pokračovanie cez Kamenicu do Trnavej Hory

Od stanice vystúpim po zelenej značke (plánovaný náučný chodník Kamenica, pozn. red.) za necelú hodinu na Kamenicu. Tento úsek sa mi jednoznačne z celej trasy páčil najviac, divokým a pomerne strmým chodníkom prejdem najprv ponad železničný tunel a potom pomedzi bizarné skalné útvary na samotnú vyhliadku, poslednú a najvyššiu počas môjho dnešného putovania. Kochám sa pohľadmi na Starú Kremničku, Žiar nad Hronom, na vyhliadky Skalka a Šibeničný vrch, navštívené len pred niekoľkými hodinami, sa dívam z výšky. V pozadí tiež vidieť zasnežený Vtáčnik. Pekné miesto, ani nie hodina cesty od môjho bydliska, až sa čudujem, že som tu ešte nebol.

V ďalšej časti klesám do blízkosti prameňa Kečka, kde sa opäť dostávam na úroveň železničnej trate. K môjmu zámeru vyfotografovať vlak chýbalo niekoľko sekúnd, vlak bol rýchlejší... Odtiaľto je možnosť sa vrátiť okružnou zelenou značkou naspäť do Starej Kremničky, no rozhodol som sa prejsť na druhú stranu. Čaká ma teda opätovný výstup, postupne naberám výškové metre, ktoré som zostupom z Kamenice stratil, spoločnosť mi robí tento raz modrá miestna značka. Ako idem vyššie, objavuje sa sneh a neskôr súvislé snehové polia. Netrvá to však dlho a som na hornom konci obce Pitelová. Aj odtiaľto sú pekné výhľady, napr. na Jastrabskú skalu. Dnes som si pekných výhľadov užil celkom dosť.

Záverečná časť vedie po spevnených cestách a väčšinou po asfaltke a bez značky. Obec Pitelová má trochu špecifickú zástavbu, dedina je pomerne dlhá, zástavba sa koncentruje výlučne popri ceste a medzi horným a dolným koncom obce je značné prevýšenie, odhadom asi 170 m. Na poslednej zákrute poniže obce odbočím z hlavnej cesty a spevnenou cestou klesnem do údolia k ceste vedúcej do Jastrabej a následne na železničnú stanicu Trnavá Hora, kde sa výlet končí. Záverečnú časť z Pitelovej do Trnavej Hory je tiež možné absolvovať autobusom, ak máme spoj (k niektorým vlakom sú prípoje).

Zhrnutie

Celodenná túlačka po spleti miestnych chodníkov bol dobrý nápad. Neustálym stúpaním a klesaním je celkové prevýšenie značné, ako aj samotná dĺžka trasy, ale existuje viacero možností ako si trasu upraviť, skrátiť, resp. rozdeliť, a tak ju odporúčam aj menej zdatným turistom či komukoľvek, kto si chce len tak na kus vybehnúť niekam do prírody. Som rád, že som spoznal ďalší pekný kút a už teraz sa teším na ďalšie.

Fotogaléria k článku

Najnovšie