Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Dedinka Obručné - začiatok túry
Dedinka Obručné - začiatok túry Zatvoriť

Túra Obručné – Kráľova studňa – Lenartov

Ľubovnianska vrchovina je pohorie, v ktorom sa nachádza jedna jediná rozhľadňa, a taktiež len jedna útulňa s možnosťou núdzového prespatia. Keďže oba turistické objekty sa nachádzajú takmer vedľa seba, v lokalite Kráľova studňa, rozhodol som sa ich navštíviť. Nakoľko ide o pomerne nové stavby, doteraz som o nich takmer ani nevedel, aj keď ide o jedno z mojich domácich pohorí.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+313 m stúpanie, -503 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 07.01.2017
Pohoria
Ľubovnianska vrchovina
Trasa
Voda
prameň Kráľova studňa
Doprava
Lenartov (bus)
Obručné (bus)
SHOCart mapy
» č.1113 Bardejov a okolie (1:50.000)

Zaujímavé na nich je však to, že ak stojíte napr. pri útulni, rozhľadňu nevidíte. A naopak. Oddeľuje ich pás lesa. Článkom vám priblížim jednu z možností ako sa k nim dostať.

Trasa

Obručné – výhľadňa Kráľova studňa – útulňa Kráľova studňa – Lenartov

Cieľ je teda jasný, už len vybrať miesto nástupu. Je začiatok januára, mrazy neskutočné, preto musím takticky vybrať trasu s čo najmenej náročným profilom. Voľby sú nakoniec len dve, buď Obručné alebo Lenartov, teda z juhu. Z Kurovského sedla, od severu, by to bola v ten deň vzhľadom na vzdialenosť asi samovražda umrazením. Volím nakoniec Obručné, odtiaľ to bude menšie stúpanie ako z Lenartova. A tiež pôjdem väčšinou lesom, nebudem aspoň musieť čeliť vetru.

Na miesto začiatku túry prichádzam autom, teplomer ukazuje 18 stupňov Celzia. Ale pod nulou. Auto nechávam odstavené na okraji cesty, keďže tu nie je žiadne parkovisko a hybaj ho. Cítim optimizmus, že si užijem slnečný mrazivý deň. Prvú facku dostávam, keď zistím, že červeno značený chodník nie je vôbec, ale vôbec prešliapaný. Spočiatku bola trasa síce odpluhovaná, ale to len pár stoviek metrov k akejsi chate. Práve v tento deň mali bardejovskí turisti od rána prechod po tejto trase, ale ako som priamo na mieste činu zistil, iba na bežkách. Pešo nešiel nikto. V kútiku duše som očakával, že to bude prešliapané. Po bežkárskej stope sa chodiť nemá, tak som sa väčšinou boril snehom. Tešil som sa neskutočne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zo smerovníka Obručné (640 m) na začiatku túry som vyčítal, že na Kráľovu studňu by som mal ísť 1.25 h. To beriem dnes ako vtipný údaj a aj ma prepadla myšlienka, či to dnes vôbec dám. Odhodlanie je ale silnejšie! Spočiatku trošku popozerám na dedinku Obručné podo mnou aj s výrazným kostolíkom, týčiacim sa nad dedinou a začnem mierne stúpať bielou krajinou. To netrvá dlho, pretože ma na dlhú dobu ide pohltiť lesný úsek. Ešte pred vstupom do lesa sa otočím a poobzerám si Čergov. Dnes by som nemal mať žiadny problém s orientáciou, vedie ma bežkárska stopa a v podstate pôjdem stále hraničným slovensko-poľským hrebeňom.

Lesom k výhľadmi

Nuž vstupujem do lesa a približne 3 kilometre stále mierne stúpam. Miestami sa to dá a miestami neustále zapadám. Mám, čo som chcel. Nikde nikoho nestretám, ani lesnú zver. Idem v takom tichu, v akom som už dávno nešiel. Postupujem relatívne pomaly a ako psychologickú motiváciu si dávam napojenie zelenej značky na červenú. Idem, oddychujem, idem, oddychujem, sledujem les okolo a zelená stále nikde. Aspoň že stúpanie skončilo a idem klesaním. Ale doparoma, veď cestou naspäť si to budem musieť opäť vyšliapať. Prepadá ma čierna myšlienka, skontrolujem čas a dávam si taktickú poradu sám so sebou. Ísť ďalej či neísť? Aký výletík sa to zdá byť a ako to podmienky dokázali sťažiť. Nakoniec víťazím sám nad sebou a idem ďalej. A aj zelenej značky som sa nakoniec dočkal a nálada hneď stúpla. To som vedel, že rozhľadňa nemôže byť ďaleko. A ani nebola, onedlho ju cez stromy vidím a vedľa nej je dokonca prístrešok na posedenie. Dostal som sa sem, aj keď dnes to je len polovica úspechu.

Najprv zhodnotím rozhľadňu zospodu, ide o drevenú štvorpodlažnú klasickú vežu bez krytia na vrcholovej plošine. Je postavená pri okraji lesa, preto je hneď jasné, že kruhový výhľad nebude. Ako sa dozvedám neskôr z jednej informačnej tabule na konci túry, rozhľadňa je vysoká 14 metrov, otvorená bola 17. septembra 2011. Je najvyššia v okrese Bardejov a postavili ju členovia OZ Kráľova studňa. Ako zaujímavosť uvádzam, že na stavbe je použitý pojem, resp. je tu napísané turistická "výhľadňa". Či výhľadňa, či rozhľadňa, pre mňa osobne je podstatné, že vôbec existuje a umožňuje vidieť podstatne viac, ako zo zeme.

Takže vyškriabem sa hore, keď som sa až tu domordoval. Zhora je vidieť najmä Čergov, Stebníckú Maguru, Busov a v Poľsku cez stromy Jaworzynu Krynicku (o pár rokov tento pohľad nebude kvôli dorastajúcim stromom). Aj keď je nízka teplota, výhľady do diaľky nie sú vôbec exkluzívne. Je zákal a svoje robí aj ostré slnko. Aj silný vietor mi odporúča zísť dole, tak idem a pri prístrešku trochu hodím reč s dvoma chlapíkmi, ktorí došli na bežkách. Hovoria, že chatka (útulňa) je neďaleko a ukazujú mi smer. Onedlho odfrčia, zjaví sa ešte jeden Poliak, s ktorým tiež podebatím. Toto boli všetci dvojnožci, ktorých som na dnešnej túre stretol. Čakal som ich viac.

Kráľova studňa

Keďže som sa na vrchole rozhľadne rozhodol, že sa nebudem vracať späť rovnakou trasou po červenej, ale pôjdem dole do Lenartova po zelenej, mohol som si ešte dovoliť zájsť priamo na Kráľovu studňu. Skutočne to nebolo ďaleko. Vietor tu však fúkal ako divý a zrážal pocitovú teplotu veľmi nízko. Jaworzynu Krynicku bolo odtiaľ vidieť ešte lepšie ako z rozhľadne, popozeral som si ju a zamieril som k drevenej chatke (útulni). Zasadená je v krásnom prostredí. Idem len zo zaujímavosti preskúmať, či sa v nej dá naozaj prespať. Dole je zamknuté, ale zozadu vedúce schody do podkrovia ma vyvedú k odomknutým dvierkam a nakuknem dovnútra. Vidím tam nejaké matrace, ale aj trochu naviateho snehu. V terajšom počasí je to len pre naozajstných dobrodruhov. Ináč je to však podľa mňa vďačný objekt na prespatie.

A prečo sa lokalita nazýva Kráľova studňa? Podľa informačnej tabule sa tu roku 1471 stretli uhorský kráľ Matej Korvín, poľský kráľ Kažimír IV. Jagellonský a jeho syn sv. Kažimír, ktorý je dodnes patrónom Poľska. Nachádzala sa tu studňa, z ktorej podľa legendy pili králi. Studňa sa zachovala dodnes. Poliaci ju nazývajú Studňa troch kráľov. Ja som ju vďaka snehu nenašiel, resp. nevidel, ale videl som sošku sv. Panny Márie a pod ňou by mala byť. Pri chatke sa nachádza aj veľmi pekná, z dreva vyrezaná lavica troch kráľov s podobizňami kráľov v životnej veľkosti.

Návrat dole do Lenartova a prekvapenie meteorit

Víchor mi nedáva na výber, otáčam to, vraciam sa k rozhľadni, vstupujem do lesa a budem sledovať zelenú značku. Onedlho sa stáča od hraničného hrebeňa na juh a začínam klesať. Pokiaľ idem lesom, je to fajn. Akonáhle vyjdem z lesa na polia, dostávam od počasia opäť facku. Prudký bočný vietor ma chce poslať neviem kam, chodník žiadny a čo krok, to prepadávanie miestami až po kolená. Značka ma už nezaujíma, vytyčujem si cestu najmenšieho odporu – priamo dole. Tam by mal byť Lenartov. Pri jednej remíze obdivujem dvojmetrový závej. Ťahám si to dole až sa dostávam konečne na okraj dediny. Tu je to úplne iný svet, žiadny vietor, cesta normálna.

Poobdivujem zopár dreveníc a starých sedliackych domov a medzitým hľadám najbližšiu zastávku autobusu. Netrvá to dlho, nachádzam ju pri požiarnej zbrojnici. Cestou nachádzam pamätník z roku 2014 osadený k 200. výročiu nálezu meteoritu v chotári obce Lenartov. Údajne mal 108 kg. Najväčšia časť z neho je uložená v maďarskom Národnom múzeu v Budapešti a ďalšie menšie časti meteoritu sú v múzeách v Európe a dokonca aj v USA. Tiež ďalšia zaujímavosť, o ktorej som doteraz nemal ani páru.

Na zastávke pozerám na spoje a sláva, ide niečo približne o pol hodiny. Žiadnu krčmu nevidím, tak budem čakať, pretože ak by som mal ísť pešo, sú to ďalšie vyše 4 kilometre. Na to dnes určite nemám náladu. Aj stopujem, ale nikto nezastavuje. Nakoniec autobus prichádza a nastupujem. Po chvíľke ma vypustí v Obručnom a ešte sa musím trochu po ceste vrátiť k autu nad dedinu. Dnešný okruh sa šťastlivo uzavrel.

Záverom

Z môjho pohľadu ide o zaujímavú túru v zastrčenom pohraničnom kúte Slovenska. Síce som nevychytal práve najideálnejšie podmienky na pešiu turistiku, ale pri dobrých podmienkach ide o nenáročnú túru. Od Kráľovej studne sa dá ešte zbehnúť do poľskej dedinky Wojkowa, kde sa nachádza drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána. Odtiaľ sa dá pokračovať značeným a neznačeným chodníkom do Dubneho, kde sa nachádza ďalší drevený kostolík sv. Michala Archanjela. Takto sa dá z Obručného urobiť alternatívny okruh k mojej trase. Určite je to vhodné aj na horský bicykel.

Na záver srdečne pozdravujem moje snežnice, ktoré v pokoji odpočívali doma v skrini...

Fotogaléria k článku

Najnovšie