Trasa

Štrbské Pleso – Popradské pleso – rázcestie nad Žabím potokom – Žabie plesá – Volia veža – rázcestie nad Žabím potokom – Popradské pleso – Štrbské Pleso

Prvý pokus, pred šiestimi rokmi

Príbeh lezenia na Voliu vežu sa pre mňa začal písať v roku 2011, keď som sa na jeseň začal znovu viac pohybovať vo Vysokých Tatrách. Bola to moja prvá vážnejšia akcia po úraze v tom istom roku na začiatku prázdnin. S kamarátom Maťom sme vtedy išli v krásnu jesennú nedeľu do Tatier, vyskúšať prvé lezenie na tatranskej žule. Boli sme dohodnutí s inými kamarátmi, ktorí tam boli tiež, že nám ukážu, kde je cesta cez Južné rebro na vrchol. Cesta pomerne ľahká, ale prvá tatranská. Vyskúšame, či nás hora pustí, či budú sily stačiť, alebo skúsenosti. Boli sme trochu unavení aj z predchádzajúceho dňa a VhT, ktorú sme mali za sebou.

Odhodlanie ale nechýbalo a kráčame ku skale. Vyskúšame, inak nezistíme, či by to išlo. Prvý pokus ale nebol úspešný. Bezpečne a s pohodou sme si vyliezli prvé dve dĺžky, ale mne začali v závere druhej dĺžky odchádzať ruky. Predsa, viac než tri mesiace neliezli a aj keď ľahká cesta, dala im zabrať. Maťo sa tiež necítil celkom na ťahanie v exponovanom teréne začínajúcej tretej dĺžky. Je to trochu iné ako lezenie na skalkách. Rozhodli sme sa preto po druhej dĺžke zlaniť a pokus nechať na inokedy. Hora neujde, počká nás.

Návrat po štyroch rokoch, druhý pokus

Ráno je ako cez kopirák môjho prvého pokusu. Na oblohe vôbec nie sú oblaky, ktoré sa držali ešte večer a vytrvalo z nich pršalo. Vtedy sme váhali, či sa vôbec bude na ďalší deň dať ísť liezť. Pomaly obchádzam, tentokrát s parťákom Michalom, Žabie plesá. Všade ešte vládne ticho, len slnko si spokojne svieti na tatranské štíty a snaží sa ich vysušiť po nočnom daždi. Tajomné ticho preruší len občasné slovo, ktoré vzájomne prehodíme. V hlave sa preháňajú myšlienky, otázky: “Bude tento druhý pokus pre mňa už úspešný?” V tomto momente na otázku ešte neviem dať odpoveď. Do karát nám obom hrá viac skúseností, oproti tomu ako som mal pri prvom pokuse, tiež iné prelezené cesty v Tatrách. Ako to nakoniec dopadne ale ukáže až deň.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po prvom stúpaní sa dostávame k Vyšnému Žabiemu plesu, kde vidíme meteorologickú stanicu Horskej záchrannej služby. Tá si tu spokojne sedí, tak ako aj pred pár rokmi, keď som tu bol prvýkrát. Rozhodli sme sa, že veci, ktoré nebudeme potrebovať na lezenie, necháme zbalené pod skalou, však sa budeme rovnakou cestou vracať späť. Zoberieme si len nutnú výbavu a malé batohy. Netrvá dlho a pokračujeme v stúpaní, po znateľnom lezeckom chodníku až na úpätie Volej veže, kde začína naša cesta. Južné rebro obtiažnosti za III UIAA.

Lezieme

Po príchode na skalné plošiny pod stenou vybalíme veci, ktoré sa doteraz niesli v batohu a sú potrebné na lezenie. Po krátkom triedení a vystrojení sa, prídeme na malú plošinku pod rebrom, kde začína naša cesta. Prvú dĺžku dnes ťahám ja, pamätám si aj na svoj prvý pokus a omyl v prvej dĺžke. Vtedy som nesprávne v žľabe pokračoval rovno pod menší previs, namiesto toho, aby som kúsok nižšie odbočil. Nebol síce veľmi ťažký, ale na moje slabé ruky v tom období bol neprekonateľný. Dnes ale hneď vidím miesto, kde treba odbočiť zo žľabu vľavo a čoskoro hlásim: “Štand!”

Zakrátko dolieza ku mne Michal a máme prvú dĺžku za sebou. Vychutnávame si pekný deň, výhľady naokolo. Dlho sa ale nezdržujeme, lebo poobede by sa malo zatiahnuť, tak chceme cestu preliezť ešte doobeda. Druhú dĺžku tentokrát ťahá Michal. Ako lezie, tak nás dobehla jedna dvojica, boli o poznanie rýchlejší, tak sme sa dohodli, že pôjdu tiež a že nás v druhej dĺžke predbehnú. Chceli ešte v ten deň ísť liezť druhú cestu, čo aj tak asi pre poobedné počasie nestihli.

Metre pomaly pribúdajú a netrvá veľmi dlho a stretávame sa s Michalom na druhom štande. Tu som v prípade môjho prvého pokusu nevládal s rukami. Teraz sme ale obaja v úplnej pohode a pozeráme sa na ďalšiu časť, ktorá nás čaká. Je o poznanie vzdušnejšia. Trochu sa podobá miestami na lezenie Žabieho koňa z augusta predchádzajúceho roku. Všade ešte vládne prevažne slnečné počasie, vietor ale prevaľuje pár oblakov cez tatranské štíty. Vidíme, že na vrchol to už asi za modrej oblohy nestihneme. To nám ale na nálade neuberá a čoskoro sa stretáme na ďalšom štande, už poslednom pred vrcholom.

Lezenie pokračuje kolmejším výšvihom, ale už nie rebrom, terén začína byť o poznanie širší. Nakrátko lezenie skôr trochu pripomína malý komín ako lezenie rebrom. To Michala neodradilo a po troche skúšania našiel správnu cestu. Kolmejšie úseky pomaly začínajú ustupovať a posledná dĺžka pomaly končí skôr na rovine pod vrcholom. Posledné metre, je to len chodecký terén, a preto tu skladáme a zbalíme lano. Ešte pár metrov a sme na vrchole. Po okolí sa prevaľuje o poznanie viac oblakov a pri balení lana nejaké prechádzajú aj cez nás. Z vrcholu je ale veľmi dobre vidieť v diere, popri stene z oblakov, ktorú tvorí prúdiaci vzduch z doliny, Morské oko (Morskie Oko) a Čierne pleso (Czarny Staw pod Rysami). Na strane Žabích plies je o poznanie viac oblakov, ako bolo ráno a poriadne ich ani nie je z vrcholu vidieť.

Návrat dolu, zlaňovanie

Ešte vrcholová fotografia, ktorá samozrejme musí byť. Začíname sa pomaly baliť a ideme hľadať zlaňák. Nechceme tu čakať na prípadné vrtochy počasia, ak by sa ešte viac poobede pokazilo. Netrvá dlho a zlaňák bez problémov nájdeme. Po pár zlaneniach sa dostávame skôr do strmšieho, ale chodeckého terénu a zakrátko prichádzame na začiatok dnešnej cesty, pod Južné rebro.

Pod stenou na plošine, ktorá je tu ako vyhliadkový balkón, krátko posedíme. Niečo zjeme a po zosumarizovaní cesty sa vydávame na zostup k veciam uloženým pri Vyšnom Žabom plese. Všade sa nazbieralo dosť oblakov a veľmi sa nezdržiavame, nechce sa nám zmoknúť, ak by začalo pršať. Našťastie nám počasie praje a na rázcestí v Mengusovskej doline je znovu viac slnka.

Čoskoro sme na Popradskom plese, kde si dávame na správne zakončenie dňa kapustnicu a kofolu. To veľmi dobre padne a ako sedíme, stretáme Michalovu mamu, ktorá si tiež urobila výlet do Tatier.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek