Lezenie

Volia veža po štyroch rokoch

07.06.17
Nad Žabími plesami sa hrdo vypína pohraničný štít, známy medzi lezeckou komunitou pre svoju juhozápadnú, asi dvestometrovú stenu s pevnou skalou. Volia veža je pomerne často navštevovaná. Pre mňa ale znamenala súčasne prvú lezeckú cestu v Tatrách, ale aj návrat po úraze, čo som mal v ten rok začiatkom leta, do náročnejších častí Tatier. Na prvý pokus ale ostala pre mňa nedostupná…

Trasa

Štrbské Pleso – Popradské pleso – rázcestie nad Žabím potokom – Žabie plesá – Volia veža – rázcestie nad Žabím potokom – Popradské pleso – Štrbské Pleso

Prvý pokus, pred šiestimi rokmi

Príbeh lezenia na Voliu vežu sa pre mňa začal písať v roku 2011, keď som sa na jeseň začal znovu viac pohybovať vo Vysokých Tatrách. Bola to moja prvá vážnejšia akcia po úraze v tom istom roku na začiatku prázdnin. S kamarátom Maťom sme vtedy išli v krásnu jesennú nedeľu do Tatier, vyskúšať prvé lezenie na tatranskej žule. Boli sme dohodnutí s inými kamarátmi, ktorí tam boli tiež, že nám ukážu, kde je cesta cez Južné rebro na vrchol. Cesta pomerne ľahká, ale prvá tatranská. Vyskúšame, či nás hora pustí, či budú sily stačiť, alebo skúsenosti. Boli sme trochu unavení aj z predchádzajúceho dňa a VhT, ktorú sme mali za sebou.

Odhodlanie ale nechýbalo a kráčame ku skale. Vyskúšame, inak nezistíme, či by to išlo. Prvý pokus ale nebol úspešný. Bezpečne a s pohodou sme si vyliezli prvé dve dĺžky, ale mne začali v závere druhej dĺžky odchádzať ruky. Predsa, viac než tri mesiace neliezli a aj keď ľahká cesta, dala im zabrať. Maťo sa tiež necítil celkom na ťahanie v exponovanom teréne začínajúcej tretej dĺžky. Je to trochu iné ako lezenie na skalkách. Rozhodli sme sa preto po druhej dĺžke zlaniť a pokus nechať na inokedy. Hora neujde, počká nás.

Návrat po štyroch rokoch, druhý pokus

Ráno je ako cez kopirák môjho prvého pokusu. Na oblohe vôbec nie sú oblaky, ktoré sa držali ešte večer a vytrvalo z nich pršalo. Vtedy sme váhali, či sa vôbec bude na ďalší deň dať ísť liezť. Pomaly obchádzam, tentokrát s parťákom Michalom, Žabie plesá. Všade ešte vládne ticho, len slnko si spokojne svieti na tatranské štíty a snaží sa ich vysušiť po nočnom daždi. Tajomné ticho preruší len občasné slovo, ktoré vzájomne prehodíme. V hlave sa preháňajú myšlienky, otázky: “Bude tento druhý pokus pre mňa už úspešný?” V tomto momente na otázku ešte neviem dať odpoveď. Do karát nám obom hrá viac skúseností, oproti tomu ako som mal pri prvom pokuse, tiež iné prelezené cesty v Tatrách. Ako to nakoniec dopadne ale ukáže až deň.

Po prvom stúpaní sa dostávame k Vyšnému Žabiemu plesu, kde vidíme meteorologickú stanicu Horskej záchrannej služby. Tá si tu spokojne sedí, tak ako aj pred pár rokmi, keď som tu bol prvýkrát. Rozhodli sme sa, že veci, ktoré nebudeme potrebovať na lezenie, necháme zbalené pod skalou, však sa budeme rovnakou cestou vracať späť. Zoberieme si len nutnú výbavu a malé batohy. Netrvá dlho a pokračujeme v stúpaní, po znateľnom lezeckom chodníku až na úpätie Volej veže, kde začína naša cesta. Južné rebro obtiažnosti za III UIAA.

Lezieme

Po príchode na skalné plošiny pod stenou vybalíme veci, ktoré sa doteraz niesli v batohu a sú potrebné na lezenie. Po krátkom triedení a vystrojení sa, prídeme na malú plošinku pod rebrom, kde začína naša cesta. Prvú dĺžku dnes ťahám ja, pamätám si aj na svoj prvý pokus a omyl v prvej dĺžke. Vtedy som nesprávne v žľabe pokračoval rovno pod menší previs, namiesto toho, aby som kúsok nižšie odbočil. Nebol síce veľmi ťažký, ale na moje slabé ruky v tom období bol neprekonateľný. Dnes ale hneď vidím miesto, kde treba odbočiť zo žľabu vľavo a čoskoro hlásim: “Štand!

Zakrátko dolieza ku mne Michal a máme prvú dĺžku za sebou. Vychutnávame si pekný deň, výhľady naokolo. Dlho sa ale nezdržujeme, lebo poobede by sa malo zatiahnuť, tak chceme cestu preliezť ešte doobeda. Druhú dĺžku tentokrát ťahá Michal. Ako lezie, tak nás dobehla jedna dvojica, boli o poznanie rýchlejší, tak sme sa dohodli, že pôjdu tiež a že nás v druhej dĺžke predbehnú. Chceli ešte v ten deň ísť liezť druhú cestu, čo aj tak asi pre poobedné počasie nestihli.

Metre pomaly pribúdajú a netrvá veľmi dlho a stretávame sa s Michalom na druhom štande. Tu som v prípade môjho prvého pokusu nevládal s rukami. Teraz sme ale obaja v úplnej pohode a pozeráme sa na ďalšiu časť, ktorá nás čaká. Je o poznanie vzdušnejšia. Trochu sa podobá miestami na lezenie Žabieho koňa z augusta predchádzajúceho roku. Všade ešte vládne prevažne slnečné počasie, vietor ale prevaľuje pár oblakov cez tatranské štíty. Vidíme, že na vrchol to už asi za modrej oblohy nestihneme. To nám ale na nálade neuberá a čoskoro sa stretáme na ďalšom štande, už poslednom pred vrcholom.

Lezenie pokračuje kolmejším výšvihom, ale už nie rebrom, terén začína byť o poznanie širší. Nakrátko lezenie skôr trochu pripomína malý komín ako lezenie rebrom. To Michala neodradilo a po troche skúšania našiel správnu cestu. Kolmejšie úseky pomaly začínajú ustupovať a posledná dĺžka pomaly končí skôr na rovine pod vrcholom. Posledné metre, je to len chodecký terén, a preto tu skladáme a zbalíme lano. Ešte pár metrov a sme na vrchole. Po okolí sa prevaľuje o poznanie viac oblakov a pri balení lana nejaké prechádzajú aj cez nás. Z vrcholu je ale veľmi dobre vidieť v diere, popri stene z oblakov, ktorú tvorí prúdiaci vzduch z doliny, Morské oko (Morskie Oko) a Čierne pleso (Czarny Staw pod Rysami). Na strane Žabích plies je o poznanie viac oblakov, ako bolo ráno a poriadne ich ani nie je z vrcholu vidieť.

Návrat dolu, zlaňovanie

Ešte vrcholová fotografia, ktorá samozrejme musí byť. Začíname sa pomaly baliť a ideme hľadať zlaňák. Nechceme tu čakať na prípadné vrtochy počasia, ak by sa ešte viac poobede pokazilo. Netrvá dlho a zlaňák bez problémov nájdeme. Po pár zlaneniach sa dostávame skôr do strmšieho, ale chodeckého terénu a zakrátko prichádzame na začiatok dnešnej cesty, pod Južné rebro.

Pod stenou na plošine, ktorá je tu ako vyhliadkový balkón, krátko posedíme. Niečo zjeme a po zosumarizovaní cesty sa vydávame na zostup k veciam uloženým pri Vyšnom Žabom plese. Všade sa nazbieralo dosť oblakov a veľmi sa nezdržiavame, nechce sa nám zmoknúť, ak by začalo pršať. Našťastie nám počasie praje a na rázcestí v Mengusovskej doline je znovu viac slnka.

Čoskoro sme na Popradskom plese, kde si dávame na správne zakončenie dňa kapustnicu a kofolu. To veľmi dobre padne a ako sedíme, stretáme Michalovu mamu, ktorá si tiež urobila výlet do Tatier.

Fórum 11 príspevkov
Volia veža po štyroch rokoch 09/06/17 11:32 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Lezenie Vareškovým hrebeňom na Slavkovský štít Je ešte len koniec marca, ale dobrá predpoveď napovedá zotrvanie teplého počasie aj počas najbližšieho víkendu. Rozhodli sme sa preto, že slnečnú sobotu využijeme na dlhšie odkladaný prechod hrebeňa, ktorý začína od Východnej Slavkovskej veže a smeruje na Slavkovský štít. Ide o pomerne známy Vareškový hrebeň, oddeľujúci Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky. včera Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Lezenie Východná Žeruchová veža – Kniha Jar prišla do Tatier skôr, ako to bolo po minulé roky. Skoré teplé dni premenili zimnú krajinu na prebúdzajúcu sa záhradu. Sneh rýchlo ustúpil, všade už vládne prevažne zelená farba. V slnečnú nedeľu kráčame na Chatu pri Zelenom plese, aby sme pokračovali smerom do Červenej dolinky. Máme na tento deň naplánované už druhé jarné lezenie v Tatrách. Tentokrát to bude cesta Kniha na Východnú Žeruchovú vežu s klasifikáciou za V UIAA. 15/06/18 Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Lezenie Ľadopád Trenažér alias Ľad v Slnečnej zákrute Zvoní budík. Nikoho nepoteší, keď ho počuje, lebo predznamenáva, že musí vstávať. Ako by bolo dobre ešte v teplej posteli, práve sa mi niečo snívalo. Všade je ešte tma, ale budík povedal, dnes si chcel vstávať skoro, tak tu nevylihuj a šup-šup z postele. Vonku bude dnes krásne mrazivo, na ľady a mrazivé lezenie deň ako stvorený. 13/04/18 Michal Mikuláš Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Chata pod Soliskom a Škutnastá poľana s bábom Keď príde do hôr jeseň a začne farbiť všetko svojou pestrou paletou, každý okamih v nej strávený je dvojnásobne krásny. Pre mňa bol taký posledný septembrový deň v roku 2016, ktorý som strávila na vychádzke v slnkom zaliatych Vysokých Tatrách s dcérkou. Výber trasy sme podriadili tomu, že sme mali v nosiči 7-mesačného svištíka, no aj tak sme chceli bližšie k vrcholom, bližšie k modrej oblohe a bližšie k slniečku. dnes Daniela Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Túra Zbojnícka chata, Rainerova útulňa a Bilíkova chata Aj keď nadovšetko mám nesmierne rád prírodu a turistické podujatia, nie som nejaký extra tatranský vlk, skôr celkom začiatočník. Nikdy ma Tatry nelákali tak, aby som po nich musel liezť a celé ich schodiť. Možno to bolo tým, že som s turistikou začal trocha neskôr, v pokročilejšom veku a stanovil som si iné ciele, ktoré som chcel mať prejdené a prebádané. dnes Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. včera Soňa Mäkká Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Volia veža po štyroch rokoch 09/06/17 11:32 11 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2370,5 m n. m. – Volia veža

    • min: 1345 m n. m. – Štrbské Pleso

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1050 m

    • klesanie: 1050 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 4

  • Náročnosť lezenia
    • max: III UIAA

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 30.07.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 49.155 ° SŠ
      dĺžka: 20.07752 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.17894 ° SŠ
      dĺžka: 20.0753 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • potok pri Žabích plesách

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Štrbské Pleso (vlak TEŽ, bus, záchytné parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.85 (0.27)