Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Kaňon Veľká Paklenica
Kaňon Veľká Paklenica Zatvoriť

Túra Chorvátsko - kaňon Velika Paklenica a Mala Moćila

Termín letnej dovolenky sa nezadržateľne blížil a už sme sa nevedeli dočkať ako opäť strávime pekné chvíle na našom obľúbenom mieste v Chorvtásku - Starigrad-Paklenica. Je to až neuveriteľné, ako mi toto miesto prirástlo k srdcu. Prenesie ma vždy do mojich detských rokov, keď som chodievala k mojej starkej na dedinu, a práve toto miesto mi to pripomína. Ako hovorievam „ideme k babke Pakleničke“.

Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 2016
Pohoria
Chorvátsko: Dinárska horská sústava (Dinaridi / Dinarske planine) – Velebit - Národný park Paklenica (Nacionalni park Paklenica)
Trasa
  • Najvyšší bod: 650 m n. m.
  • Najnižší bod: 65 m n. m. Velika Paklenica (gornje parkiralište)
Voda
prameň Anicá luka (izvor), šumarska kuća Lugarnica (bufet), planinarski dom Paklenica, planinarski dom Ivančev dom (osada Parići)
Nocľah
Starigrad-Paklenica
Doprava
Starigrad-Paklenica (bus) - Velika Paklenica (platené parkovisko)
SHOCart mapy
planinarska karta Nacionalni park Paklenica (1 : 25 000), vydavateľstvo Astroida Zagreb http://www.astroida.hr/html/np_paklenica_-_mountain_map_1_.html

Privítanie pani Pakleničky

Mám rada turistiku a aktívne strávený voľný čas, tak som si nevedela predstaviť pred takými piatimi rokmi, že by som strávila dovolenku pri mori a teraz chodíme na rovnaké miesto každý rok. Jeden dovolenkár sem pravidelne chodieva 30 rokov a už mu rozumiem. Je to akoby ste prišli domov a je to nielen nádherným prostredím, ale aj sympatickými ľuďmi, ktorí tu žijú. Nevedela by som si predstaviť dovolenku niekde v hoteli, kde vás berú ako ďalšiu položku na zozname a celé je to neosobné.

Tu vás, hneď ako vystúpite po dlhej ceste autom, privíta energická a vždy pozitívne naladená pani „Paklenička“. S prípitkom domácej rakije a chladeného piva. Privítanie je srdečné a cítite, že to nie je hrané, ale vychádzajúce priamo od srdca. Na terase si vychutnáte príjemný chládok a už sa tešíte na pobyt. Pani si vie ľudí získať svojím prirodzeným prístupom, jej vlastným humorom a pohostinnosťou.

Cítime sa ako na dedine, kde vládne ticho, len kohút zakikiríka a vtáčiky štebotavé prelietavajú okolo vás. Čo viac človek potrebuje na dovolenke? Obchod je len 5 minút od kuće (domu), kde predávajú čerstvé potraviny, na trhu si kúpime ovocie a do mora to máme na skok. Raňajky si vychutnávame na terase, popíjame rannú kávičku a ovanie nás horský vzduch vychádzajúci z kaňona Veľkej Paklenice (Velika Paklenica), kde máme dnes namierené. Pozrieme z terasy priamo na kaňon a už sa nevieme dočkať ako ho preskúmame.

Trasa

Velika Paklenica (vstup do NP) - Anića luka (250 m) – Lugarnica (400 m) - Planiarski dom Paklenica (550 m) - Parići (Ivanćev dom) - Ramići (Ramića dvori) – Mala Moćila - Škiljići – Anića luka (250 m) - Velika Paklenica

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Vychádzame skoro ráno, kým nie je horúco. Môj rituál ranného plávania dnes musím vynechať, ale to neprekáža, však po túre sa dobre ovlažím v morskej vode. Prechádzame okolo starej časti kamenných domov Marasović, bývalej osady, kde ľudia žili ťažkým životom. Podľa môjho názoru by to malo byť zachované ako pamiatková rezervácia. Etno kuća Marasovići je zachovalý kamenný ľudový dom, kde si môžeme pozrieť ako tu v minulosti žili obyvatelia a odniesť si pekný suvenír.

Na vstupe do Národného parku Paklenica sme boli o šiestej a akurát prichádzal pracovník parku. Zaplatili sme vstupné a obdržali sme brožúrku o parku v našom jazyku, aké milé. Autom sme sa dostali po asi 2 km k hornému parkovisku, kde zatiaľ neboli skoro žiadne autá. Potešilo ma to, že sa potúlame kaňonom len v tichu hôr, bez hlučných turistov, čo rada vyhľadávam. Ranné slnečné lúče osvetľovali skalné vysokánske steny kaňonu. Pár horolezcov využilo skoré ráno, aby mohli vystúpiť na známu horolezeckú stenu Anića kuk. Pohľad na ňu je nádherný a vzbudzuje rešpekt. Kaňonom preteká potok Veľká Paklenica, ktorý príjemne zurčal počas cesty.

Dostali sme sa do najužšej a najatraktívnejšej časti kaňonu nazývaného Klanci. Kaňon je tu široký iba 30 - 40 m, vápencové steny vysoké až 400 m ho zvierajú z obidvoch strán. Rozhliadala som sa po vysokánskych skalných stenách až som si krk povykrúcala. Je neskutočne krásne byť uprostred skál. Po úvodnom strmšom stúpaní sme sa ocitli na peknom chodníčku, ktorý obkolesovali stromy, niektoré boli obrastené brečtanom. Bolo pre nás prekvapenie, že tu nájdete pekné zelené lesy a nielen skaly. Miestami som si pripadalala ako v našich horách.

Na Anića luka sme sa osviežili v studničke a spoločnosť nám robili oddychujúce somáriky, ktorých chrbty sa prehýbali pod ťažkým nákladom, ktorý vynášali k horských chatám. Pozrela som sa do skalných častí parku a zbadala som kamzíky. Pristavili sme sa pri malom vodopádiku s jazierkom, kde bolo veľa žubrienok. Cestou sme si prečítali náučné tabule s informáciami o tunajšej prírode a jej obyvateľoch.

Plch, medveď a jašterica

Dostali sme sa k hájovni Lugarnica (400 m), kde sme zvolili krátky oddych. Sadli sme si na drevenú lavicu a pochutili sme si na párkoch. Ranger nás potichu upozornil na plcha, ktorý nás pozoroval zo stromu. Pomaly sme sa k nemu priblížili a urobila som jeden záber. V chate sa nachádza humorne ladené upozornenie, čo treba robiť pri strete s medveďom, ktorý je obyvateľom tohto územia. Kúpila som si turistickú mapu Paklenice, ktorá sa, žiaľ, nedá porovnať s našou harmaneckou mapou. V mape nie sú udané časy túr. Študovala som mapu a zrazu som uvidela hneď vedľa mňa vyhrievajúcu sa zelenú jaštericu.

Posilnení jedlom sme sa vybrali k ďalšej horskej chate (Planinarski dom u Paklenici). Kamenným chodníkom sme stúpali, až sme prišli ku kamennému múru s výhľadom na zelené hory, skalné štíty a plno borovíc, ktoré rastú vo veľkých nadmorských výškach. Jašterice vykúkali zo skál a bežali ako o život. Chorváti si chránia prírodu, a preto majú nádherné lesy, z ktorých buky tvoria 70 % tunajších porastov s prímesou borovice čiernej.

Ramići a Parići

Trasu mi spríjemňovali pohľady na nádherné borovice čierne, ktoré ozdobovali strmé skaly. Rastie tu pekná kvetena a zaujali nás krásne modré zvončeky. Motýle poletovali okolo nás a hýrili rôznymi farbami. Slniečko pomaly pridávalo na intenzite, a preto treba dodržiavať pitný režim a mať prikrývku na hlavu proti úpalu. Planinarska chata (550 m), v ktorej sa môžete ubytovať a je dobrým východiskovým bodom napr. na Vaganski vrch, bola našou ďalšou krátkou zastávkou. Tešila som sa na horské osady Ramići a Parići, ktoré sú odtiaľto vzdialené len pár minút.

Prechádzali sme lesom až sme sa dostali k osade Parići, kde mi cez chodník preliezol slepúch. Planinarski dom Ivančev dom je situovaný v peknom horskom prostredí a nachádzajú sa tu políčka, kde pestujú rôzne plodiny. Je tu veľký zvon, ktorým ohlásite svoj príchod. Páči sa mi táto osada, ktorá je hlboko v horách a výhľad odtiaľto je očarujúci. Je tu možnosť prenocovania a občerstvenia. Kamenná stavba pôsobí príjemným dojmom a zapadá do vysokohorského prostredia.

Vysmiaty chatár nás privítal a zisťoval, akým jazykom hovoríme, či nemecky alebo anglicky. Snažili sme sa mu odpovedať chorvátsky. Sadli sme si na drevenú lavicu a popíjali sme chladené pivko, ktoré nám dobre padlo po hrejivých slnečných lúčoch. Vychutnávala som si výhľady na hory a predstavovala som si, aké to tu musí byť večer a skoro ráno. Niekedy tu určite prespíme. Pre milovníkov prírody je tu pokoj, kľud a relax uprostred hôr. Nasávala som energiu z tunajšej prírody a telo sa mi uvoľňovalo.

Mala Moćila

Pomaly sme sa presunuli k ďalšej osade Ramići, ktorá sa nachádza blízko Parići. Je tu možnosť ubytovania a domáci nás ponúkal rakijou, tu je taký zvyk, že si vás takto uctia. Odtiaľto je tiež pekný výhľad. Zostúpili sme k Planinarskemu domu Paklenica a odtiaľ sme stúpali chodníčkom na Mala Moćila. Ukázali sa nám pekné výhľady na horské osady a hory, ktoré sa pomaly zahaľovali do hmlového závoja. Obloha sa zaťahovala do tmavých farieb, čo neveštilo nič dobré. Pomyslela som si, že by som nechcela zažiť búrku v tomto skalnom kaňone. Bola som znepokojená, že som nevedela koľko času nám bude trvať zostup dolu do kaňonu, keďže v mape nie sú uvedené časové údaje a značenie je tiež problematickejšie. V cudzej zemi má človek väčší rešpekt, ale treba myslieť pozitívne a všetko bude v poriadku.

Borovicovým lesíkom sme sa dostali na rázcestie Mala Moćila, ktoré je bez výhľadov. Na čistinke sme si oddýchli a prechádzali sme popri skalách, z ktorých sa nám ponúkali nádherné výhľady na Orlov kuk, krásny majestátny kopec. Otvárali sa nám úžasné pohľady do útrob parku a boli sme už v takej výške, že sme videli kaňon Veľkej Paklenice zhora. Uprela som pohľad na skalnú bránu, z ktorej vykúkalo azúrovo modré more, ktoré sa ukázalo vo svojej plnej kráse pomedzi skalné hradby. Obloha bola tmavá a schyľovalo sa k dažďu.

Išli sme dlhšie a stále sme ešte boli vysoko v horách. Zrýchlila som krok a zrazu sa pod nami objavil strmý serpentínový chodník, ktorý sa kľukatil a traverzoval priamo na dno hlbokého kaňonu. Potešila som sa a nabrala som rýchle tempo, len som si musela dávať pozor na skaly. Vydýchla som si, keď sme sa ocitli na Anića luka a práve vtedy sa spustil dážď. Bežali sme dolu kaňonom a dažďové kvapky padali na slnkom vyhriate skaly, až sa nám šmýkalo pod nohami. Hneď ako sme došli na kuću, začala poriadna búrka. Hromy a blesky sa šírili z Veľkej Paklenice. Čierne mraky navodzovali tajomnú atmosféru a dážď sa zmenil na poriadny lejak. Z terasy sme sledovali prírodné divadlo a boli sme vďační, že nás príroda uchránila.

Starigrad-Paklenica

Hneď ako prestalo pršať, vybrali sme sa do reštaruácie Lucija, ktorá sa nachádza na ulici Dr. Franje Tudmana 77. Je to útulná a čistá reštaurácia. Vnútorné priestory vyzdobuje krásny obraz skaly Anića kuk. Privítali nás s úsmevom a počas opakovaných návštev sme cítili srdečnosť a úctu k hosťom. Pochutila som si na rybách, keďže som pri mori, musím vyskúšať miestne špeciality a to napr. lignje s hranolkami a rajčinovým šalátom (salata od rajčica) s olivovým olejom. Po jedle nám priniesli likér. Mnoho našich reštaurácií by si malo zobrať príklad od Chorvátov, ktorí jednoducho vedia ako sa správať k hosťom a vážiť si ich. Sme radi, že sme mali možnosť pochutiť si na ich gastronomických špecialitách a ďakujeme pánovi Kikovi Marasovic za jeho profesionálny prístup k zákazníkovi a už sa tešíme ako sa o rok opäť uvidíme.

Večer nám pani „Paklenička“ s vnučkou priniesli tanier domácej slaninky a rakiju. Spomínala nám zážitky ako sa im ťažko žilo v kaňone Velkej Paklenice, ale vedeli sa smiať a spievať počas tvrdých prác. Z jej príbehov ide životná múdrosť a ľudskosť. Tradícia v Starigrade: treba hrabať seno hrablami, ale aj vidlami seno dávať, tzn. treba aj brať aj dávať.

Národný park Paklenica

Nacionalni park Paklenica bol vyhlásený v roku 1945 s rozlohou 95 km². Je tvorený vápencom a dolomitom. Endemická rastlina je velebitský zvonček. Prevažuje tu bukový porast doplnený čiernymi borovicami. Vyskytuje sa tu kamzík, rys, vlk, medveď, líška, zmija, motýľ apollo. Meno parku je odvodené podľa čiernej borovicovej miazgy, ktorú volajú „paklina“. Bola používaná v tradičnej ľudovej medicíne a na ošetrovanie dreva.

Najzaujímavejšou časťou parku sú dva mohutné kaňony Veľká a Malá Paklenica, ktoré sú od seba oddelené náhornou plošinou vysokou 500 m. Kaňon Veľká Paklenica je dlhý 14 km a 500 - 800 m široký, najužšia časť kaňonu je 50 m široká.

Fotogaléria k článku

Najnovšie