Túra

Okolo Kostolian pod Tribečom

24. 03. 2017
Zdenči na Hikingu opísal trojdňovú vandrovku podhorím Tribeča. Keď som na mape sledoval jeho trasu, padla mi do oka trojica kopčekov severne od Kostolian pod Tribečom. Pahorky nie sú vysoké, mali by byť už bez snehu, tak som sa rozhodol, že ich obehám. Vlani som bol na neďalekom Člnku, na ktorom je nádherná kremencová skala. Dúfal som, že na týchto kopčekoch budú ďalšie. Aj boli.

Kostoľany pod Tribečom

Tak som sa v sobotu ráno ocitol v Kostoľanoch pod Tribečom. Auto som odstavil na rázcestí značiek, kde je malé parkovisko, a zamieril som do dediny. Sú v nej pekné domčeky. Jeden bol však akosi čudne vyzdobený. Z ríny mu na špagátoch viseli fľaše a rôzne ďalšie rárohy. Oproti bol obchod, tak som vošiel dnu a pýtal som sa predavačky, čože to tam oslavujú. Žeby tam bývali mladomanželia?

– "Nie, to sú zlé susedské vzťahy dvoch starých pánov," – hovorí predavačka. – "Jeden hádže druhému do dvora smeti a ten si ich vešia na dom, aby to každý videl. Len si to odfoťte!"

Pokrútil som hlavou a presunul som sa na severný okraj dediny. Stojí tam kostol svätého Juraja, ktorý je jednou z najstarších stavieb na Slovensku. Má maličké predrománske okienka a pekne upravené okolie. Je to nádherné miesto.

Veľký Lysec, Ploská a Svinec

Išiel som po žltej značke, ktorá sa mi za dedinou stratila. Chvíľu som išiel akosi ináč, no po čase sa ku mne značka opäť pridala. Zrejme som ju stratil pri svätom Urbanovi.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Prišiel som do sedla a zamieril som na juhovýchod. Po pár metroch som prišiel k peknej a vnútri hodne členitej útulni. Hneď nad útulňou je kremencové bralo Veľký Lysec (547 m). Z predvrcholu je pekný výhľad na západ, na Ploskú, no samotný vrchol je zarastený. Snehu hore veľa nebolo, avšak na chodníku bol ľad. Opatrne som zliezol a vrátil som sa do sedla. Z neho som pokračoval hrebeňom na Ploskú. Po chvíli som si všimol, že idem po provizórnej značke. Najprv ju tvorili zle viditeľné bordové bodky, neskôr boli puntíky svetlozelené.

Ako som sa blížil k Ploskej, hrebeň bol čoraz krajší. Postupne zahol na sever a prišiel som na vrchol. Z Ploskej (577 m) je pekný výhľad na Veľký Tribeč, pretože na severozápadnom svahu sú pod vrcholom vysoké skaly. Na jednom mieste som z hrebeňa zbehol, aby som si skaly zdola odfotil, je tam však akosi priveľa stromov.

Vrátil som sa na hrebeň, z ktorého bolo vidno môj ďalší cieľ - Svinec. Škoda len, že je tu akosi priveľa černičia. Zbehol som z hrebienka, prekráčal som pomaly zarastajúcu rúbaň a chvíľu som išiel peknou brezinou. Nato som prekrižoval asfaltku a čakalo ma ďalšie černičie. Asi by som si mal na takéto prechádzky vláčiť záhradné nožnice.

Aj hrebienok Svinca je celkom pekný, no z vrcholu (467 m) nie je žiaden výhľad. Uprostred černičia je triangulačná tyč a okolo je vysoký les. Skál je tu poskromne. Na Ploskej nebol žiadny sneh, tu som kráčal po súvislej, asi 10-centimetrovej vrstve.

Prebil som sa cez ďalšie černičie a mieril som k asfaltke, ktorou som chcel pokračovať. A napadol mi problém, ktorý som ako stredoškolák nevedel vyriešiť. Predstavte si, že idete lesom istou rýchlosťou, no po ceste dokážete ísť rýchlejšie. Ku ktorému bodu cesty treba zamieriť, aby ste došli do cieľa čo najskôr? V hlave som si vyskladal výraz s množstvom písmeniek a počkal som si na väčší fľak snehu, že to na ňom dopočítam. Vzal som do ruky papeček, ale písmenká bolo v snehu vidno veľmi zle. Tak som to vzdal a dopočítal som to v hlave. Spestril som si tým nudný úsek po asfaltke.

Jelenská gaštanica

Po čase som z asfaltky odbočil na lesnú cestu, ktorou som išiel do oblého sedla. Za ním som prišiel do širokej dolinky, ktorá ma priviedla na lúky. Chcel som ich prekráčať a ísť k lesu, no pod ním sa ťahal plot. Musel som sa vrátiť až ku Kostoľanom. Na začiatku dediny som obišiel družstvo a v lese som našiel značku. Zvyšok prechádzky pôjdem iba po značených chodníkoch.

Vyšiel som do sedla a zahol som do Jelenskej gaštanice. Je to oplotená rezervácia, v ktorej sa chráni porast gaštana jedlého. Všade na zemi sú pichľavé obaly gaštanov a charakteristické dlhé listy.

Prešiel som cez gaštanicu a na jej opačnom konci ma pri chodníku šokoval oznam. Písalo sa na ňom, že v čase od 25. septembra do 31. októbra je vstup do gaštanice zakázaný, pretože je v ekonomickom prenájme. Moje nervy. Ako turista tu musím ísť po značke, pretože rezervácia je vo 4. stupni ochrany, a tu ktosi čosi zaplatí a môže chodiť po gaštanici krížom-krážom. A nielen to. Dotyčný to má v prenájme, zjavne za účelom zberu jedlých gaštanov, pritom práve gaštany sú chránené. Mali by prirodzene zmladzovať, aby sa les obnovoval… Akosi mi nad takouto ochranou prírody zostáva rozum stáť.

Hrad Jelenc (Gýmeš) a Studený hrad

Hneď nad gaštanicou je rozľahlá ruina hradu Jelenec (514 m), ktorého meno sa často uvádza skomolene z maďarčiny ako Gýmeš. Pred mnohými rokmi som tu bol, no zdalo sa mi, že odvtedy hrad akosi podrástol. Odstránili z neho veľa sutín a trochu ho opravujú. Je to však sizyfovská robota. Z opevnenia sa najlepšie zachovala kaplnka, ale najviac sa mi páčila veža na najvyššom bode ruiny. Schodíkmi v stene sa dá vyjsť na plošinu, z ktorej je výhľad na rozvaliny a okolie.

Na hrade sa začali objavovať prví turisti. Keď som si ruinu dôkladne prezrel, zamieril som na Studený hrad. Je to masívne kremencové bralo porastené vresom. Keďže sa mi tam páčilo, na ostrohu som sa zložil a zjedol som obed. Zo skaly je výhľad na Remitáž, či Ermitáž, ako písal Zdenči. Po oddychu som zbehol do Kostolian a mohol som ísť domov.

Záver

Zo známych miest ma najviac prekvapil Jelenec (Gýmeš). Na hrade som bol veľmi dávno a moje spomienky naň hodne vybledli. Je to jedna z najkrajších zrúcanín na západnom Slovensku. Z menej známych miest sa mi páčila Ploská. Je to veľmi pekný kopček s množstvom skál. Napodiv, počas prechádzky som nevidel žiadnu zver.

Fórum 12 príspevkov
Okolo Kostolian pod Tribečom 07/10/18 23:01 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Dva dni v Marmarole (Dolomity) Pred piatimi rokmi som prešiel v Dolomitoch kus Sorapiss a kraj Marmarole. V Sorapiss sa mi páčilo, ale Marmarole ma očarili. Za pol dňa, čo som tam bol, som nestretol ani nohy, chodníky boli vychodené slabo a krajina bola divoká. Po návrate domov som si naplánoval trasu a tento rok som ju chcel prejsť. Lenže korona to zmenila. Ako cudzinec som si netrúfal spať v bivakoch, budem spať v aute. A tak som behom dvoch dní prešiel iba západnú časť pohoria s cestou Sanmarchi. 22/09/20 Martin Knor Svet
Túra Na najvyššiu halušku Nockberge sa dá do slovenčiny preložiť ako “Knedľové” či “Haluškové” hory. Kopce z odstupu naozaj vyzerajú ako knedle či halušky. Sú oblé, na hrebeňoch porastené vresom a čučoriedím. Prípadne trávou, keď ich zmenili na pasienky. Lenže keď podídete bližšie, na tých najvyšších sa ukážu skaly. Nie biele vápence, ale tmavé bridlice a žuly. Najvyššou haluškou je Eisenhut, na ktorý som sa vybral. 08/09/20 Martin Knor Svet
Ferrata Karnské Alpy – Kollinkofel Karnské Alpy som si obľúbil. Pohorie na hranici Rakúska a Talianska je geologicky veľmi pestré, ale najkrajšie kopce sú predsa len vápencové. Tento rok som vyšiel na Kollikofel, pod ktorým leží jediný ľadovec v pohorí. Aj som ho zhora videl. Cestou som išiel dve via ferraty a plajdal som sa lúkami, na ktorých kvitli záľahy kvetín. 01/09/20 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Najnovšie články na titulke
 
Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti. dnes Marián Jaššo Branisko
Túra Tribečská osmička z Kostolian pod Tribečom Chcel som sa poriadne prebehnúť, ale čas mi momentálne nedovolil vybrať sa niekam na viacdňovú túru. Rozmýšľal som teda kam vybehnúť a nakoniec som zvolil svoju klasiku - severnou časťou pohoria Tribeč. Osmičkový okruh som vymyslel asi pred dvoma rokmi a odvtedy som ho prešiel snáď v každom počasí, ale vždy je to iné a vždy ma tu niečo prekvapí. včera Pavel Forgáč Tribeč
Túra Rudná magistrála 1. (Zlaté Moravce – Zaježová) Vydraté ramená od batohu, boľavé nohy, sem-tam otlačik a spanie na houmlesáka v spacáku na karimatke. Čo za hovadinu som si to zase vzala do hlavy, keď som fučala ako ježko na slnečnom úpeku, opretá o paličky a prehnutá v páse ako žeriav. ,,Chcela si prejsť Rudnú magistrálu?“ ,,Chcela... Tak nedaj na sebe znať, že ti to teraz nepríde ako dvakrát dobrý nápad...“ 26/09/20 Alexandra Uhlárová Javorie, Pohronský Inovec, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okolo Kostolian pod Tribečom 07/10/18 23:01 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 577 m n. m.

    • min: 230 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 811 m

    • klesanie: 813 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 11.02.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.416 ° SŠ
      dĺžka: 18.2392 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.416 ° SŠ
      dĺžka: 18.2392 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zlaté Moravce (vlak, bus) - Kostoľany pod Tribečom (bus, parkovanie na rázcestí značiek)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.15 (0.46)