Túra

Okolo Kostolian pod Tribečom

24.03.17
Zdenči na Hikingu opísal trojdňovú vandrovku podhorím Tribeča. Keď som na mape sledoval jeho trasu, padla mi do oka trojica kopčekov severne od Kostolian pod Tribečom. Pahorky nie sú vysoké, mali by byť už bez snehu, tak som sa rozhodol, že ich obehám. Vlani som bol na neďalekom Člnku, na ktorom je nádherná kremencová skala. Dúfal som, že na týchto kopčekoch budú ďalšie. Aj boli.

Kostoľany pod Tribečom

Tak som sa v sobotu ráno ocitol v Kostoľanoch pod Tribečom. Auto som odstavil na rázcestí značiek, kde je malé parkovisko, a zamieril som do dediny. Sú v nej pekné domčeky. Jeden bol však akosi čudne vyzdobený. Z ríny mu na špagátoch viseli fľaše a rôzne ďalšie rárohy. Oproti bol obchod, tak som vošiel dnu a pýtal som sa predavačky, čože to tam oslavujú. Žeby tam bývali mladomanželia?

– "Nie, to sú zlé susedské vzťahy dvoch starých pánov," – hovorí predavačka. – "Jeden hádže druhému do dvora smeti a ten si ich vešia na dom, aby to každý videl. Len si to odfoťte!"

Pokrútil som hlavou a presunul som sa na severný okraj dediny. Stojí tam kostol svätého Juraja, ktorý je jednou z najstarších stavieb na Slovensku. Má maličké predrománske okienka a pekne upravené okolie. Je to nádherné miesto.

Veľký Lysec, Ploská a Svinec

Išiel som po žltej značke, ktorá sa mi za dedinou stratila. Chvíľu som išiel akosi ináč, no po čase sa ku mne značka opäť pridala. Zrejme som ju stratil pri svätom Urbanovi.

Prišiel som do sedla a zamieril som na juhovýchod. Po pár metroch som prišiel k peknej a vnútri hodne členitej útulni. Hneď nad útulňou je kremencové bralo Veľký Lysec (547 m). Z predvrcholu je pekný výhľad na západ, na Ploskú, no samotný vrchol je zarastený. Snehu hore veľa nebolo, avšak na chodníku bol ľad. Opatrne som zliezol a vrátil som sa do sedla. Z neho som pokračoval hrebeňom na Ploskú. Po chvíli som si všimol, že idem po provizórnej značke. Najprv ju tvorili zle viditeľné bordové bodky, neskôr boli puntíky svetlozelené.

Ako som sa blížil k Ploskej, hrebeň bol čoraz krajší. Postupne zahol na sever a prišiel som na vrchol. Z Ploskej (577 m) je pekný výhľad na Veľký Tribeč, pretože na severozápadnom svahu sú pod vrcholom vysoké skaly. Na jednom mieste som z hrebeňa zbehol, aby som si skaly zdola odfotil, je tam však akosi priveľa stromov.

Vrátil som sa na hrebeň, z ktorého bolo vidno môj ďalší cieľ - Svinec. Škoda len, že je tu akosi priveľa černičia. Zbehol som z hrebienka, prekráčal som pomaly zarastajúcu rúbaň a chvíľu som išiel peknou brezinou. Nato som prekrižoval asfaltku a čakalo ma ďalšie černičie. Asi by som si mal na takéto prechádzky vláčiť záhradné nožnice.

Aj hrebienok Svinca je celkom pekný, no z vrcholu (467 m) nie je žiaden výhľad. Uprostred černičia je triangulačná tyč a okolo je vysoký les. Skál je tu poskromne. Na Ploskej nebol žiadny sneh, tu som kráčal po súvislej, asi 10-centimetrovej vrstve.

Prebil som sa cez ďalšie černičie a mieril som k asfaltke, ktorou som chcel pokračovať. A napadol mi problém, ktorý som ako stredoškolák nevedel vyriešiť. Predstavte si, že idete lesom istou rýchlosťou, no po ceste dokážete ísť rýchlejšie. Ku ktorému bodu cesty treba zamieriť, aby ste došli do cieľa čo najskôr? V hlave som si vyskladal výraz s množstvom písmeniek a počkal som si na väčší fľak snehu, že to na ňom dopočítam. Vzal som do ruky papeček, ale písmenká bolo v snehu vidno veľmi zle. Tak som to vzdal a dopočítal som to v hlave. Spestril som si tým nudný úsek po asfaltke.

Jelenská gaštanica

Po čase som z asfaltky odbočil na lesnú cestu, ktorou som išiel do oblého sedla. Za ním som prišiel do širokej dolinky, ktorá ma priviedla na lúky. Chcel som ich prekráčať a ísť k lesu, no pod ním sa ťahal plot. Musel som sa vrátiť až ku Kostoľanom. Na začiatku dediny som obišiel družstvo a v lese som našiel značku. Zvyšok prechádzky pôjdem iba po značených chodníkoch.

Vyšiel som do sedla a zahol som do Jelenskej gaštanice. Je to oplotená rezervácia, v ktorej sa chráni porast gaštana jedlého. Všade na zemi sú pichľavé obaly gaštanov a charakteristické dlhé listy.

Prešiel som cez gaštanicu a na jej opačnom konci ma pri chodníku šokoval oznam. Písalo sa na ňom, že v čase od 25. septembra do 31. októbra je vstup do gaštanice zakázaný, pretože je v ekonomickom prenájme. Moje nervy. Ako turista tu musím ísť po značke, pretože rezervácia je vo 4. stupni ochrany, a tu ktosi čosi zaplatí a môže chodiť po gaštanici krížom-krážom. A nielen to. Dotyčný to má v prenájme, zjavne za účelom zberu jedlých gaštanov, pritom práve gaštany sú chránené. Mali by prirodzene zmladzovať, aby sa les obnovoval… Akosi mi nad takouto ochranou prírody zostáva rozum stáť.

Hrad Jelenc (Gýmeš) a Studený hrad

Hneď nad gaštanicou je rozľahlá ruina hradu Jelenec (514 m), ktorého meno sa často uvádza skomolene z maďarčiny ako Gýmeš. Pred mnohými rokmi som tu bol, no zdalo sa mi, že odvtedy hrad akosi podrástol. Odstránili z neho veľa sutín a trochu ho opravujú. Je to však sizyfovská robota. Z opevnenia sa najlepšie zachovala kaplnka, ale najviac sa mi páčila veža na najvyššom bode ruiny. Schodíkmi v stene sa dá vyjsť na plošinu, z ktorej je výhľad na rozvaliny a okolie.

Na hrade sa začali objavovať prví turisti. Keď som si ruinu dôkladne prezrel, zamieril som na Studený hrad. Je to masívne kremencové bralo porastené vresom. Keďže sa mi tam páčilo, na ostrohu som sa zložil a zjedol som obed. Zo skaly je výhľad na Remitáž, či Ermitáž, ako písal Zdenči. Po oddychu som zbehol do Kostolian a mohol som ísť domov.

Záver

Zo známych miest ma najviac prekvapil Jelenec (Gýmeš). Na hrade som bol veľmi dávno a moje spomienky naň hodne vybledli. Je to jedna z najkrajších zrúcanín na západnom Slovensku. Z menej známych miest sa mi páčila Ploská. Je to veľmi pekný kopček s množstvom skál. Napodiv, počas prechádzky som nevidel žiadnu zver.

Fórum 12 príspevkov
Okolo Kostolian pod Tribečom 07/10/18 23:01 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Z Lysca na Kľak - jarná samota vo Veľkej Fatre Po prechode liptovského hrebeňa Veľkej Fatry ma prirodzene zaujímal aj jeho sused, divoký, menej chodený turčiansky. Jeho časť od Borišova po Malý Lysec som si kedysi prešiel s kamarátmi, ale severnejšie sme sa vtedy nedostali. Keď som si v máji študoval mapy, veľkofatranské lesy a ich jarná krása ma k sebe zasa akosi pritiahli. Nemám síce dosť času na kompletnú hrebeňovku, ale na prejdenie ďalšieho úseku to stačiť bude. Počasie hlásia ideálne a teším sa, čo mi putovanie pre mňa doposiaľ neznámym krajom prinesie. dnes Martin Baniari Veľká Fatra a Choč
Prístrešok Chata Podhradská dolina Podhradskou dolinou vedie jeden z prístupov na Rokoš (od Uhrovského Podhradia). Podľa stavu chodníka pod sedlom nie je modro značkovaný chodník príliš využívaný, ale znalosť o možnosti úkrytu v závere doliny sa môže hodiť a niekomu zabezpečiť aj nocľah v suchu (tak ako mne). včera Michal Bukvai Strážovské vrchy
Podcast O Ceste hrdinov SNP za 12 dní s Julkou Batmendijnovou Bežkyňa, blogerka, autorka na HIKING.SK, organizátorka ultra trail pretekov Severný Živloplaz a členka Slovak Ultra Trail. Prešla Cestu Hrdinov SNP za 11 dní a 18 hodín! 765 kilometrov, viac ako 31 000 metrov stúpania. Julka Batmendijnová je mojou dnešnou hostkou v podcaste HIKING.SK. 23/08/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okolo Kostolian pod Tribečom 07/10/18 23:01 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tribeč (CHKO Ponitrie)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 577 m n. m.

    • min: 230 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 811 m

    • klesanie: 813 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 11.02.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.416 ° SŠ
      dĺžka: 18.2392 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.416 ° SŠ
      dĺžka: 18.2392 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zlaté Moravce (vlak, bus) - Kostoľany pod Tribečom (bus, parkovanie na rázcestí značiek)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.82 (0.25)