Kostoľany pod Tribečom

Tak som sa v sobotu ráno ocitol v Kostoľanoch pod Tribečom. Auto som odstavil na rázcestí značiek, kde je malé parkovisko, a zamieril som do dediny. Sú v nej pekné domčeky. Jeden bol však akosi čudne vyzdobený. Z ríny mu na špagátoch viseli fľaše a rôzne ďalšie rárohy. Oproti bol obchod, tak som vošiel dnu a pýtal som sa predavačky, čože to tam oslavujú. Žeby tam bývali mladomanželia?

– "Nie, to sú zlé susedské vzťahy dvoch starých pánov," – hovorí predavačka. – "Jeden hádže druhému do dvora smeti a ten si ich vešia na dom, aby to každý videl. Len si to odfoťte!"

Pokrútil som hlavou a presunul som sa na severný okraj dediny. Stojí tam kostol svätého Juraja, ktorý je jednou z najstarších stavieb na Slovensku. Má maličké predrománske okienka a pekne upravené okolie. Je to nádherné miesto.

Veľký Lysec, Ploská a Svinec

Išiel som po žltej značke, ktorá sa mi za dedinou stratila. Chvíľu som išiel akosi ináč, no po čase sa ku mne značka opäť pridala. Zrejme som ju stratil pri svätom Urbanovi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prišiel som do sedla a zamieril som na juhovýchod. Po pár metroch som prišiel k peknej a vnútri hodne členitej útulni. Hneď nad útulňou je kremencové bralo Veľký Lysec (547 m). Z predvrcholu je pekný výhľad na západ, na Ploskú, no samotný vrchol je zarastený. Snehu hore veľa nebolo, avšak na chodníku bol ľad. Opatrne som zliezol a vrátil som sa do sedla. Z neho som pokračoval hrebeňom na Ploskú. Po chvíli som si všimol, že idem po provizórnej značke. Najprv ju tvorili zle viditeľné bordové bodky, neskôr boli puntíky svetlozelené.

Ako som sa blížil k Ploskej, hrebeň bol čoraz krajší. Postupne zahol na sever a prišiel som na vrchol. Z Ploskej (577 m) je pekný výhľad na Veľký Tribeč, pretože na severozápadnom svahu sú pod vrcholom vysoké skaly. Na jednom mieste som z hrebeňa zbehol, aby som si skaly zdola odfotil, je tam však akosi priveľa stromov.

Vrátil som sa na hrebeň, z ktorého bolo vidno môj ďalší cieľ - Svinec. Škoda len, že je tu akosi priveľa černičia. Zbehol som z hrebienka, prekráčal som pomaly zarastajúcu rúbaň a chvíľu som išiel peknou brezinou. Nato som prekrižoval asfaltku a čakalo ma ďalšie černičie. Asi by som si mal na takéto prechádzky vláčiť záhradné nožnice.

Aj hrebienok Svinca je celkom pekný, no z vrcholu (467 m) nie je žiaden výhľad. Uprostred černičia je triangulačná tyč a okolo je vysoký les. Skál je tu poskromne. Na Ploskej nebol žiadny sneh, tu som kráčal po súvislej, asi 10-centimetrovej vrstve.

Prebil som sa cez ďalšie černičie a mieril som k asfaltke, ktorou som chcel pokračovať. A napadol mi problém, ktorý som ako stredoškolák nevedel vyriešiť. Predstavte si, že idete lesom istou rýchlosťou, no po ceste dokážete ísť rýchlejšie. Ku ktorému bodu cesty treba zamieriť, aby ste došli do cieľa čo najskôr? V hlave som si vyskladal výraz s množstvom písmeniek a počkal som si na väčší fľak snehu, že to na ňom dopočítam. Vzal som do ruky papeček, ale písmenká bolo v snehu vidno veľmi zle. Tak som to vzdal a dopočítal som to v hlave. Spestril som si tým nudný úsek po asfaltke.

Jelenská gaštanica

Po čase som z asfaltky odbočil na lesnú cestu, ktorou som išiel do oblého sedla. Za ním som prišiel do širokej dolinky, ktorá ma priviedla na lúky. Chcel som ich prekráčať a ísť k lesu, no pod ním sa ťahal plot. Musel som sa vrátiť až ku Kostoľanom. Na začiatku dediny som obišiel družstvo a v lese som našiel značku. Zvyšok prechádzky pôjdem iba po značených chodníkoch.

Vyšiel som do sedla a zahol som do Jelenskej gaštanice. Je to oplotená rezervácia, v ktorej sa chráni porast gaštana jedlého. Všade na zemi sú pichľavé obaly gaštanov a charakteristické dlhé listy.

Prešiel som cez gaštanicu a na jej opačnom konci ma pri chodníku šokoval oznam. Písalo sa na ňom, že v čase od 25. septembra do 31. októbra je vstup do gaštanice zakázaný, pretože je v ekonomickom prenájme. Moje nervy. Ako turista tu musím ísť po značke, pretože rezervácia je vo 4. stupni ochrany, a tu ktosi čosi zaplatí a môže chodiť po gaštanici krížom-krážom. A nielen to. Dotyčný to má v prenájme, zjavne za účelom zberu jedlých gaštanov, pritom práve gaštany sú chránené. Mali by prirodzene zmladzovať, aby sa les obnovoval… Akosi mi nad takouto ochranou prírody zostáva rozum stáť.

Hrad Jelenc (Gýmeš) a Studený hrad

Hneď nad gaštanicou je rozľahlá ruina hradu Jelenec (514 m), ktorého meno sa často uvádza skomolene z maďarčiny ako Gýmeš. Pred mnohými rokmi som tu bol, no zdalo sa mi, že odvtedy hrad akosi podrástol. Odstránili z neho veľa sutín a trochu ho opravujú. Je to však sizyfovská robota. Z opevnenia sa najlepšie zachovala kaplnka, ale najviac sa mi páčila veža na najvyššom bode ruiny. Schodíkmi v stene sa dá vyjsť na plošinu, z ktorej je výhľad na rozvaliny a okolie.

Na hrade sa začali objavovať prví turisti. Keď som si ruinu dôkladne prezrel, zamieril som na Studený hrad. Je to masívne kremencové bralo porastené vresom. Keďže sa mi tam páčilo, na ostrohu som sa zložil a zjedol som obed. Zo skaly je výhľad na Remitáž, či Ermitáž, ako písal Zdenči. Po oddychu som zbehol do Kostolian a mohol som ísť domov.

Záver

Zo známych miest ma najviac prekvapil Jelenec (Gýmeš). Na hrade som bol veľmi dávno a moje spomienky naň hodne vybledli. Je to jedna z najkrajších zrúcanín na západnom Slovensku. Z menej známych miest sa mi páčila Ploská. Je to veľmi pekný kopček s množstvom skál. Napodiv, počas prechádzky som nevidel žiadnu zver.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek