Túra

Lesnícky NCH Telekia a Údolie obrov

12.04.17
Je sviatok Všetkých svätých a povinnosti pálenia sviečok za blízkych zosnulých som si splnil počas soboty. Preto ráno vyrážam opäť do hôr. Rád by som navštívil niečo nové, kde som nebol, aj keď ide o srdcové Slanské vrchy. Je ešte stále dosť miest, hlavne v ich severnej časti, kde som sa ešte neprechádzal nádhernou prírodou.

Na webe som sa dozvedel o Lesníckom náučnom chodníku Telekia, a tak by som ho rád prešiel a spoznal jeho zakutia. Dni po zmene času sa krátia, tak to nemusí byť dnes až do tmy, veď uvidíme. Niekedy dávno, a možno to bola moja prvá turistická trasa v živote, som sa túlal v týchto miestach, a tak sa viac ako po 30-tich rokoch opäť ocitám v Údolí obrov. Vtedy sme prechádzali z Hermanoviec nad Topľou, pod Ivanovým vrchom a Praporcom, cez Šimonku do Zlatej Bane. Dnes to bude výlučne o náučnom chodníku.

Ráno vyrážam z domu, ešte sem-tam spadne kvapka alebo mierny dážď. Pre istotu zájdem do Sečoviec, či niekto nebude na autobusovej zastávke, aby mi robil parťáka. Bohužiaľ nebol tam nikto, takže pôjdem dnes sám. Možno na túre predsa len niekoho stretnem...

Hermanovce nad Topľou (280 m)

Cesta ubehla rýchlo a po polhodinke odstavujem auto pri potravinách na parkovisku v Hermanovciach nad Topľou. Beriem potrebné veci: batoh, palice, foťák, navigáciu a prezerám si smerovník, ktorý je hneď na druhej strane potoka za mostom. Počasie sa umúdrilo a vyzerá, že dnes bude bez dažďa. Kráčam cestou spokojne dedinou a teším sa na zážitky.

Dedina je učupená na brehoch Hermanovského potoka, prameniaceho pod sedlom Obracaná studňa, medzi Praporcom a Šimonkou na severovýchodnej strane od Oblíka. Zastavujem sa pri smerovníku, udávajúcom dve trasy, ktoré prechádzajú dedinou až ku Krížnym cestám. Je to modrá, ktorá prichádza od dediny Bystré a smeruje do Zlatej Bane. A zelená začína v Hermanovciach nad Topľou a ide do Ruskej Novej Vsi.

Mierne stúpajúc dedinou míňam po pravej strane za potokom kostol a na konci ulice sa dostanem k novej budove s krížom, ktorá slúži Cirkvi bratskej a tiež ako ubytovňa. Hneď za dedinou sa mi otvára panoráma na Oblík, ktorý sa ukazuje v plnej kráse nad lúkami. Celá cesta je sprevádzaná farbami jesene. Miniem vodohospodársku budovu, kde sa stekajú potoky. Len niekoľko metrov vyššie je vľavo od cesty prameň, kde sa dá občerstviť počas horúcich letných dní. Cesta ubieha rýchlo a po polhodine od vyrazenia z dediny som na križovatke ciest – smerovník Krížne cesty.

Medzi cestami je pekne vsadená kaplnka s lavičkami, kde sa dá posedieť. Len 10 minút od môjho smeru je chata Zajacová, ktorú by som rád videl zblízka. Uvidíme, ako na tom budem s časom, keď budem končiť putovanie. Alebo si to v priebehu dňa premyslím, ako sa k nej dostanem pri spiatočnej ceste. Po chvíľke odchádzam vpravo a po niekoľkých metroch sa ukazuje vyvýšený val, kade prechádzala lesná železnička a je tu umiestnený železný vagónik, aký sa používal na zvážanie dreva. Kráčam lesom spevnenou asfaltovou cestou, obdivujem okolitú farebnosť lesa, až sa dostanem pod menší kopec vľavo, kde sa ukazuje nejaká chatka s posedením a terasou. Svoje kroky smerujem nahor k nej. Je na nej nápis: Starý priateľ. Zadná časť je z nejakej skriňovej dodávky a strecha a terasa je urobená z dreva. Pôsobí celkom fajn, okolie je upravené a od cesty je prístup strmo po schodoch. Je tu zakrytá studnička s čerstvou vodou. Na terase s lavičkami a stolom by sa na nich dvaja-traja v pohode vyspali. Poďme ďalej, cesta bude ešte dlhá, a to som ešte ani nie pri začiatku náučného chodníka. Schádzam obozretne strmými schodmi, ktoré sú zapadnuté jesenným lístím a som späť na ceste.

Po chvíľke sa vpravo objavuje väčšia budova. Od cesty je oplotená, brána uzavretá, ale smerom do lesa sa plot stráca, tak si ju idem trocha poobzerať. Aj keď vyzerá nateraz opustená, je vidieť, že sa tu o ňu starajú. Je to turistická ubytovňa známa pod názvom Kukorelliho chata. Je pri nej altánok a nad ňou na lúke pod lesom dokonca krytý bazén, len či sa dostatočne využíva. Oddych v prostredí lesa má určite svoje čaro, možno sa o tom časom dozviem viac. Po obhliadke schádzam späť k ceste, k informačnej tabuli, kde je na druhej strane potoka Hermanovský minerálny prameň a trocha nabok posedenie s altánkom. Po prejdení potoka lávkou si miesto trocha poobzerám a pofotím. Vraciam sa k tabuliam a idem čítať informácie, ktoré ma budú sprevádzať, lebo tu začína náučný chodník.

Lesnícky náučný chodník Telekia

Bol vytvorený v roku 2014 za spolupráce obce Hermanovce nad Topľou, Združenia Slanské vrchy a Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Jeho dĺžka je 6 km s prevýšením 260 m. Názov je odvodený od vzácnej, v doline Starého potoka a na úpätí Oblíka rastúcej kvetiny - telekia pestrá (Telekia spesiasa). Na úvodnej tabuli sú informácie o počte tabúľ, ktorých by malo byť desať a tiež mapka trasy. Postupne spomeniem všetky panely. Značka NCH ma dovedie k miestam, kde stojí pamätník, pri ktorom sa trocha zdržím, aby som si miesto trocha obzrel a zároveň si prečítal o činnosti partizánskej brigády Čapajev, ktorá operovala aj v tejto časti pohoria. Jej hlavný štáb bol pod Lysou horou, kde je bunker na Lesnom NCH Herlica, ktorý som opisoval.

V pozadí sú dva vysoké trojuholníkové stĺpy a pred nimi partizán so samopalom v pláštenke. Je tu pamätná tabuľa dôstojníkovi letectva Ľudovítovi Kukorellimu, ktorý bol náčelníkom štábu brigády Čapajev. Pred samotným areálom pamätníka je menšia lúka na ktorej je smerovník Berlín, Moskva s kilometrami.

Vraciam sa na chodník a pokračujem brezovým lesom za šumu opadaného lístia, ktorým kráčam k ďalšiemu miestu. Je tu ohnisko a lavička na oddych. Stadiaľ sa môže dostať k vyhliadke na Sokolej skale, ale k tej sa dopracujem až neskôr, keď sa budem vracať a ukončovať NCH. Chcem si miesto skutočne poobzerať zdola aj zhora. Potom schádzam dole k vodnému zdroju, kde je spomínaná prázdna drevená tabuľa. Tu by mali byť informácie o vodných zdrojoch, zatiaľ však chýbajú, preto stúpam chodníkom lesom nad rúbanisko, pred ktorým je prázdna tabuľa pri väčších kameňoch. Tu by mali byť kultové kamene o niekoľko metrov ďalej je smerovník z dreva - Obria noha, ktorý udáva smer k Sokolej skale a studničke na Šolavej. Hneď pri ňom je kameň, na ktorom je turistická značka a akoby väčší otlačok nohy (pôvod pomenovania). Mierne stúpajúc pokračujem cez malé sedielko lesnou cestou, až kým sa nedostanem k ďalšej lavičke, pri ktorej je Šolavá studnička. Trocha si oddýchnem, dám si teplý čaj a až potom sa vydávam pod Oblík.

Cestou prídem ku štvrtej infotabuli o lesných obyvateľoch. Na úpätí Oblíka sa na chodníku objavujú prekážky v podobe padnutých stromov, ktoré musím prekonať a až tak sa dostanem k chate za Oblíkom (lavičky, ohnisko, prameň a neskutočný pohľad na veľkú lúku s posedom). Nehovoriac o pohľade na Čiernu horu a smerom k Šimonke. Farebnosť jesene je dnes neskutočne prekrásna, a tak sa tu zdržím trocha dlhšie ako trojica mladých turistov, ktorí tu boli predo mnou. Pozerám za nimi, keď odchádzajú lúkou dole k smerovníku. Idú do Údolia obrov po modrej. Oddychujem, pijem dúšky teplého čaju a vhod padne nejaká sladkosť a ovocie.

Vydávam sa na cestu ďalej, ale po značke chodníka, nie cez lúku. V podstate je to jedno, lebo aj tak sa dostanem k smerovníku. Ešte som zabudol spomenúť tabuľu o lúkach pri chate. Po 200 metroch som pri smerovníku modrej z dediny Bystré do Ruskej Novej Vsi cez sedlo Červená mláka a Zlatú Baňu. Žlta smeruje do Petroviec. Naďalej sa budem držať trasy LNCH, aj keď pokračujem po modrej smerom na Bystré, tiež červenou a modrou cyklotrasou a červeným miestnym Hermanovským okruhom. Z lesnej zvážnice neskôr modrá odbočí smerom vľavo dole až nad Sokolie skaly, vpravo pokračuje chodník ku asfaltke, na ktorú sa pripojím v blízkosti tabule Nižné huty. Pred ňou ešte bol panel o hubách s názvami a obrázkami jedlých aj nejedlých, ktoré rastú v tunajších lesoch.

Nižné huty je v poradí siedmou tabuľou a je informáciou o ťažbe v oblasti a o ťažobnom majstrovi Johanovi Gemerkovi. Som na asfaltovej ceste a schádzam dole smerom cez dolinu Starého potoka k závore, kde je po ľavej strane ôsme zastavenie - Zimné diery s ohniskom a posedením. Tu si rozkladám skromné jedlo, je čas obeda, a tak sa treba posilniť na zvyšok cesty, kde sa trocha budem musieť poprechádzať v zhoršenom teréne pod a nad skalami. Jedlo zapijem čajom a pokračujem k Havranej skale, ktorá je vpravo za Starým potokom (tabuľa). Havraniu skalu si dnes nebudem veľmi obzerať zblízka, viac ma zaujíma zoskupenie Sokolích skál na druhej strane cesty, ktoré vyzerajú trocha vyššie a mohutnejšie. Preto schádzam z cesty a štverám sa šikmo pod časť Hermanovských skál.

Hermanovské skaly

V roku 1980 boli skalné zoskupenia s rozlohou 33 ha po oboch stranách Starého potoka vyhlásené za prírodnú pamiatku. Skladajú sa z dvoch častí a to spomínaných Havraních skál a mohutnejších Sokolích skál v katastri obce Hermanovce nad Topľou. Ich výška je do 80 m a dĺžka 150 m. Ide o Sokolie skaly, ku ktorým teraz budem pomaličky stúpať. Patria medzi najrozsiahlejšie v Slanských vrchoch. Zdola pôsobia skutočne impozantné a pod nimi som len maličký červík. Pomaly to pod nimi prechádzam, aby som mal možnosť urobiť si zopár pekných záberov. Potom schádzam opäť na cestu a prichádzam k smerovníku, kde odbočuje modrá, ktorou budem trocha prechádzať, až kým neodbočím hore k vyhliadke.

Som pri rannom mieste, kde som Sokoliu skalu spomínal, ale idem ešte trocha ďalej až neskôr odbočím na vrchol hrebeňa, aby som si to mohol obzrieť aj zhora po celej ich dĺžke. Na tejto strane som sa dostal pod skalku, kde som narazil na zvážnicu, ale môj smer je samotný hrebeň a vrchol skalnej steny. V jednom mieste stretávam skupinu štyroch mladíkov, ktorí zišli z vyhliadky a chcú sa dostať k najvyššiemu miestu Sokolích skál. Nechcem pokúšať šťastie, tak idem na vyhliadku, ktorá je trocha nižšie. Na vyhliadku som sa dostal bez ťažkostí, je to celkom dostupné, aj keď obozretnosť a bezpečnosť je stále na prvom mieste.

Som na vyhliadke, aj keď dnes nie je ideálna viditeľnosť, aj tak jesenná farebnosť Hermanovského hrebeňa smerom k Čiernej hore a na druhú stranu smerom k Šimonke je neskutočná. Na fotografiách sa nedá ani zachytiť, čo oko uvidí. Pohľad na Oblík vo svojej majestatnosti, k Hermanovciam a smerom na Bystré, nádhera. Turistovi sa odtiaľ nechce ani zísť a opustiť čarovnú krajinu. Dole v doline sa čnie nad stromami najvyššia časť Havraních skál. Škoda, že treba ísť domov. Možno východ slnka či západ by bol z týchto miest nádherný a neskutočný. Niekedy inokedy to bude stáť za realizáciu, uvidíme.

Opúšťam Sokolie skaly a schádzam dole späť na modrú značku a cestu. Pokračujem asfaltkou, kde od informačnej tabule je pohľad ku skalám a tu sa dozvedám základné informácie. Posledné metre, spätný pohľad a zanechávam NCH pri turistickej chate, kde som ráno začal s jeho prehliadkou. Teraz rozmýšľam, že som ešte chcel ísť pozrieť k chate Zajacová. Pozerám do mapy a mohol by som sa tam dostať aj mimo turistickej trasy, a to ponad miesto, kde je chata Starý priateľ. Ako starý tulák to samozrejme skúsim aj podľa mapy a zatiaľ ma navigácia ešte nikdy nesklamala. Po možno necelej pol hodinke som pri chatách. Obchádzam ich a skutočne som trafil k Zajacovej chate. Pred ňou je na asfaltovej ceste smerovník a prechádza tadiaľ trasa smerom pod Ivanovým vrchom a Praporcom smerom k Obracanej studni a potom na Grimov laz, odkiaľ je len na skok na vrchol najvyššej Šimonky.

Za 10 minút som späť pri kaplnke na Krížnych cestách a čaká ma posledná ani nie polhodinka putovania do dediny. Miniem studničku, vodáreň, pohľadom sa lúčim s Oblíkom a som pri cirkevnej ubytovni na okraji dediny. Na obecnom úrade si stihnem prečítať pamätnú tabuľu k vypáleniu obce a je tu smerovník, kde som zrána začínal putovanie. Uložiť veci do auta a vydať sa na cestu domov.

Zhodnotenie

Dúfam, že sa časom ešte objavia chýbajúce dve infotabule. Čo sa týka terénu a náročnosti chodníka, tak to bolo menej náročné, ak si odmyslím chodenie pod a nad skalami. Vyhliadky a krása okolitej prírody je nádherná a k tomu ešte jesenná farebnosť, v niektorých miestach ako z obrazu maliara. Veď aj príroda je maliarka a vždy nám v každom ročnom období pripraví niečo, čo nás na potulkách zaujme. Opäť som obohatil svoje putovanie o ďalšie čarovné miesto Slanských vrchov.

Diskusia
Lesnícky NCH Telekia a Údolie obrov 12/04/17 13:01 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Lúčky – Veľký a Predný Choč – Likavka Pobyt v prírode je pre mňa najväčším balzamom na všetko. Preto keď relaxujem v kúpeľoch, tak mi nedá, aby som nesnoril v okolí a netúlal sa po chodníkoch. Je máj a trávim čas v kúpeľoch Lúčky, nie je to prvýkrát čo som v nich, ale napriek tomu som ešte nebol na Vekom Choči. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré, a tak sa to konečne podarilo a splnil som si ďalšie vysnívané miesto z turistického atlasu našej krásnej prírody. 02/10/17 Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Túra Garamboš, Malá Kamenná, jazero Izra a ropiky Dlhší čas som nebol na turistike a tak zlepšené počasie ma vyháňa do terénu, len neviem z rána kam pôjdem. Rád by som išiel konečné so turistickými priateľmi. Na mieste zrazu sú len dvaja a tak sa rozhodujem pre samostatnú akciu v Slanských vrchoch. Počas rôznych prechádzok a túlačiek som chcel navštíviť Malú Kamennú. 22/09/17 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Veľký vrch, Veľký kopec, Malý vrch a Csonkavár Veľkonočná nedeľa, počasie typické aprílové, veľmi sa ochladilo. Napriek tomu sa aj dnes stretnem s Martinom a vychutnáme si spoznávanie Dolného Zemplína. Nič nás dnes nemôže odradiť od našich predsavzatí, plán je plán a ten sa musí naplniť do bodky. Snáď to v priebehu dňa nebude až také strašné s počasím, aj keď predpovede nie sú vôbec lichotivé. 17/08/17 Marián Jaššo Zemplín
Najnovšie články na titulke
 
Beh Dovolenka v Tirolsku Musím sa priznať, najprv som k Rakúsku aj k Nemecku mal nejaký divný odpor, ale takéto nezmyselné predsudky treba jednoducho prekonať. Raz som bol v Tirolsku, ale to bolo na 2 dni v bláznivých 90-tych rokoch. Teraz som si to konečne užil. A neľutujem. A nikdy na to nezabudnem. Bola to krásna dovolenka. V práci som sa potom z nej zotavoval... dnes Robo Verseghy Svet
Pozvánka 15 rokov HIKING.SK – stretnutie v Račkovej doline V tomto roku HIKING.SK oslavuje už 15 rokov svojho fungovania. Za tento čas sa na našich stránkach uverejnilo mnoho úžasných túr a sprievodných príbehov, ktoré priniesli informácie a potešenie tisíckam čitateľov. Tiež sa nám podarilo sprevádzkovať obľúbenú turistickú mapu a vyhľadávač turistických trás. Radi by sme 15. narodeniny oslávili spolu s vami, preto vás pozývame na jesenné narodeninové stretnutie do Račkovej doliny, kde sme mali podobnú akciu už v roku 2006. 13/09/17 Redakcia Hiking akcie
PR SNOW FILM FEST startuje 18.10.! Celovečerní pásmo špičkových filmů o zimních sportech a dobrodružstvích během října až prosince zavítá do všech českých i slovenských regionů. Festival je svým rozsahem a návštěvností největší akcí svého druhu u nás. V programu je 7 pečlivě vybraných filmů – finalisté ze zahraničních festivalů a novinky z domácí produkce. Na své si přijdou milovníci čerstvého prašanu, horských velikánů, psích spřežení i arktické divočiny. včera sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Lesnícky NCH Telekia a Údolie obrov 12/04/17 13:01 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 677 m n. m.

    • min: 277 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 998 m

    • klesanie: 998 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.11.2016

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9822 ° SŠ
      dĺžka: 21.5086 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9822 ° SŠ
      dĺžka: 21.5086 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • upravené studničky po trase

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bystré (vlak, bus) - Hermanovce nad Topľou (bus, parkovanie pred potravinami)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1521 ľudí
0.68 (0.17)