Extra

Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov

20.04.17
Článok nadväzuje na skorší vynikajúci počin Michala Jurdíka o "topoteórii" terestrických (zem-zem) ďalekých výhľadov (často je tiež, i mnou, používané spojenie: diaľkové pozorovanie). Rozhodol som sa pridať pár riadkov, ktoré pojednávajú o meteorologickej horizontálnej dohľadnosti - horizontal visibility.

Posnažím sa o súhrn poznatkov nielen teoretického charakteru, text bude aj odrazom reálnych skúsenosti z pozorovacích výjazdov, ktoré si občas zvyknem usporiadať. V týchto súvislostiach je však potrebné mať celý čas na pamäti, že v meteorológii ani zďaleka nemusí teória v praxi dokonale platiť, keďže atmosféra predstavuje jeden z najzložitejších a súčasne najnevyspytateľnejších chaoticky sa správajúcich systémov na Zemi.

Na úvod krátko, ktoré ročné obdobie najviac praje skutočne ďalekým výhľadom. Asi najlepšie podmienky poskytujú jar a tiež zima. V lete je to vo všeobecnosti naopak asi najhoršie kvôli teplu a ním vyvolanému vyššiemu výparu (základná fyzikálna zásada hovorí: čím teplejšie, tým viac vodnej pary a tým horšia dohľadnosť), zatiaľ čo jeseň je pre zmenu typická sychravým počasím bohatým na obmedzujúcu oblačnosť. Samozrejme to neznamená, že i v lete a na jeseň sa nemôžu vyskytnúť prípady, kedy je dohľadnosť veľmi dobrá, v porovnaní so zvyšnými obdobiami sú ale spravidla jednoducho menej časté.

V spektre meteorologických podmienok existuje jeden atribút, ktorý sa mne aj v praxi ukázal ako absolútne najkľúčovejší pre úspešné pozorovanie naozaj ďalekého výhľadu. Je ním prítomnosť novej, čerstvej vzduchovej hmoty, inými slovami vymenený vzduch po zmene počasia. Vzduchové hmoty sa transformujú. Čím staršia je vzduchová hmota, tým horšie. Výmena vzduchovej hmoty môže byť frontálna i nefrontálna, budeme ale mieriť hlavne k prvému prípadu, ktorý človek eviduje zreteľnejšie. Ideálna je čerstvá vzduchová hmota po prechode studeného frontu. Je pritom lepšie, ak je tento front spojený so zrážkami, ktoré "vymyjú" častice, ktoré neprospievajú čistote vzduchu, a tým pádom zhoršujú dohľadnosť. V podmienkach Slovenska je vhodné, ak k nám po prechode frontu preniknú arktické vzduchové hmoty so suchším vzduchom od severu. Priaznivá býva zmes kontinentálneho a morského vzduchu, prúdiaca sem z oblasti Škandinávie. Vhodný a obvykle veľmi očakávaný je tiež suchý kontinentálny vzduch (typicky sibírskeho pôvodu), jeho priaznivosť však nemusí byť pravidlom. Mohli sme sa o tom presvedčiť len nedávno pri vlne silných mrazov v januári 2017, kedy dohľadnosť sklamala. Pred vyliatím sa do našej oblasti sa suchý vzduch nad Sibírou zvykne zdržiavať a vyvíjať veľmi dlhú dobu a takýto "starý" vzduch môže strácať na čistote, naviac keď na svojej ceste prekonáva typické rozľahlé stepné oblasti na východe.

Ďalekým výhľadom prirodzene nahráva nástup a prítomnosť krajšieho počasia s ubúdajúcou až žiadnou oblačnosťou, čo logicky platí aj v polohe za frontom. Ideálne je, ak sa do našej oblasti rozširuje tlaková výš (anticyklóna) alebo jej výbežok. Najvhodnejšia je predná strana tlakovej výše, na zadnej je už dohľadnosť takmer vždy značne zhoršená. Súčasne môžme povedať, že čím bližšie je stred anticyklóny, tým lepšie. Býva nápomocné, ak je nárast tlaku spojený s vetrom, ktorý zabezpečuje premiešavanie vzduchovej hmoty. Vietor však môže pôsobiť i značne nepriaznivo a znečisťovať vzduch unášanými pevnými časticami zo zemského povrchu, predovšetkým z holej pôdy. Aj preto je oveľa lepšie, ak predchádzajúce zrážky povrch "zastabilizujú". Čo sa týka teplotného gradientu atmosféry, vo všeobecnosti pomáha vzduch s teplotným zvrstvením bez podmienok na vznik oblačnosti. Pri existujúcej oblačnosti si všímajme výšku jej základne, ktorá sa uvádza i v pravidelných synoptických hláseniach (správy SYNOP). Anticyklonálne počasie prináša úskalie v podobe polohy hornej hranice hraničnej vrstvy atmosféry s vyššou vlhkosťou a prípadne i indukovanou oblačnosťou. Táto hranica oddeľuje vzduch v hraničnej vrstve od suchého vzduchu vo voľnej atmosfére a ak je dobre vyjadrená, pre ďaleký výhľad je to možný zásadný problém, pretože v závislosti od svojej polohy môže ovplyvňovať pohľad na horizont (viac k hornej hranici hraničnej vrstvy atmosféry si môžete prečítať v tomto materiáli).

Špecifickým prípadom sú teplotné inverzie, typické pre chladnú časť roka. Pre nižšie položené lokality pod hranicou inverzie sú pochopiteľne doslova "zabijakom" dohľadnosti. Z hôr nad inverznou hranicou sa však za týchto podmienok dá vidieť veľmi ďaleko. Avšak s výhľadom do úplne najextrémnejších vzdialeností by som pri inverziách skôr nepočítal. Rozhodujúca je totiž v každom prípade poloha (výška) hranice inverzie. Úlohu v tomto ohľade môže zohrávať i vek inverzie, staré inverzie sa zvyknú správať inak ako novovytvorené.

Samozrejme, stav počasia musíme sledovať nielen na mieste pozorovania, ale aj v oblasti, kde sa nachádza pozorovaný objekt. Tieto sa môžu významne rôzniť. Ba čo viac, dôležité sú aj podmienky v oblastiach ešte ďalej za horizontom. Stredná a vysoká oblačnosť za obzorom v smere výhľadu môže významne skomplikovať pozorovacie podmienky, typicky nám kazí svetelnosť pri východe/západe Slnka. Želaná situácia je, keď sa v čase pozorovania dostatočne rozsiahla a bezoblačná oblasť vyššieho tlaku nachádza v smere za pozorovaným objektom.

Pre úplnosť uvediem, čo je zrejmé, že diaľkové pozorovanie má i čo sa týka počasia samozrejme svoje špecifiká pre hory, nížiny, doliny a kotliny apod. Na tomto mieste tiež dodám, že tak ako meteorológovia, si pri analýze počasia musíme každopádne vždy všímať výskyt a vlastnosti tlakových útvarov komplexne, t. j. nielen pri zemskom povrchu, ale i vo výškach.

Na úplný záver by som rád parafrázoval slová z úvodu. V realite sa pri lovení ďalekých výhľadov určite stretnete so situáciami, ktoré odporujú či už všeobecným poznatkom, alebo dokonca i konkrétnym skúsenostiam iných pozorovateľov. Prízvukujem, že osobne nie som žiadnym preborníkom či "guru" pre túto "disciplínu", naopak sa čo-to nové každú chvíľu naučím. Budem preto každopádne rád za akékoľvek postrehy, doplnenia i objektívnu kritiku k tomuto článku, na koniec ktorého ste sa práve v tejto chvíli dopracovali.

Súvisiace odkazy

Diskusia
Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov 25/04/17 17:48 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Extra Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov Článok nadväzuje na skorší vynikajúci počin Michala Jurdíka o "topoteórii" terestrických (zem-zem) ďalekých výhľadov (často je tiež, i mnou, používané spojenie: diaľkové pozorovanie). Rozhodol som sa pridať pár riadkov, ktoré pojednávajú o meteorologickej horizontálnej dohľadnosti - horizontal visibility. 20/04/17 Dalibor Výberči Zaujímavosti
Túra Na najvyšší bod minipohoria Burda O Burde (známej aj ako Kováčovské kopce) sa z logických dôvodov píše menej. Je našim najmenším, učupeným v „hnilom“ kúte na veľmi skromnom mieste, kde Dunaj dostáva opušťák do Maďarska. A okrem toho všetkého je potrestané ešte aj tým, že azda ako jediné na Slovensku nemá v oficiálnom geografickom názvosloví pomenovaný svoj najvyšší vrch. Celý tento príbeh je tak trochu zamotanejší, a tak sme sa v jednu krásnu jarnú nedeľu rozhodli overiť si ho priamo v teréne. Okrem toho tiež nebude od veci prípadným záujemcom sprostredkovať niektoré novinky z tohto nášho minipohoria. 05/12/12 Dalibor Výberči Burda
Najnovšie články na titulke
 
Túra Náučný chodník Cesta Veľkej vojny z Dúbravky Túlam sa masívom Devínskej Kobyly, hľadajúc hraničné kamene z doby tzv. Slovenského štátu. Naposledy som sa vybral, len tak po práci, zvážnicou od Sandbergu po starú Dúbravku, aby som si zresetoval hlavu. Keď som sa po zelenej vracal od Villa rustica, narazil som pred prvým domom na Brižitskej ulici na tabuľu NCH Cesta Veľkej vojny. Už som nemal čas sa po nej prejsť, a tak som sem vzal manželku na vychádzku 1. mája 2017. dnes Miroslav Svítek Malé Karpaty
Rozhovor Karol Kaliský: Stav horských lesov je alarmujúci Na tohtoročnom Festivale Hory a mesto v Bratislave mala premiéru druhá časť trilógie Tajomné Karpaty s názvom Nesmrteľný les, ktorý je ukrytý pod majestátnym Kriváňom. Jeho vládcami sú stáročné limby a ich večný sprievodca medveď. Filmárom Karolovi Kaliskému, Jozefovi Fialovi a Adamovi Baštekovi sa podarilo nafilmovať autentické zábery zvierat, ktoré slobodne žijú v starom limbovom lese. Práve s Karolom Kaliským sme hovorili o filmovaní, medveďoch, hlucháňovi a o ochrane divočiny. včera Tatiana Filipková Rozhovory
Ferrata S dieťaťom na Rax cez Wachthüttelkamm (A) Po ochutnávke Rakúska víkendovkou na Hohe Wand pokračujeme s Kubkom o týždeň neskôr výjazdom na Rax. Tentoraz nejdeme sami, berieme aj babku s jej kamarátkou a Kubkovho mladšieho bračeka Maťka. Vytvoríme dve družstvá – jedno pôjde Wachthüttelklammom na Ottohaus a ďalej na vrcholovú stanicu lanovky a druhé strávi deň v Reicheau an der Rax, neskôr sa vyvezie lanovkou a pôjde nám oproti smerom na Ottohaus. 22/06/17 Ľubomír Mäkký Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Meteorologické aspekty ďalekých výhľadov 25/04/17 17:48 2 príspevky
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1102 ľudí
0.53 (0.1)