Túra

Kozí kameň z Vikartoviec

11. 05. 2017
Začiatkom júla 2015 sa jedno ráno pekne vyjasnilo, ale hlavne teplota klesla na jesenné hodnoty. To je jasná výzva na vyhliadkový výstup. Júlové slnko sa ale v priebehu hodín dokáže postarať o dostatok oparu vo vzduchu, takže by to chcelo niečo blízko hôr. Presne pre takýto prípad máme v zálohe naplánovaný Kozí kameň. Celý život som bol presvedčený, že nenápadný kopec nad Svitom je súčasťou Nízkych Tatier, no nakoniec som sa dozvedel, že patrí do samostatného pohoria Kozie chrbty a že im dokonca kraľuje. Teda ide sa uloviť ďalšiu rodinnú výhľadovku z najvyššieho vrchu.

Trasa

Vikartovce – Jakubčáková – sedlo Tabličky – Kozí kameň a späť

Keďže, na rozdiel od pravých turistov, majú výletníci s deťmi prioritu čo najkratšiu trasu, vyberáme ako východiskový bod túry obec Vikartovce. Údolie Hornádu, na konci ktorého sa obec nachádza, sa tiahne v smere východ - západ a zo severnej strany ho lemujú práve postupne sa dvíhajúce Kozie chrbty, zakončené Kozím kameňom. Autom sa dostávame až za posledné domy, na začiatok poľnej cesty, po ktorej vedie značka. Obecný rozhlas veselo vyhráva hit od Abby a len prítomnosť našich juniorov vyvracia dojem z presunu v čase. Obligátne neveriacke otázky typu: „To až tam hore musíme ísť?“ ignorujem a velím vpred, veď dnes nebudeme prekonávať ktovieaké prevýšenie.

Chvíľu kráčame lúkou či skôr humnami, no čoskoro vchádzame do úzkej tienistej dolinky. Všade je plno kvetov, príroda je v sviežich farbách skorého leta, modrá obloha nad nami, príjemne chladivý vzduch. Jednoducho, ideálny deň na túru v prírode. Stále kráčame po širokej poľno-lesnej ceste, ktorá sa o chvíľu stáča doprava. V tomto úseku sa pohybujeme viac-menej po okraji lesa a v jednom mieste sa otvára prvý pohľad na kompletný hrebeň Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier smerom na juh. Nasleduje putovanie lesom, stále s miernym stúpaním. Pobaví nás drevená šípka s nápisom „Kozí kameň. Vydržať“. V jednom úseku sa terén úplne vyrovnáva, míňame napojenie žltej značky a zdá sa, že výstup na Kozí kameň bude úplná malina. Dojem však zakrátko končí, keďže prichádzame k prudšiemu stúpaniu do sedla Tabličky. Tu sa nám vďaka občasným priesekom prvýkrát ukazujú na západnom obzore Západné Tatry. Sedlo Tabličky tvorí malá lúčka, z ktorej pôvodná značka pokračuje klesaním až do Lopušnej doliny a na vrchol Kozí kameň vedie modrá odbočka. V týchto miestach sa prvýkrát stretávame s hádam jediným negatívom dnešnej túry, ktorým je neuveriteľné množstvo múch, či hmyzu, čo tu lieta.

Strmšie stúpanie, ktoré nás sprevádzalo do sedla, pokračuje ďalej a rýchlo naberáme výškové metre. Chodník prechádza cez prvé polomy a cez ne sa nám prvýkrát otvára pohľad na Vysoké Tatry. Žiaľ, naše veľhory si v dnešný deň nahodili obláčikovú čapicu a narazili si ju poriadne hlboko do čela. S výnimkou zopár štítov v okolí Mengusovskej doliny majú celé Tatry vrcholy ostýchavo schované. S týmto nič nenarobíme, tak stúpame ďalej. Stúpanie je príkre, našťastie krátke a pozvoľna sa vyrovnáva. Do výhľadu sa dostáva čoraz väčšia časť hrebeňa Nízkych Tatier. A keď sa chodník takmer vyrovnal, vieme, že sa nachádzame na vrcholovom hrebeni Kozieho kameňa.

Samotný vrchol sa nachádza až na jeho konci a o zopár metrov vyššie, no teraz strávime nejakú chvíľu práve na hrebeni. Úzky vrcholový hrebeň spadá strmo dole po oboch stranách a preto „vďaka“ odlesneniu ponúka úchvatné pohľady na Nízke Tatry na juhu aj Vysoké Tatry na severe. A keďže sa nachádzame uprostred medzi nimi, pohľad na blízke hory je nádherný. Dole v hĺbke po Kráľovou hoľou vidíme časť Vikartoviec, kde sme začínali, a ukazuje sa, že sme predsa len dosť vysoko. Spolu s nami sa z tejto panorámy teší aj značné množstvo múch, ktoré potom budem musieť pracne vymazávať z fotiek. Otvorený máme aj západný obzor, kde dominujú napravo Západné Tatry, naľavo Ďumbierska časť Nízkych Tatier a medzi nimi v opare sa strácajúci Veľký Choč.

Po dostatočnom nabažení sa výhľadov a ich zdokumentovaní sa vydávame zdolať ešte pár posledným výškových metrov na samotný vrchol. Ten v každom smere zaostáva čo do výhľadov za svojím hrebeňom. Na severnej strane zostalo nejaké torzo lesa, kvôli ktorému Vysoké Tatry nie je vôbec vidieť. Na južnej strane stojí niekoľko nevábnych vyschnutých stromov, ktoré dokonale kazia pohľad na Kráľovu hoľu. Otvorený je ale celý východný obzor, čím sa nám doplní celý doterajší výhľad do plného kruhu. Pred sebou máme Podtatranskú (Popradskú) kotlinu, olemovanú zozadu Spišskou Magurou a Levočskými vrchmi. Smerom na juhovýchod, v tejto chvíli priamo proti slnku, sa tiahne pokračovanie hlavného hrebeňa Kozích chrbtov. Keďže sa nachádzame na jeho najvyššom bode, je pekne vidieť, aké maličké pohorie to je. Napriek tomu by sa niekoľko vrchov kľudne mohlo nazývať hoľami, tak dokonale sú oholené. Obzor týmto smerom uzatvára pohorie Branisko, sprava sa pripája na Volovské vrchy a cez Slovenský raj plynule prejde naspäť do Nízkych Tatier. Na vrchole si dávame obed a oddych, pofukuje tu príjemný chladivý vetrík, o júlovej horúčave nemôže byť ani reči. Pred návratom si doprajeme ešte zopár čučoriedok a rovnakou cestou sme za hodinku a pol naspäť pri aute. A načim dodať, že za celý čas sme nestretli ani živú dušu.

Zhodnotenie

Výstup na Kozí kameň z Vikartoviec je nenáročná, nanajvýš poldenná túra a zvládnu ju hádam všetky vekové či výkonnostné kategórie turistov. Samotný vrchol sa kastingom do súťaže krásy slovenských vrcholov asi neprederie, zato pohľad na naše najvyššie pohorie poskytuje takpovediac exkluzívny. A to až do tej miery, že exkluzívnejší asi nenájdeme. A pozor, ponuka je časovo obmedzená, novovysadený budúci les sa už dvíha. Kozí kameň je dostatočne vysoko, k Tatrám maximálne možne blízko, čo je určite dôvod na navštívenie tohto kúta Slovenska.

Fórum 4 príspevky
Kozí kameň z Vikartoviec 21/04/19 14:48 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Bukovec a Korban cez Holý vrch od Poráča Bukovec a Korban sú dva najvyššie vrchy Hnileckých vrchov, podcelku Volovských vrchov, ktorý leží na severnom okraji materského pohoria, oddelený od neho dlhou, výraznou dolinou Hnilca. Napriek tomu, že sú susedia, vzdialení od seba ani nie 3 km, ich vzhľad nemôže byť odlišnejší. 29/06/20 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Kôprová a Temnosmrečinská dolina Siedmy diel zo seriálu Tatranské doliny nás privádza na samotný západný okraj Vysokých Tatier, kde leží Kôprová dolina. Ďalej ležia Západné Tatry a je teda namieste otázka, či hraničnú dolinu ešte zaradiť medzi vysokotatranské doliny. Keďže turistická značka vedie až do jej hornej, záverečnej časti, známej ako Temnosmrečinská dolina a je súčasťou Vysokých Tatier, miesto v seriáli o vysokotatranských dolinách jej teda právom patrí. 14/06/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry, Západné Tatry
VHT Tupá, Klin a Ostrva Tatranské vrcholy z nadpisu nepatria medzi najznámejšie, snáď s výnimkou Ostrvy, aj to len vďaka blízkemu sedlu, ktorým prechádza Tatranská magistrála. No každý návštevník Štrbského Plesa o nich určite zavadil pohľadom, keďže sa nachádzajú na asi najznámejšej tatranskej panoráme. Sú to tie nižšie, menej výrazné, oblé vrchy na jej pravej strane. Poďme sa teda na ne pozrieť v druhej časti seriálu Tatry so sprievodcom. 26/04/20 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Predstavenie Devold Valldal a Vasset – letné merino tričká s Tencelom Kedysi bolo merino tričko pre mňa typom odevu predovšetkým do zimy. No časy sa pohli a merino začalo byť dostupné v rôznych hrúbkach vrátane veľmi tenkých modelov. Toto leto som doplnila svoj šatník hneď dvoma merino tričkami. Jedným z nich je Valldal Woman Tee od nórskej značky Devold. Pánsku verziu pod menom Vasset zas vyskúšal Ľubo. dnes Soňa Mäkká Oblečenie
Túra Karavanky – okruh na Hochobir Karavanky (Karawanken) sú pohorím, ktoré oddeľuje Rakúsko od Slovinska. Všetky dvojtisícovky ležia na hraničnom hrebeni s výnimkou jedného kopca, ktorým je Hochobir. Vybral som sa naň s vidinou nádherných výhľadov na hlavný hrebeň a na Kamnické Alpy (Kamniške Alpe). Z výhľadov však nič nebolo, zato kvetín som videl neúrekom. včera Martin Knor Svet
Správa Štátne lesy TANAPu zavreli dva chodníky, vinia ochranu prírody Štátne lesy Tatranského národného parku uzavreli už dve obľúbené trasy vo Vysokých Tatrách kvôli suchým stromom. Tie podľa nich ohrozujú návštevníkov, no nemôžu ich odstrániť, lebo im to nepovolila ochrana prírody. Správa národného parku s touto interpretáciou nesúhlasí. 06/07/20 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kozí kameň z Vikartoviec 21/04/19 14:48 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Kozie chrbty

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1255 m n. m. – Kozí kameň

    • min: 775 m n. m. – Vikartovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 497 m

    • klesanie: 498 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 01.07.2015

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9975 ° SŠ
      dĺžka: 20.149 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9975 ° SŠ
      dĺžka: 20.149 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Vikartovce (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.29 (0.58)