Túra

Kozí kameň z Vikartoviec

11.05.17
Začiatkom júla 2015 sa jedno ráno pekne vyjasnilo, ale hlavne teplota klesla na jesenné hodnoty. To je jasná výzva na vyhliadkový výstup. Júlové slnko sa ale v priebehu hodín dokáže postarať o dostatok oparu vo vzduchu, takže by to chcelo niečo blízko hôr. Presne pre takýto prípad máme v zálohe naplánovaný Kozí kameň. Celý život som bol presvedčený, že nenápadný kopec nad Svitom je súčasťou Nízkych Tatier, no nakoniec som sa dozvedel, že patrí do samostatného pohoria Kozie chrbty a že im dokonca kraľuje. Teda ide sa uloviť ďalšiu rodinnú výhľadovku z najvyššieho vrchu.

Trasa

Vikartovce – Jakubčáková – sedlo Tabličky – Kozí kameň a späť

Keďže, na rozdiel od pravých turistov, majú výletníci s deťmi prioritu čo najkratšiu trasu, vyberáme ako východiskový bod túry obec Vikartovce. Údolie Hornádu, na konci ktorého sa obec nachádza, sa tiahne v smere východ - západ a zo severnej strany ho lemujú práve postupne sa dvíhajúce Kozie chrbty, zakončené Kozím kameňom. Autom sa dostávame až za posledné domy, na začiatok poľnej cesty, po ktorej vedie značka. Obecný rozhlas veselo vyhráva hit od Abby a len prítomnosť našich juniorov vyvracia dojem z presunu v čase. Obligátne neveriacke otázky typu: „To až tam hore musíme ísť?“ ignorujem a velím vpred, veď dnes nebudeme prekonávať ktovieaké prevýšenie.

Chvíľu kráčame lúkou či skôr humnami, no čoskoro vchádzame do úzkej tienistej dolinky. Všade je plno kvetov, príroda je v sviežich farbách skorého leta, modrá obloha nad nami, príjemne chladivý vzduch. Jednoducho, ideálny deň na túru v prírode. Stále kráčame po širokej poľno-lesnej ceste, ktorá sa o chvíľu stáča doprava. V tomto úseku sa pohybujeme viac-menej po okraji lesa a v jednom mieste sa otvára prvý pohľad na kompletný hrebeň Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier smerom na juh. Nasleduje putovanie lesom, stále s miernym stúpaním. Pobaví nás drevená šípka s nápisom „Kozí kameň. Vydržať“. V jednom úseku sa terén úplne vyrovnáva, míňame napojenie žltej značky a zdá sa, že výstup na Kozí kameň bude úplná malina. Dojem však zakrátko končí, keďže prichádzame k prudšiemu stúpaniu do sedla Tabličky. Tu sa nám vďaka občasným priesekom prvýkrát ukazujú na západnom obzore Západné Tatry. Sedlo Tabličky tvorí malá lúčka, z ktorej pôvodná značka pokračuje klesaním až do Lopušnej doliny a na vrchol Kozí kameň vedie modrá odbočka. V týchto miestach sa prvýkrát stretávame s hádam jediným negatívom dnešnej túry, ktorým je neuveriteľné množstvo múch, či hmyzu, čo tu lieta.

Strmšie stúpanie, ktoré nás sprevádzalo do sedla, pokračuje ďalej a rýchlo naberáme výškové metre. Chodník prechádza cez prvé polomy a cez ne sa nám prvýkrát otvára pohľad na Vysoké Tatry. Žiaľ, naše veľhory si v dnešný deň nahodili obláčikovú čapicu a narazili si ju poriadne hlboko do čela. S výnimkou zopár štítov v okolí Mengusovskej doliny majú celé Tatry vrcholy ostýchavo schované. S týmto nič nenarobíme, tak stúpame ďalej. Stúpanie je príkre, našťastie krátke a pozvoľna sa vyrovnáva. Do výhľadu sa dostáva čoraz väčšia časť hrebeňa Nízkych Tatier. A keď sa chodník takmer vyrovnal, vieme, že sa nachádzame na vrcholovom hrebeni Kozieho kameňa.

Samotný vrchol sa nachádza až na jeho konci a o zopár metrov vyššie, no teraz strávime nejakú chvíľu práve na hrebeni. Úzky vrcholový hrebeň spadá strmo dole po oboch stranách a preto „vďaka“ odlesneniu ponúka úchvatné pohľady na Nízke Tatry na juhu aj Vysoké Tatry na severe. A keďže sa nachádzame uprostred medzi nimi, pohľad na blízke hory je nádherný. Dole v hĺbke po Kráľovou hoľou vidíme časť Vikartoviec, kde sme začínali, a ukazuje sa, že sme predsa len dosť vysoko. Spolu s nami sa z tejto panorámy teší aj značné množstvo múch, ktoré potom budem musieť pracne vymazávať z fotiek. Otvorený máme aj západný obzor, kde dominujú napravo Západné Tatry, naľavo Ďumbierska časť Nízkych Tatier a medzi nimi v opare sa strácajúci Veľký Choč.

Po dostatočnom nabažení sa výhľadov a ich zdokumentovaní sa vydávame zdolať ešte pár posledným výškových metrov na samotný vrchol. Ten v každom smere zaostáva čo do výhľadov za svojím hrebeňom. Na severnej strane zostalo nejaké torzo lesa, kvôli ktorému Vysoké Tatry nie je vôbec vidieť. Na južnej strane stojí niekoľko nevábnych vyschnutých stromov, ktoré dokonale kazia pohľad na Kráľovu hoľu. Otvorený je ale celý východný obzor, čím sa nám doplní celý doterajší výhľad do plného kruhu. Pred sebou máme Podtatranskú (Popradskú) kotlinu, olemovanú zozadu Spišskou Magurou a Levočskými vrchmi. Smerom na juhovýchod, v tejto chvíli priamo proti slnku, sa tiahne pokračovanie hlavného hrebeňa Kozích chrbtov. Keďže sa nachádzame na jeho najvyššom bode, je pekne vidieť, aké maličké pohorie to je. Napriek tomu by sa niekoľko vrchov kľudne mohlo nazývať hoľami, tak dokonale sú oholené. Obzor týmto smerom uzatvára pohorie Branisko, sprava sa pripája na Volovské vrchy a cez Slovenský raj plynule prejde naspäť do Nízkych Tatier. Na vrchole si dávame obed a oddych, pofukuje tu príjemný chladivý vetrík, o júlovej horúčave nemôže byť ani reči. Pred návratom si doprajeme ešte zopár čučoriedok a rovnakou cestou sme za hodinku a pol naspäť pri aute. A načim dodať, že za celý čas sme nestretli ani živú dušu.

Zhodnotenie

Výstup na Kozí kameň z Vikartoviec je nenáročná, nanajvýš poldenná túra a zvládnu ju hádam všetky vekové či výkonnostné kategórie turistov. Samotný vrchol sa kastingom do súťaže krásy slovenských vrcholov asi neprederie, zato pohľad na naše najvyššie pohorie poskytuje takpovediac exkluzívny. A to až do tej miery, že exkluzívnejší asi nenájdeme. A pozor, ponuka je časovo obmedzená, novovysadený budúci les sa už dvíha. Kozí kameň je dostatočne vysoko, k Tatrám maximálne možne blízko, čo je určite dôvod na navštívenie tohto kúta Slovenska.

Fórum 4 príspevky
Kozí kameň z Vikartoviec 21/04/19 14:48 4 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. 21/11/19 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Bokšov a Ružínska skala v zime Na východnom okraji našej najrozľahlejšej oblasti - Slovenského rudohoria - leží jeho podcelok zvaný Čierna hora. Kopcov s názvom Čierna hora je na Slovensku viacero, tu ide hneď o celé pohorie. Vŕšky Čiernej hory nevynikajú nadmorskou výškou, svojou strmosťou sa ale nedajú zahanbiť akýmkoľvek vrchom aj z našich najväčších pohorí. Obzvlášť vo svojej centrálnej časti, kde si rieka Hornád do pohoria doslova vyrezala úzky, kľukatý kaňon. Ten je dnes z väčšej časti zatopený vodnou nádržou Ružín, nad ktorou čnie zopár zaujímavých skalných kopcov. Najznámejší je asi Sivec, ja však mierim na susedný Bokšov. 25/10/19 Peťo Nový Čierna hora
Túra Rudník a Rajtopíky z priesmyku Branisko Asi tak pol dňa sa krajina bude kúpať v slnečnom svetle. Taká je predpoveď na zajtrajší deň po tom, čo prvý sneh zavítal začiatkom zimy aj do nižších kopcov. Vyberám sa teda na prechádzku na Branisko, malé pohorie v centrálnej časti východného Slovenska, ktoré je svojou polohou priam predurčené k pekným výhľadom. V jeho strede leží priesmyk Branisko (alebo aj sedlo Chvalabohu), v najnižšej časti hrebeňa pohoria, kadiaľ prechádza stará hlavná cesta. Od otvorenia tunela Branisko je to už podstatne menej rušné miesto, zďaleka sa však nedá hovoriť o nejakom pokojnom miestečku. Práve odtiaľ začínam dnešný turistický výlet. 26/08/19 Peťo Nový Branisko
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kozí kameň z Vikartoviec 21/04/19 14:48 4 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Kozie chrbty

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1255 m n. m. – Kozí kameň

    • min: 775 m n. m. – Vikartovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 497 m

    • klesanie: 498 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 01.07.2015

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9975 ° SŠ
      dĺžka: 20.149 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9975 ° SŠ
      dĺžka: 20.149 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Poprad (vlak, bus) - Vikartovce (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.05 (0.4)