Túra

Cserhát - hrady Csövár (Čuvár) a Szanda

09.05.17
V rámci môjho miniseriálu o maďarských pohoriach, pridávam pár kratších túr z ďalšieho pohoria – Cserhát (na Slovensku známe pod menom Cerová vrchovina – význam názvov je rovnaký). V celej oblasti bolo až do výmeny obyvateľstva po 2. svetovej vojne výrazne zastúpené obyvateľstvo slovenského pôvodu. Preto sa pri mnohých obciach stretnete so slovenskými názvami a mnohé katastrálne názvy v mape sú slovenské. Pôvodne som mal v úmysle navštíviť hrad Szanda a Havraní kameň (Hollókő), ale nejako som zle odbočil, a tak sa plán zmenil na Čuvár (Csövár) a Szanda.

Drvivá väčšina Cserhátu patrí do Novohradskej (maď. Nógrád) župy, len malá časť k Peštianskej. Najvyšší vrch je Naszály (652 m n. m.), ktorý leží až pri Vacovi (maďarsky Vác) neďaleko Dunaja (aj keď mne by skôr opticky pasoval k Boržoňu (Börzsöny). Zalesnenosť je do 50 %, les sa strieda s lúkami a poliami a v dolinách aj s močiarmi. Na niektorých miestach vystupuje na povrch aj skalný podklad so zaujímavými andezitovými skalnými útvarmi, na niektorých z nich stoja hrady. Najznámejší je hrad Havraní kameň (Hollókő), pod ktorým sa nachádza rovnomenná dedina, ktorá je zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO (je to akýsi "maďarský Vlkolínec").

Hrad Čuvár (Csövár)

Na hrad Čuvár (Csövár) idem z dediny Níža (Nézsa), kde je osadená dvojjazyčná tabuľa. Parkujem na okraji dediny, kde má podľa mapy začínať značená trasa. Naozaj to tak je, značiek je dokonca viac ako v mape. Najprv treba prejsť cez pol dediny, až sa z nej konečne vymotávam a pri rybníku na športový rybolov (zákaz vstupu) vchádzam do lesa. Cesta je zo začiatku hodne blatistá, ale po vstupe do lesa je to už lepšie.

Po pravej strane zbadám nejaké skaly, tak sa tam idem pozrieť a pokračujem po nevysokom skalnom hrebienku a neskôr popri ohradenom lese (obora alebo škôlka) smerom na Kamenný kopec (Vas-hegy, 358 m n. m.), pod ktorým sa napájam na červenú značku. Na Kamenný kopec (Vas-hegy) ide chodník strmo - rovno do kopca (maďarská klasika). Z vrchu sú pekné výhľady a z jednej strany tiež strmé skalné zrázy. Mali byť odtiaľto za priaznivých podmienok vidieť aj Vysoké Tatry (vzdialené skoro 170 km). Ja som ich nevidel, ani Nízke – na hrade Szanda som mal väčšie šťastie... Po okraji skál prejdem ďalej do sedielka medzi Vas-hegy a hradným vrchom (333 m n. m.).

Cestou nachádzam mŕtvu líšku priamo na chodníku a sú tu tiež pekné výhľady. Na hrad nie je stúpanie také strmé, ide sa po starej prístupovej ceste (treba odbočiť na červenú značku hradu). Zrúcaniny sú pomerne rozsiahle, muriva je zachovaného dosť, dokonca aj hradná cisterna (je oplotená, keďže je dosť hlboká) a v bráne nachádzam geoskrýšu.

Pevnosť je z 13. storočia, vrchol svojej slávy hrad dosiahol za vlády kráľa Mateja Korvína, patril k významným oporným bodom proti Turkom, ale roku 1551 bol dobytý. Uhorskými vojskami bol získaný naspäť až v roku 1687. V 18. storočí bol čiastočne zbúraný a materiál bol použitý napríklad aj na výstavbu kaštieľa v obci Níža (Nézsa). V päťdesiatych rokoch minulého storočia boli ruiny zakonzervované a čiastočne opravené (vyčistená cisterna, odstránené kroviny a podobne). Z jednej strany stojí hrad na hrane skalného útesu, ktorý s prerušeniami pokračuje ďalej smerom na dedinu Čuvár (Csövár). Vyberám sa teda až tam na posledný skalný výčnelok a cestou hľadám či sa niekde nedá zísť dole pod skaly. Podarí sa mi tam zísť a pohľad na skaly, na ktorých stojí hrad je odtiaľto úchvatný. V skale sú previsy, malé jaskynky, nachádzam aj niečo ako negatív komína (ako keby ste zo skaly vyrezali komín) - dole je to diera zahĺbená ako studňa a hore je to diera vrezaná do skaly.

Výhľady sú podobné ako z Kamenného kopca (Vas-hegy), ale smerom na západ obmedzené. Je odtiaľto vidieť v diaľke aj hrad Szanda, môj ďalší cieľ. Vtedy som ešte nevedel, že to je on, ale tento dvojvrchol Szanda plus neďaleký kopec s kameňolom je veľmi osobitý a nezameniteľný.

Do dediny sa vraciam rovnakou cestou, obzriem si tunajší kaštieľ a cintorín, na ktorom majú byť terénne stopy po ďalšom hrade. Nie sú o ňom písomné zmienky, ale sú tu pekne viditeľné stopy po priekope hlbokej ešte stále asi 1,5 m a po plošine okolo 39 x 35 m, kde stál podľa archeologického výskumu malý stredoveký hrádok. Na cintoríne je tiež mnoho pekných starých náhrobkov. Mená sú síce slovenské (Kucsera, Turcsan, Trabalka, Klúcsik), ale nápisy sú v maďarčine, nie ako v Kestúci (Kesztölc) pri Ostrihome (Esztergom).

Hrad Szanda

Autom sa presúvam do dediny Szandaváralja, odkiaľ sa vyberám na druhý dnešný hrad Szanda (529 m n. m.). Idem po modrej značke najprv lúkou (v lete to musí byť pekné), do lesa sa vnáram až pri prameni Mária-forrás, je tu aj kaplnka a lavice na sedenie. Kaplnka je krytá zeleným plastom, dosť nezvyklé a nie príliš vkusné. Zelený plast je ako päsť na oko... Pokračujem cez les údolím Gyurinka až do sedla medzi hradom a neďalekým kopcom, kde je kameňolom. Odtiaľto je to len 840 m na hrad po modre L-kovej značke. Skál pribúda a prichádzam ku geologickej pamätihodnosti na okraji hradného vrchu. Ide o svah tvorený andezitovým prúdom (podobne ako pod Šomoškou, ale tento je rovný). Je tu pekne vidno stĺpovitú odlučnosť, okolo je zábradlie, lebo je veľmi strmý. Krása. Keď sa pokochám pokračujem na hrad.

Nie je známe, kto a kedy postavil prvý kamenný hrad. Prvá zmienka pochádza z roku 1311, neskôr bol majetkom kráľovnej Barbory Celjskej či Báthoryovcov, ktorí ho nedostatočne zabezpečili proti Osmanom, a tak ho v roku 1546 ľahko dobyli. Známa je legenda, ako turecký kapitán hradu aga Hubiár a Juraj Kapitán, veliteľ hradu Havraní kameň (Hollókő) v súboji vyriešili otázku výkupného za zajatcov. Podľa legiend v roku 1551 sa uhorskí vojaci dostali do hradu cez tajný tunel a všetkých pohanov zabili. (Podobne aj pri dobytí pevnosti Nové Zámky nechali Turci kresťanov odísť, ale keď keď ich dobyli kresťania späť, tak všetkých Osmanov povraždili.) Potom hrad nechali vyhodiť do povetria a odvtedy chátra.

Pevnosť je na skale, z troch strán sú strmé skalné steny. Z hradu sa zachovalo len pár múrov, ale Szanda je známa najmä krásnymi výhľadmi. Tiež by mali byť vidieť až Tatry (maximálny dohľad 155 km) a naozaj bolo v diaľke vidieť zasnežené vrcholy, vidieť aj Matru, ale Fatru nie... Výhľad je parádny, panoramatický. Kúsok schádzam pod skalu, aby som si pohľad na hrad vychutnal aj zdola. Pohľad odtiaľto je tiež impozantný. Szanda prekonala moje očakávania. Z hradu zbieham rovnakou cestou.

Záver

Na Slovensko prichádzam cez Balážske Ďarmoty (Balassagyarmat) a cestou sa ešte zastavujem vo Veľkej Čalomiji pri Pustom kostole a v Ipeľskom predmostí pozrieť Ipľom zaplavený les. S Cerovou vrchovinou (Cserhát) som ešte neskončil, je tu ešte pár hradov a iných zaujímavostí, ale o tom zas nabudúce...

Fórum 3 príspevky
Cserhát - hrady Csövár (Čuvár) a Szanda 14/05/17 12:41 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Extra Tribečské trhliny – tie skutočné… V istom zmysle sa za trhliny dajú považovať aj jaskyne, nie? Tak sa zveziem na vlne záujmu o pohorie a predstavím vám najväčšie skutočné “trhliny” Tribeča. Aj keď Tribeč patrí medzi jadrové pohoria i tu sa nájdu krasové oblasti a v nich jaskyne. V pohorí je evidovaných 55 jaskýň (vrátane niekoľkých zaniknutých, odťažených) a isto sa ich ešte pár nájde. V nasledovných riadkoch opíšem len najväčšie a pár ďalších (náhodný výber). Vopred sa ospravedlňujem za skromnú fotodokumentáciu, väčšinou som nefotil… 13/03/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Reportáž Plavecká jaskyňa – deň otvorených dverí Pre turistov, ktorí sa radi pozrú aj na miesta zvyčajne skryté, sú rôzne dni otvorených dverí ideálnou príležitosťou. Pre jaskyniarov je to zároveň možnosť pochváliť sa výsledkami svojej práce a spropagovať svoju činnosť. V neposlednom rade si turista môže vyskúšať pohyb v jaskyni a jaskyniari nájsť nových nadšencov do tímu. Veľkou udalosťou je tiež deň otvorených dverí v Plaveckej jaskyni, organizovaný jaskyniarskym klubom z Plaveckého Podhradia. Koná sa viac-menej pravidelne vždy na konci roka. 31/01/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Extra Četníkova svadba a jaskyňa Dezidera Horváta Na jar tohto roka som sa zúčastnil Kamzíkfestu v Nových Zámkoch, poriadaného miestnym turistickým klubom Kamzík. Mimo iného ma zaujala aj mimoriadne zanietená prezentácia o jaskyniarstve od Borisa Blaškoviča zo speleoklubu Strážov. Vypýtal som si kontakt a ozval sa s tým, že by som si chcel pozrieť nejaké voľne neprístupné jaskyne, resp. by som sa možno aj venoval jaskyniarstvu (keď zistím, aké to je, či nebudem mať klaustrofóbiu a pod.)... 24/10/18 Vladimír Prutkay Jaskyne
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ako sme sa motali Štiavnickými vrchmi - 1. časť Za cieľ tohtoročného jarného vandru sme si zvolili Štiavnické vrchy. Slovo „jarný“ však tento rok začiatkom mája bolo treba brať s poriadnou rezervou. Príroda sa totiž tento rok zbláznila ešte viac ako po iné roky a zo zimy sme skočili rovno do leta. Stromy zakvitli už v apríli a v máji sme tu mali hotové leto s 30-stupňovými teplotami. Kým po iné roky sme sa v tomto termíne vytešovali z jarnej chrumkavej zelenej farby lístia a postupne sa s nadmorskou výškou prebúdzajúcu krajinu, teraz sme vyhľadávali tieň a schovávali sa pred páliacim slnkom. dnes Zdeno Vasilišin Štiavnické vrchy
Túra Hrebeňovka Bielych Karpát Biele Karpaty sú ďalším pohorím, ktoré mám veľmi rád, a tak ďalší viacdňový prechod mieril automaticky sem. Logickým začiatkom pre hrebeňovku pohoria by bol Lyský priesmyk nad obcou Lysá pod Makytou, kde Biele Karpaty začínajú. Obísť však najkrajšiu časť pohoria v oblasti Vršatských bradiel by bola škoda, a tak som sa rozhodol začať v meste Púchov. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty
Túra Z Polomky do Tisovca v marcovom snehu V poslednom období ma zaujal Národný park Muránska planina, v ktorom som túto zimu bol viackrát. Vybral som sa na túru práve sem. Keďže rád chodím tam, kde som ešte nebol, vyskúšal som trasu z Polomky cez Fabovu hoľu do Tisovca. Počasie prialo dokonale, a tak hor sa za dobrodružstvom. 04/04/20 Martin Birka Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Cserhát - hrady Csövár (Čuvár) a Szanda 14/05/17 12:41 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Maďarsko: Cerová vrchovina (Cserhát / Cserhát-hegység)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 529 m n. m. – Szanda

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 2016

  • Doprava
    • autom - parkovanie v obciach Nézsa a Szandaváralja

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.51 (0.15)