Túra

Medzi Bojnou a Úhradom

26.05.17
Považský Inovec nepatrí medzi pohoria, ktoré sa považujú za atraktívne. No keď som na FB našiel obrázok štíhlej skalnej ihly a začal som plánovať trasu, už som tušil, že to bude zaujímavé. Prechádzka nakoniec predčila všetky moje očakávania. Veď kedy sa vám podarí za deň pešo obehať tri hradiská, zaujímavú jaskyňu, skalnú ihlu, zámocký parčík...

Trasa

Bojná, ranč pod Babicou - Hradná dolina - hradisko Bojná-Valy - Hradisko - jaskyňa Opálená skala - Podhradie, chaty - Úhrad - Mačacia skala - Tesáre, Kokošová (Tesársky park) - Bojná

Bojná-Valy

Auto som odstavil pred rančom pod Babicou a vyrazil som hore dolinou. Na rázcestí som natrafil na náučný chodník, z ktorého dokončili iba časť. Je to škoda, pretože plánovaná trasa je zaujímavá.

V doline Hradného potoka som minul chatky a začal som stúpať hore hrebienkom. Zrazu som kútikom oka čosi zaregistroval. Mláďa dravca sediace na konári tesne nad zemou. Za jazdy som vytiahol fotoaparát a cvakol som ho. Túra začala dobre.

O pár minút som prišiel k mohutným valom. Leží tu jedno z najväčších slovanských hradísk, Bojná-Valy. V opevnení je prerazený čiastočne rekonštruovaný vstup - východná brána. Hradisko zaberá dvojicu oblých vrcholov a sú na ňom rekonštrukcie zrubov, ktoré sú čiastočne zapustené do zeme. V každom je malá piecka a vyvýšená posteľ. Pri západnej bráne zrekonštruovali val opevnenia. Zvonka bol obložený skalami.

Hradisko strážilo cestu spájajúcu Považie s Ponitrím a vyberali na ňom mýto. V 9. storočí valy zosilnili, a to najmä na západnej strane, z ktorej očakávali útok. Nakoniec útočníci hradisko dobyli.

Bojná 2

Prešiel som sa po južnom vale opevnenia a zbehol som do doliny Hradného potoka. Nato som s kompasom v ruke preliezol hrebienok, na ktorom som vyplašil muflóny. Neskôr som videl aj zopár srniek a nejaké lane.

V doline Bojnianky som hľadal tabuľu náučného chodníka, žiadnu som však nenašiel. Ani značky. Vybehol som na kopček Hradisko. V minulosti tu stál satelit Valov, malo by sa to volať Bojná 2, alebo Bojná 3. Kopček obkolesuje slabo viditeľný val. Jediné miesto, kde ho vidno lepšie, je šija, ktorou je ostroh spojený s priľahlým svahom.

Okolo Úhradu

Zbehol som do doliny Lieskového potoka. Chvíľu som kráčal dnom a nato som odbočil na tiahly hrebienok. Pekne z neho vidno samoty Dolina. Chvíľu som išiel po modrej značke, ktorú som prešiel ako študent počas Inoveckej 50-ky, a cestou som obišiel Holé Brehy. Rezervácia je asi najkrajším miestom Považského Inovca.

Prišiel som na zelenú značku, ktorú som prešiel pred rokmi s potomkom, a začal som prudšie stúpať. V sedle sa pilčíci zabávali tým, že haluzinou zahádzali turistický chodník. Keď som neskôr stúpal na Úhrad, stretol som turistov so psom, ktorí práve na tomto mieste zišli zo značky a zablúdili.

Opálená skala

Počas zostupu sa človeku otvárajú prvé výhľady na Topoľčiansky hrad. Je to pekná ruina, ale dnes som na ňu nešiel. Zahol som doprava a stúpal som okrajom zjazdovky. Približne pri stĺpe číslo 7 mi navigácia zavelilo zahnúť doľava a po krátkom traverze som sa ocitol pri jaskyni.

Jaskyňa Opálená skala je verejnosti voľne prístupná. Vyzbrojený baterkou som nazrel dnu, avšak príliš ďaleko som nešiel. Jaskyňa sa prudko zvažuje a na vlhkej zemine sa mi šmýkalo. Už pár metrov za vstupom sa dajú nájsť náznaky kvapľovej výzdoby.

Úhrad

Vrátil som sa na zjazdovku a cestičkou pomedzi borievky som stúpal na kopec. Na malej lúčke pri ohnisku som si oddýchol a zjedol som obed. Potom som vo výstupe pokračoval. V mladej bučine bude čoskoro veľa jahôd.

Vyliezol som na Úhrad (685 m). Na kopci ma prekvapila vrcholová kniha. Je tu preto, lebo na vrchole končí významová odbočka modrej značky. Kúsok pod vrcholom je informačná tabuľa, na ktorej sa píše, že tu v minulosti stálo Laténske hradisko. Jeho valy sú na južnej strane kopca dobre viditeľné ešte aj dnes.

Mačacia skala

Prekrižoval som modrú značku a zostupoval som oblým hrebienkom. Najprv nadivoko lesom, neskôr sa ku mne pridala cesta. Keď serpentínou zbehla do sedla, odbočil som z nej a vyštveral som sa na Skalku. Na vrchole kopčeka je skala, z ktorej je výhľad južným smerom. Avšak ešte pred vrcholom je na severnom svahu nádherná skalná ihla Mačacia skala, či Mačací chvost. Nikdy by som nepovedal, že môže byť takáto štíhla skalná veža v Považskom Inovci.

Na vrchole Skalky som si odfotil poniklece a pomedzi skalné bloky som zbehol späť na cestu. Nasledoval nudnejší úsek výletu, no keď cesta zahla kamsi doprava do doliny, opäť bol hrebienok zaujímavejší. Zjavili sa na ňom húštiny a zemné strže, ktoré bolo treba križovať. Avšak najviac ma tam fascinovala „obesená borovica“. Strom sa zlomil a pri páde sa zakliesnil medzi ďalšie. Teraz tam visel a kmeň mu končil kusisko nad zemou.

Kokošová

Vyšiel som z lesa a krížom cez pole som prišiel k zámočku Kokošová pri Tesároch. Zámoček je súkromný, vstup strážia kamery, no hneď vedľa neho je chránený Tesársky park, ktorý si možno pozrieť. Parčík je malý, ale páčil sa mi.

Nasledoval návrat poľnými cestami a asfaltkou k ranču pod Babicou. Ráno stáli pri točni autobusov dva karavany, teraz tu strašilo jedno auto vedľa druhého a okolo nich davy výletníkov.

Záver

Výlet som plánoval dlhšie a myslím, že sa oplatilo merať sem cestu. A to som ďalšiu atrakciu, Topoľčiansky hrad, vynechal, pretože som na ňom bol nedávno. Možno sa naň vyberiem nabudúce, keď si spravím okruh cez Panskú Javorinu (rozhľadňa).

Fórum 3 príspevky
Medzi Bojnou a Úhradom 28/05/17 11:06 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Ferrata Berchtesgadenské Alpy – Hochthrony a Rauhenkopf Keď pôjdete diaľnicou popri Salzburgu, naľavo od cesty zbadáte vysoký kopec. Je to Salzburger Hochthron, najsevernejší výbežok Berchtesgadenských Álp. Už dlhšie som plánoval, že naň vyleziem, ale podarilo sa mi to až teraz. Pozrel som sa aj na Berchtesgadener Hochthron, najvyšší kopec na hrebeni, a na Rauhenkopf, čo by mal byť najkrajší “balkón” nad Berchtesgadenom. 12/11/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
VHT Nízke Taury - Hochreichart a Geierhaupt Nízke Taury (Niedere Tauern) sa delia na štyri pohoria. Radstädter Teuern, Schladminger Tauern, Rottenmanner and Wölzer Tauern a Seckauer Tauern. Najvyšším kopcom Seckauer Tauern je Geierhaupt, avšak Hochreichhart je iba o meter nižší. Keďže tieto vrchy nie sú ďaleko od seba, dajú sa obehnúť za deň. Bonusom je, že hrebeň medzi nimi nie je značený a jeho úvodná časť má náročnosť II UIAA. 01/10/19 Martin Knor Svet
VHT Ennstaler Alpen – prechod Pyhrgasov Mám rád turistiku, ktorá okrem pekných výhľadov, nádherných skál, kultúrnych a prírodných atrakcií ponúka aj trochu adrenalínu. Či už vo forme ľahkej ferraty, alebo nenáročného lezenia. Jednou z takýchto trás je práve prechod Pyhrgasov. Po Malý Pyhrgas vedie značený turistický chodník a z Veľkého idú hneď tri. Avšak hrebeň medzi nimi je neznačený. Turista si tam musí schodnú cestu hľadať a nevyhne sa krátkym úsekom náročnosti I až II UIAA. 24/09/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. včera Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. 06/12/19 Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Medzi Bojnou a Úhradom 28/05/17 11:06 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Považský Inovec

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 685 m n. m.

    • min: 220 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1173 m

    • klesanie: 1173 m

  • Vzdialenosť
    • 27 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 25.03.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5963 ° SŠ
      dĺžka: 18.0503 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.5963 ° SŠ
      dĺžka: 18.0503 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Prameň Janiš, ranč pod Babicou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Bojná (bus, parkovanie pri ranči pod Babicou)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.23)